Dan Brown: DA VINCIHO KÓD

Dan Brown: DA VINCIHO KÓD

Knižnica: vlastná

Prečítané: august 2015, Ki

Jazyk: z anglického originálu „The Da Vinci Code“ preložil Oto Havrila

Foto: vlastné, Freiburg, 150107

Nemala som príliš veľký záujem o prečítanie tejto knihy. Toľko sa o nej debatovalo a ja som mala pocit, že je to nudná kniha a neoplatí sa ju prečítať. Potom som videla film a hoci kritika sa o ňom nevyjadrila moc pochvalne a ani u mňa nezískal príliš veľa bodov, aj tak som si povedala, že teraz musím tú diskutabilnú knihu predsa len prečítať.

Mám za sebou prvých pár strán a som sklamaná chabosťou literárneho štýlu. A táto kniha sa stala takou populárnou? Why?

Začína „Venovaním“ v ktorom sa obracia na svoju „najtalentovanejšiu ženu“, akú kedy poznal, Blythe. „Poďakovaním“ ma už úplne „dorazil“. Ďakuje všetkým a všetkému asi na stranu a pol. Opus Dei nazýva „organizáciou“ a o svojej knihe hovorí, že je „venovaná posvätnému ženstvu“. Vo „Faktoch“ je ešte „šarmantnejší“. Nazýva Opus Dei „hlboko nábožnou katolíckou sektou“, uráža ich zakladateľa, je surový a hlúpy. Poznám osobne niekoľko ľudí, ktorí sú v Opus Dei. A sú to fantastickí ľudia! Prečítala som životopis ich zakladateľa a mám od neho niekoľko kníh, medzi iným aj nádhernú krížovú cestu. Nič z toho, čo tento trápny spisovateľ tu o nich povymýšľal, nie je pravda.

Úvod

Múzeum Louvre, Paríž 22. 46 hod.

Kurátor Jacques Sauniére má problémy. Nejaký chlap vysoký ako hora sa z neho pokúša dostať prezradenie tajomstva. „Vy a vaši spoločníci máte niečo, čo vám nepatrí.“ Prečo o kurátorových spoločníkoch hovorí v prítomnom čase, keď ich už stihol pozabíjať? Strelí kurátora do brucha tak rafinovane, aby dlho zomieral a robí na neho nátlak v štýle, že keď zomrie, nikto sa už nikdy nedozvie pravdu, ktorú on a jeho priatelia tak chránili.

„Kurátor, veterán la Guerre d’Algérie, vedel, čo znamená dlhé umieranie. Bude trvať nekonečných pätnásť minút, kým mu žalúdočné kyseliny preniknú do hrudného koša a pomaly ho znútra otrávia. „Bolesť je dobrá, monsieur,“ povedal muž. Potom odišiel.“

1

Monsieura Róberta Langdona, profesora náboženskej symboliky na Harvarde zobudí v hoteli s prepychovým renesančným nábytkom z čias Ľudovíta XVI telefón. Volajú mu z recepcie, že má dolu dôležitú návštevu. Monsieur Róbert Langdon je vo svojom odbore známa tvár.

Napísal knihy ako: Symbolika tajných siekt, Umenie iluminátov, Stratený jazyk ideogramov, Náboženská ikonológia… a dnes mal prednášku, na ktorej hovoril o tom, akú moc majú symboly.

Muž, ktorý za ním príde do izby v hoteli Ritz, hovorí anglicky so silným francúzskym prízvukom a vystupuje sebavedomo a autoritatívne. „Som nadporučík Jérôme Collet z Ústredného riaditeľstva justičnej polície,“ predstaví sa. Francúzska justičná polícia je „drsnejšou obdobou americkej FBI“. Muž ukáže profesorovi fotografiu mŕtveho kurátora, s ktorým sa Langdon mal stretnúť v Louvri, ale kurátor tam neprišiel.

„Langdon civel na fotografiu a do jeho hnevu sa začal tisnúť strach. Bola to čudesná a desivá fotografia a Langdon mal pri nej pocit déja vu. Ani nie pred rokom sa mu dostala do rúk fotografia jednej mŕtvoly.. Táto … bola úplne iná, a predsa akoby ich čosi spájalo.“

2

„Pán mi dal prístrešok a zmysel života,“ opakuje si Sílas. Má pocit, že „začína splácať svoj dlh.“ Niekomu telefonuje, že všetci traja sénéchaux, aj sám veľmajster, sú mŕtvi. Informácia, ktorú z nich vytiahol je, že existuje „legendárny kameň“, ktorý je ukrytý v starobylom parížskom kostole Eglise de Saint-Sulpice.

„Podľa tradície bratstvo vytvorilo mapu kameňa – clef de voúte… alebo záverového kameňa /čo je toto za čudný preklad, „záverový kameň“/ – vyrytú tabuľku, ktorá ukazovala, kde sa nachádza najväčšie tajomstvo bratstva. Táto informácia bola taká dôležitá, že jej ochrana bola dôvodom samotnej existencie bratstva.“

Sílas nosí na sebe hrubý povraz a je vyznávačom sebabičovania. Pretože zabil štyroch ľudí, musí sa očistiť a pozýva k sebe bolesť. Modlí sa, lebo je fanaticky presvedčený, že práve slúžil Kristovi.

3

Langdonovi je ľúto, že Jacques Sauniére je mŕtvy. Mal povesť utiahnutého človeka, ale „svojou láskou k umeniu si vyslúžil veľkú úctu“. „Jeho knihy o tajných šifrách ukrytých v Poussinových a Teniersových obrazoch patrili k Langdonovým obľúbeným témam pri vyučovaní.“ Prečo sa zabil? Spolu s nadporučíkom Jérôme Colletom vyrazia do nočných ulíc Paríža. „Auto preletelo cez križovatku do Rue Castiglione, ktorá slúžila ako severná brána do slávnych Tuilerieských záhrad – parížskej obdoby newyorského Central Parku…. Tento park bol kedysi jednou obrovskou špinavou jamou, z ktorej parížski stavbári ťažili hlinu na výrobu slávnych červených škridiel – tuiles.“ Odtiaľ ten názov. „Langdon vždy považoval Tuileries za posvätnú pôdu. V týchto záhradách experimentoval Claude Monet s formou a farbou a doslova podnietil vznik impresionistického hnutia. No dnes večer sa tu priam vznášala neblahá predtucha.“ Stará železničná stanica je dnes váženým múzeom. Je tu Musée d´Orsay. V ultramodernom Pompiduovom centre sídli Múzeum moderného umenia. Za ním je starobylý Ramzesov obelisk a Musée du Jeu de Paume.

Musée du Louvre – najslávnejšie umelecké múzeum na svete, sídli v monolitickom renesančnom paláci. Má tvar obrovskej podkovy, ktorá „presahuje dĺžku troch Eiffeloviek a je najdlhšou budovou v Európe. Otvorené námestie medzi krídlami múzea s rozlohou necelých stotisíc metrov štvorcových je rovnako majestátne ako široké priečelie. Langdon raz prešiel Louvre po celom jeho obvode a bola to neuveriteľná, takmer päťkilometrová túra.“ Je tu vystavených 65 300 umeleckých predmetov a keby si človek chcel každý jeden pozrieť, trvalo by mu to päť týždňov. Bežní turisti sa však hrnú predovšetkým za Monou Lisou a Milóskou Venušou.

Nový vchod do parížskeho Louvru predstavuje nevkusná, neomodernistická, sklenená pyramída, ktorá podľa tradicionalistov „znižuje dôstojnosť renesančného nádvoria.“ Navrhol ju americký architekt čínskeho pôvodu I. M. Pei a postavená bola na výslovné želanie prezidenta Mitterranda, ktorého pre jeho veľkú lásku k Egyptu a jeho umeleckým pamiatkam, ktorými išiel „zadusiť“ Paríš, sa hovorilo „Sfinga“. Na stavbu pyramídy „sa použilo presne 666 sklených tabúľ, o čom do nekonečna diskutovali milovníci sprisahaní, podľa ktorých číslo 666 bolo číslom Satana.“

„Agent naštartoval auto a zmizol. Ako tam Langdon stál a díval sa za vzďaľujúcimi zadnými svetlami, uvedomil si, že by si jednoducho mohol vziať taxík a ísť domov spať.“ Ale neurobil to. Mal tu kdesi čakať na policajta, ktorého prezývali „Býk“. V skutočnosti sa volal Bezu Fache a bol kapitánom Ústredného riaditeľstva justičnej polície.

4

„Langdon šiel za kapitánom po slávnom mramorovom schodisku do átria pod sklenenou pyramídou. Ako kráčali dolu, prešli pomedzi dvoch strážnikov justičnej polície vyzbrojených samopalmi.“

Kapitán sa Langdona vypytuje na účel jeho stretnutia s Jacques Sauniére. Mali spoločné záujmy. Langdon napísal knihu o „ikonografii uctievania bohýň – o pojme posvätného ženstva a s ním súvisiacom umení a symboloch.“ A Jacques Sauniére pomohol múzeu „zhromaždiť najväčšiu zbierku umenia súvisiaceho s bohyňami na svete – dvojsečné krétske sekery z najstaršej gréckej svätyne v Delfách, zlaté žezlá, stovky krížov bohyne Tait s držadlom ponášajúce sa na malých stojacich anjelikov, sistrumy – kovové hrkálky -, ktoré sa používali v starovekom Egypte na vyháňanie zlých duchov, a neuveriteľné množstvo sôch boha Horusa, ktorého opatruje bohyňa Isis.“

Langdon si prekvapene všimne, že kapitán má na kravate sponu v tvare strieborného krížika s trinástimi kúskami čierneho ónyxu. „Tento symbol bol známy ako crux gemmata – kríž s trinástimi drahokamami – kresťanský ideogram Krista a jeho dvanástich učeníkov“ a kapitán vedel, čo na sebe má.

Neviem, do akej miery Brown hovorí pravdu, lebo klame „na každom riadku“, ale prekvapilo ma, že kamery v galériách nie sú skutočné. Systém ochrany umeleckých pamiatok funguje tak, že keď niekto ukradne obraz, príslušná galéria sa automaticky uzavrie a zlodej ostane vo vnútri.

Langdon šiel za kapitánom a „vnímal typický vzduch múzea – ten suchý deionizovaný pach, v ktorom je cítiť uhlík – výsledok práce priemyselných odvlhčovačov, ktoré pracujú dvadsaťštyri hodín denne, aby zneškodnili zničujúci kysličník uhličitý, vydychovaný návštevníkmi.“

Vošli do Sauniérovej prepychovej pracovne. Langdon „začínal tušiť, že to bude veľmi dlhá noc.“

5

Biskup a generálny prezident Opus Dei Manuel Aringarosa zasvätil svoj život šíreniu Kristovho evanjelia. Opus Dei možno preložiť jako „Božie dielo“. „Toto hnutie, ktoré založil roku 1928 španielsky kňaz Josemaría Escrivá, presadzovalo návrat ku konzervatívnym katolíckym hodnotám.“ Hnutie malo plnú podporu a požehnanie Vatikánu. A pretože sa im darilo, stali sa cieľovou skupinou ohováraní v médiách. „Bojíme sa toho, čo nechápeme.“ Aringaros letí do Ríma a ktosi mu telefonuje, že „záverový kameň“ sa nachádza v Paríži v kostole Saint-Sulpice.

6

Róbert Langdon sa prepchal popod bezpečnostnú mrežu a spolu s kapitánom ostali stáť pred vchodom do Veľkej galérie. Veľká galéria bola dlhá asi štyristopäťdesiat metrov. V jej strede boli vystavené sochy a porcelánové vázy, ktoré automaticky rozdeľovali návštevníkov na dva prúdy. Nachádzali sa tu najslávnejšie diela talianskych majstrov, ale aj parketová dlážka bola malým umeleckým zázrakom. „Dubové parkety, položené v diagonálnom geometrickom vzore, vytvárali prchavú optickú ilúziu mnohorozmernej siete, ktorá vzbudzovala v návštevníkoch pocit, že sa vznášajú po povrchu, čo sa každým krokom mení.“ Bolo to však aj miesto vraždy. Zdá sa, že kurátora prepadli v jeho kancelárii a on sa pokúšal zachrániť tým, že spustil bezpečnostnú mrežu. Vrah na neho strieľal cez mrežu. Keď zomrel, bol v galérii sám. Musel zomierať dobrých 15 minút v strašných bolestiach, ale napriek tomu sa pokúsil zanechať odkaz. Svoju „vlastnú krv použil ako atrament a svoje nahé brucho ako plátno, na ktoré nakreslil jednoduchý symbol – päť prekrížených čiar tvorilo päťcípu hviezdu.“ Pentagram. Kapitán chce vysvetlenie symbolu, ale Langdonovi je ťažko povedať, o čo ide, aj keď je v tejto oblasti expertom. „Symboly majú za rôznych okolností rôzny význam,“ povedal. „Napríklad „biela kapucňa príslušníkov Ku Klux Klanu sa v USA spája s nenávisťou a rasizmom, ale v Španielsku je táto časť odevu znakom náboženskej viery.“ Pentagram je predkresťanský, pohanský náboženský symbol a súvisí s uctievaním Prírody.

„Podľa celkom konkrétnej interpretácie pentagram symbolizuje Venušu – bohyňu ženskej pohlavnej lásky a krásy… Bohyňa mala svoje miesto na nočnej oblohe a bola známa pod rozličnými menami – Venuša, Východná hviezda, Ištar, Astarte – a všetky súvisia so ženstvom, Prírodou a Matkou Zemou.“ Raná rímskokatolícka cirkev nahradila staré symboly novými. „V boji medzi pohanskými a kresťanskými symbolmi prehrali pohania; z Poseidónovho trojzubca sa stali diablove vidly, zo špicatého klobúka mudrca sa stal čarodejnícky symbol a z Venušinho pentagramu znamenie diabla.“ Aj armáda USA prekrútila zmysel pentagramu. Stal sa symbolom vojny a nachádza sa na všetkých amerických bojových lietadlách. V prípade kurátora možno povedať, že tento symbol považoval za symbol posvätného ženstva.

7

V kostole Saint-Sulpice bola za všetko, čo nesúviselo s cirkevnými vecami zodpovedná Sandrine Bieilová. Patrilo sem upratovanie, stráženie budovy po skončení návštevných hodín, zamestnávanie sprievodcov, ale aj zabezpečovanie vína a hostií. Jej opát ju upozorní na príchod generálneho predstaveného hnutia Opus Dei. Za dvadsať minút je tam a chce vidieť kostol v noci.

8

Kapitán upozorní Langdona na slová, ktoré sa Jacqua Sauniérovi podarilo napísať na parkety.

13-3-2-21-1-1-8-5

O, Draconian devil!

Ó, Drakonický diabol!

„Možno vám pomôže toto.“ Fache odstúpil od tela, zodvihol čierne svetlo a osvetlil mŕtvolu v širšom uhle… Na Langdonovo prekvapenie okolo kurátorovho tela žiaril kruh. Sauniére očividne poležiačky nakreslil okolo seba kruh.... Sauniére nakreslil kópiu najslávnejšej kresby Leonarda da Vinci v životnej veľkosti.“

„Da Vinci bol vždy tvrdým orieškom pre historikov najmä v kresťanskej tradícii. Napriek tomu, že bol geniálnym vizionárom, netajil sa tým, že je homosexuál a že uctieva božský poriadok Prírody, a tak sa nachádzal v ustavičnom stave hriechu voči Bohu. Tajuplné a výstredné diela navyše vytvárali okolo neho nepochybne auru démonickosti: da Vinci v snahe študovať anatómiu človeka exhumoval mŕtvoly, nečitateľným zrkadlovým rukopisom si písal záhadný denník, bol presvedčený, že dokáže alchymickými postupmi premeniť olovo na zlato a výrobou elixíru na oddialenie smrti obalamutiť samotného Boha, a vynašiel desivé, dovtedy nevídané zbrane a mučiace nástroje.“ Kapitán si myslí, že da Vinci praktizoval čiernu mágiu, ale Langdon tvrdí, že to všetko je len nedorozumenie, pochádzajúce z toho, že svet tohoto geniálneho človeka nepochopil.

„Bol hlboko duchovným človekom, i keď bol v ustavičnom konflikte s cirkvou.“ A moja osobná poznámka ku jeho domnelej homosexualite. Boli by k nemu dávali chlapcov na učenie, keby sa čo i len tieň podozrenia prilepil na jeho povesť? Nikto by nikdy neposlal do jeho školy svoje nadané dieťa. Nikto.

9

„Keď Fache našiel na dlážke Sauniérov šifrovaný text, poslal fotografie miesta činu kryptografickému oddeleniu v nádeji, že mu niekto povie, čo tým chcel ten Sauniére vlastne povedať.“ Kryptológ, ktorý za ním prichádza, je žena. Je to agentka Sophie Neveuová a Fache ju nemá rád, lebo je príťažlivá a odvádza pozornosť jeho mužov od práce. Langdonovi dá papierik s telefónnym číslom, kam má zavolať, lebo vraj sa po ňom zháňa veľvyslanectvo. Keď zavolal, ozval sa odkazovač Sophiiným hlasom: „Hrozí vám nebezpečenstvo.“

10

„Sílas sa tešil, že nájde kameň a odovzdá ho Učiteľovi, takže získajú to, čo bratstvo kedysi dávno ukradlo veriacim. Opus Dei získa ešte väčšiu moc a vážnosť.“

11

Sohia usporiada čísla podľa veľkosti a vyhlási, že je to „ Fibonacciho postupnosť… Sled čísel, kde sa každé číslo rovná súčtu dvoch predchádzajúcich čísel… Matematik Leonardo Fibonacci vytvoril túto číselnú postupnosť v trinástom storočí.“ A vraj to nič neznamená. Vraj je to len žart. Naštve tým kapitána, tvári sa, že je urazená, lebo jej služby neboli dostatočne ocenené a odpochoduje. Langdon medzitým dotelefonuje a je vidiľne bledý a zmätený. Vypýta sa na záchod, ale netuší, že je sledovaný Colletom, kapitánovým spolupracovníkom.

12

Sophie čaká Langdona pri toaletách a povie mu, že kapitán v skutočnosti z tejto vraždy podozrieva jeho, pretože to, čo skutočne bolo napísané pri mŕtvole, má ešte jeden riadok, ktorý Langdonovi neukázal. „Vyhľadaj Róberta Langdona.“

13

„Sauniére vás nechcel falošne obviniť. Ten text na dlážke bol určený mne,“ povie Sophia. „Tá číselná šifra je nezmysel. Sauniére ju napísal preto, aby sa na vyšetrovaní zúčastňovali aj kryptológovia a aby som čo najskôr zistila, čo sa vlastne stalo.“ Ukáže sa, že Sophie zavraždeného pozná. Je to jej starý otec a to PS neznamená poskriptum, ale „Princezná Sophie“, leto tak ju volával.

16

Sophia vedela, že ju starý otec posiela za Langdonom. Potrebovala čas na rozmýšľanie a viac času na to, aby spoločne s ním mohla vyriešiť záhadu okolo smrti jej starého otca. Za každú cenu musela Langdona dostať na americké veľvyslanectvo.

18

Langdon vyskočí z okna do auta, ktoré stálo pod oknom. Bolo prikryté plachtovinou, takže nemohol vedieť, čo sa pod ňou skrýva. Aj tak vyskočil.

Šialené. Keď sa všetci rozbehli za autom, vystúpila Sophia s Langdonom z tieňa galérie a vyhlásila, že pozná cestu ku núdzovému schodisku, po ktorom sa dostanú obaja von. Ploštica, ktorú mal Langdon od kapitána vo vrecku, splnila svoj cieľ. Zachránila mu život.

19

„Kostol Saint-Sulpice má vraj takú zvláštnu históriu, ako ani jedna budova v Paríži. Pôdorys kostola, postaveného na rozvalinách starobylého chrámu egyptskej bohyne Isis, je navlas rovnaký ako pôdorys chrámu Notre Dame. Bol tu pokrstený markíz de Sade a Baudelaire a ženil sa tu Victor Hugo.“ Sestra Sandrine sprevádza kostolom ohláseného hosťa. Je to Sílas a chce byť sám, ale ona sa rozhodne, že zostane a potajomky bude sledovať každý jeho krok.

20

Váš starý otec napísal čísla Fibonacciho postupnosti v inom poradí, pretože nám chcel naznačiť, aby sme tak isto pristupovali k textu. O, Draconian devil… Oh, lame saint… tieto vety nič neznamenajú. Sú to iba písmena napísané v inom poradí.“ Je to anagram.

Leonardo da Vinci!

The Mona Lisa!

21

Bola to jednoduchá prešmyčka. Anglická. Keď bola malá, Sohpia často takéto veci riešila a preto ju teraz zahanbuje, že na vylúštenie záhady neprišla ona, ale Langdon.

„Neviem si predstaviť,“ povedal Langdon, hľadiac na fotografiu, „ako mohol váš starý otec vytvoriť taký zložitý anagram iba niekoľko minút pred smrťou.“

Sophie poznala vysvetlenie, a to ju ešte väčšmi deprimovalo. Mala to vidieť!

Táto prešmyčka sa mi páčila. Sophien starý otec ňou vyjadril svoj odpor ku kubistickým maľbám. Ani mne sa nepáčia. „… Picassovo majstrovské dielo Les Demoiselles d’Avignon, Avignonské slečny, je dokonalou prešmyčkou slov vile meaningless doodles, odporné, nezmyselné čmáranice.“

Sophia sa vyberie k obrazu Mony Lisy.

Čo jej chcel starý otec vlastne povedať?

A Róbert Langdon sa zasa pýtal, že prečo chcel Sophiin starý otec, aby vyhľadala práve jeho.

22

Aringarosa priletel do Ríma. „Ešte pred piatimi mesiacmi sa bál o budúcnosť viery. Teraz sa riešenie ponúkalo samo…. Ak dnes v noci pôjde v Paríži všetko podľa plánu, Aringarosa bude mať onedlho niečo, vďaka čomu sa stane najmocnejším mužom kresťanského sveta.“

23

Sophia si vzala malú ultrafialovú baterku a vyľakala sa, keď sa pri nej zrazu objavil Langdon. Podľa neho písmená PS neznamenali „princeznú Sophie“. Bolo to niečo iné. Sohia raz hľadala svoju bábiku a vybrala sa aj do zakázanej izby starého otca. Tam náhodou objavila retiazku, na konci ktorej sa jagal nezvyčajný zlatý kľúčik, na ktorom boli dve písmená PS. Starý otec jej povedal, že je to kľúčik od skrinky plnej tajomstiev, ale zatiaľ jej ich nemôže prezradiť. Pri iniciálkach bola ľalia. Keď sa to Robert dozvie, zvážnie a povie Sophii, že jej starý otec bol pravdeppodobne členom „veľmi starého, tajného bratstva… Nazýva sa Prieuré de Sion – Priorstvo Sionu. Jeho členmi boli najvzdelanejší ľudia v dejinách: Sandro Botticelli, Isaac Newton, Victor Hugo a Leonardo da Vinci bol dokonca v rokoch 1510 až 1519 jeho veľmajstrom.“ Preto Sophiin starý otec s takým nadšením skúmal jeho dielo. Členovia bratstva strážili akési veľké tajomstvo, vďaka ktorému získali obrovskú moc.

26

„Hoci má Mona Lisa povesť veľkého obrazu, jeho rozmery sú iba sedemdesiatsedem a pol krát päťdesiatdva a pol centimetra – menšie než rozmery reprodukcií, ktoré predávajú v darčekovom obchode múzea. Obraz visí na severozápadnej stene Siene národov za päť centimetrov hrubým ochranným sklom. Neurčitý, éterický výraz Mony Lisy, namaľovanej na topoľovom dreve, sa pripisoval da Vinciho majstrovskému štýlu sfumato, pri ktorom akoby sa všetky tvary navzájom prelínali… Znížením obzoru na ľavej strane dosiahol, že Mona Lisa vyzerá z ľavej strany oveľa väčšia než z pravej strany. Je to taký malý skrytý žart. Z historického hľadiska má muž a žena vymedzenú svoju stranu – žena ľavú a muž pravú. Keďže da Vinci bol veľkým prívržencom ženského princípu, namaľoval Monu Lisu tak, aby vyzerala väčšia zľava než sprava… nielenže je tvár Mony Lisy androgýnna, ale jej meno je prešmyčkou božskej jednoty mužského /boh Amon/ a ženského /bohyňa Isis, jej piktogram sa kedysi nazýval L´ISA/ princípu. A toto je da Vinciho malé tajomstvo, priatelia, a dôvod, prečo sa Mona Lisa tak zasvätene usmieva.“ Sophiin starý otec jej pri tomto obraze zanechal odkaz, ktorý predstavoval základnú filozofiu priorstva.

28

Rozzúrený kapitán príde nato, že Sophia ostala v múzeu. Polovicu chlapov pošla nazad do budovy a polovicu do miest, kde predpokladá, že nájde Róberta.

TAKÉ STRAŠNÉ KLAMANIE ČLOVEKA .. toto boli slová, ktoré Sauniére napísal neviditeľným písmom na obraz Mony Lisy. Priorstvo uctievalo bohyne a bolo presvedčené, že „vplyvní ľudia v ranej kresťanskej cirkvi ‚klamali‘ svet propagandou, ktorá potláčala ženský princíp a presadzovala mužský princíp… Priorstvo je presvedčené, že Konštantínovi a jeho mužským nástupcom sa podarilo zmeniť svet z matriarchálneho pohanstva na patriarchálne kresťanstvo.“

Dan Brown teraz na chvíľu uzná, že cirkev vykonala aj veľa dobra, ale použije „križiacke výpravy“ a „katolícku inkvizíciu“ na podporenie hlavnej myšlienky svojho trápneho diela. A ďalej sa mi už fakt nechce čítať. Ženský prvok bol násilne oddelený od mužského a z toho dôvodu písalo ľudstvo svoju „krvavú publikáciu histórie“. „Matka Zem sa stala mužským svetom a svoje obete si vyberali bohovia ničenia a vojen.“

Keď sa vo svojich úvahách dostali sem, prepadla ich polícia. Sophii sa podarí ujsť, ale Langdona chytí nejaký člen bezpečnostnej služby Louvru a namieri na neho pištoľou.

29

Sílas nájde v kostole tajnú skrýš a v nej kameň s jednoduchým nápisom:

Jób 38,11.

Sestra Sandrine so zatajeným dychom pozorovala, čo robí. Potom potichučky zišla z chóru a náhlila sa chodbou do svojho bytu. Spod postele vytiahla zapečatenú obálku a začala vyvolávať štyri parížske telefónne čísla, ktoré v nej boli uvedené.

„Sílas položil kamennú tabuľku na oltár a dychtivo siahol po Biblii. Keď listoval v knihe, dlhé biele prsty sa mu potili. V Starom zákone našiel Jóbovu knihu. Vyhľadal tridsiatu ôsmu kapitolu.“ Tento nešťastný čudák, ktorého raz od istej smrti zachránil kňaz, túžil po tom, aby dnes našiel v Biblii svoju nádej. Ale boli tam len štyri slová: :Potiaľto smieš, ďalej nie.“

30

„Člen bezpečnostnej služby Claude Grouard sa až triasol od hnevu, keď stál nad mužom vystretým na zemi pred Monou Lisou. Tento sviniar zabil Jacqua Sauniéra! Sauniére bol pre Grouarda a všetkých jeho kolegov ako otec.

Najradšej by potiahol kohútik a vpálil guľku Langdonovi do chrbta. Ako starší člen bezpečnostnej služby bol Grouard jedným z mála, kto nosil nabitú zbraň. Pripomenul si však, že v porovnaní s tým, čo Langdona čaká v rukách Bezu Fachea a vo francúzskom väzení, by bola smrť preňho vykúpením.“

Keď chcel zavolať svojmu šéfovi, objavila sa v chodbe silueta nejakej ženskej postavy, ktorá ultrafialovým svetlom svietila na dlážku. Bola to Sophia a hoci je to akési „dejovo priškrtené“, nielenže sa jej podarí oslobodiť Langdona, ale ešte aj objaví zlatý kľúčik, ku ktorému ju starý otec chcel tými kadejakými hádankami doviesť.

31

Sestra Sandrine telefonuje, ale na druhom konci nikto nie je. Uvedomí si, že všetci sú mŕtvi. Na posledné číslo, kde volala, sa ozval odkazovač. Tam splašená zakričala, že dlaždica je rozbitá a všetci, čo ju mali chrániť, sú mŕtvi. To ešte netuší, že o chvíľu bude mŕtva aj ona.

32

Sophie a Langdon sa pokúšajú utiecť z múzea, ale v spätnom zrkadle vidia svetlá policajných áut. Sophia myslí na hádanky starého otca. Prečo bola retiazka za „Madonou v skalách“?

„Madonu v skalách si u da Vinciho pôvodne objednala organizácia známa ako Rád nepoškvrneného počatia, ktorý chcel vyzdobiť strednú časť oltárneho triptychu vo svojom kostole San Francesca v Miláne. Mníšky Leonardovi povedali, aký má mať obraz rozmery a aká je téma – Panna Mária, malý Ján Krstiteľ a Ježiško v jaskyni. Hoci da Vinci požiadavky splnil, mníšky boli po zhliadnutí hotového diela zhrozené. Obraz bol plný znepokojujúcich detailov.“ Tak ho musel premaľovať.

Sophia myslí na deň, kedy sa neočakávane vrátila domov a pristihla starého otca kdesi v podzemí vzdávať úctu čomusi, čo ju tak odradilo, že sa zbalila a nevrátila sa už viac k nemu.

33

Naši utečenci sa na veľvyslanectvo nedostali. Sophia ukáže Róbertovi kľúč. Bola na ňom pečať so štylizovanou ľaliou a inicálkami PS. Oficiálny znak Priorstva Sionu. Podplatili taxikára, aby nasadol do ich auta a vrátili sa vlakom do Paríža.

34

Aringarosu čakalo vatikánske auto, aby ho odviezlo do pápežovho letného sídla v Castel Gandolfe. „Táto pevnosť zo šestnásteho storočia bola nielen miestom, kde pápež trávil letné dovolenky, ale aj sídlom Specula Vaticana – Vatikánskeho observatória, jedného z najlepšie vybavených astronomických observatórií v Európe. Aringarosovi sa nikdy nepáčilo, že Vatikán má ustavične potrebu fušovať do vedy. Vari bolo rozumné miešať vedu s vierou?“

Mladý jezuitský kňaz ho viedol do knižnice.

„O vatikánskej Astronomickej knižnici sa povrávalo, že obsahuje vyše dvadsaťpäť tisíc zväzkov vrátane vzácnych diel Kopernika, Galileiho, Keplera, Newtona a Secchiho.“

35

24 Rue Haxo

Táto adresa je napísaná na kľúči. Sophia kúpi lístky na vlak cez kreditku, aby sa to dalo vystopovať a potom ich roztrhá. Taxíkom sa odvezú na uvednú adresu.

37

Husto zalesnený park známy ako Boulogneský lesík bol plný úchylných ľudí a fetišistov. Taxík tadiaľ prešiel a Langdon začne Sophii rozprávať o Priorstve Sionu.

„Priorstvo Sionu,“ začal, „založil v Jeruzaleme roku 1099 francúzsky kráľ Godefroi de Bouillon hneď po dobytí mesta…Kráľ Godefroi údajne skrýval dôležité tajomstvo, ktoré si odovzdávali príslušníci jeho rodu od Kristových čias. Z obavy, že tajomstvo po jeho smrti zmizne v nenávratne, založil tajné bratstvo – Priorstvo Sionu – a jeho členov poveril, aby chránili tajomstvo a odovzdávali si ho z generácie na generáciu. Počas pôsobenia v Jeruzaleme sa priorstvo dozvedelo, že pod rozvalinami Herodesovho chrámu, postaveného na rozvalinách Šalamúnovho chrámu, sa skrýva množstvo tajných dokumentov. Členovia bratstva boli presvedčení, že tieto dokumenty potvrdzujú existenciu Godefroiovho tajomstva a sú také nebezpečné, že cirkev urobí všetko preto, aby ich získala.…Členovia priorstva sa zaprisahali, že nech by to malo trvať akokoľvek dlho, tieto dokumenty musia spod chrámu vykopať a naveky chrániť a uchovať tak pravdu. V snahe získať dokumenty založili vojenskú jednotku -skupinu deviatich rytierov, ktorých nazvali Rád chudobných rytierov Krista a Šalamúnovho chrámu….Zvyčajne sú známi pod menom templári.“

Nasleduje zjednodušená verzia histórie tohoto rádu, ktorý začínal vo Svätej zemi vykupovaním zajatcov.

38

Teraz číteme o Kristovom kalichu. „Podľa Priorstva Sionu Svätý grál vôbec nie je kalich. Tvrdia, že legenda o Svätom gráli ako o kalichu je vlastne dômyselne vymyslené podobenstvo. To znamená, že v príbehu o Svätom gráli je kalich metafora, za ktorou sa skrýva niečo iné, niečo oveľa dôležitejšie.“

40

„Bolo by možné,“ ozvala sa Sophie a vytrhla Langdona zo zamyslenia, „že ten kľúč, čo držíte v ruke, je od miesta, na ktorom je ukrytý Svätý grál?“

„Povrávalo sa, že priorstvo sa kedysi zaprisahalo, že premiestni grál definitívne do Francúzska, nejestvoval však najmenší historický dôkaz, že by sa tak naozaj aj stalo. Aj keby sa priorstvu podarilo priniesť grál späť do Francúzska, sotva by tým konečným miestom mohla byť Rue Haxo 24 pri akomsi tenisovom štadióne.“ Keď na to miesto došli, bola to banka. „Sophie a Langdon mali kľúč od bezpečnostnej schránky v švajčiarskej banke.“

42

„Zürišská depozitná banka bola otvorená dvadsaťštyri hodín denne a ponúkala celú škálu moderných anonymných bankových služieb v duchu tradícií švajčiarskych číselných účtov…Základom jej činnosti však bola jej najstaršia a najjednoduchšia služba – anonyme Láger – tajná schránka, inak známa aj ako anonymná bezpečnostná schránka. Klienti, ktorí si chceli uschovať čokoľvek od akcií na meno až po cenné obrazy, si mohli anonymne uložiť svoj majetok a rovnako anonymne si ho aj kedykoľvek vybrať.“

Vošli do súkromnej garáže, kde nechali auto a vybrali sa do trezoru. Strážnik im vysvetlil, ako sa dostanú ku svojej schránke. Sophia a Róbert netušia, že už o nich vie polícia.

43

André Vernet – prezident parížskej pobočky Zürišskej depozitnej banky –

sa pokúša zachrániť svojich zákazníkov pred políciou. Zistí, že ženu, ktorá prišla so zlatým kľúčikom pozná. Ale keď Sophia skúša prichytiť ho pritom, že je členom bratstva, nevidieť na ňom nijaké pohnutie. Tvrdí, že s jej starým otcom jednali obchodne. To bolo všetko.

44

„Keď Sophie prvýkrát videla Fibonacciho postupnosť načmáranú na dlážke, nazdávala sa, že tam bola iba preto, aby ÚRJP zavolalo svojich kryptológov, to znamená aj Sophie. Neskôr si uvedomila, že tie čísla sú tiež návodom na dešifrovanie ostatných riadkov – že je to číselný anagram. Teraz s obrovským prekvapením videla, že tie čísla majú ešte dôležitejší význam. Takmer určite boli posledným kľúčom, ktorý otváral záhadnú bezpečnostnú schránku starého otca.“

45

„Vernet zamieril k jednému z malých pancierovaných nákladných áut banky“ a dostal ich dvoch na slobodu.

47

Kým sa opancierované auto hnalo tmou, Sophie a Róbert otvorili skrinku. Našli v nej „valec z bieleho mramoru, veľký asi ako valcovité puzdro na tenisové loptičky. Nebol to však jeden celý valec, ale akoby bol zložený z viacerých častí. Bolo to päť na seba naskladaných mramorových kotúčov v tvare šišky, ktoré spájala jemná mosadzná kostra. Vyzeralo to ako nejaká trubica, kaleidoskop s niekoľkými kotúčmi. Valec bol na oboch koncoch zakončený čiapočkou, takisto z mramoru, takže sa nedalo pozerať dovnútra.“

Sophie vedela, čo to je. Jej starý otec to volal kryptex a vymyslel ho Leonardo da Vinci. Tento valec slúžil na uchovávanie tajných informácií.

„Problém ochrany dát riešili kryptografickým spôsobom mnohé významné osobnosti v dejinách: Július Caesar vynašiel zakódovanú tabuľku nazývanú Caesarova tabuľka, škótska kráľovná Mária vymyslela substitučnú šifru a posielala z väzenia tajné správy a geniálny arabský vedec Abú Júsuf Ismail al-Kindí chránil svoje tajomstvá substitučnou šifrou, v ktorej používal abecedy rôznych jazykov.“

„Da Vinci však využil matematiku a kryptografiu na mechanické riešenie. Tak vznikol kryptex, prenosná schránka, v ktorej sa dali bezpečne uschovať listy, mapy, grafy, všetko. Len čo bola informácia uzavretá v kryptexe, mohol sa k nej dostať iba ten, kto poznal heslo.“

„Ako vidíte,“ pokračovala Sophie, „k tajnej informácii sa dá dostať iba tak, že nájdeme správne heslo skladajúce sa z piatich písmen. Päť kruhových stupníc a dvadsaťšesť písmen na každej, to je dvadsaťšesť na piatu.“ V rýchlosti odhadla výsledok. „Približne dvanásť miliónov možností.“

„Sub rosa,“ povedal Langdon. „Rimania vešali pri stretnutí na dvere ružu, aby dali najavo, že ide o dôverné stretnutie. Každý, kto prišiel na stretnutie, vedel, že čo sa povie pod ružou – alebo sub rosa -, musí ostať v tajnosti.“

Róbert vysvetľuje, rozpráva a odrazu sa mu zadrhne hlas. Má pocit, že už vie, čo sa dnu skrýva. Záverový kameň priorstva. „Zašifrovaný kameň, ktorý leží pod znamením ruže.“

48

„Tento kameň je v architektonickom zmysle slova kľúčom od klenby.“

„Langdon nevedel, kde začať. Záverové kamene ako murárska technika výstavby kamenných klenieb patrili medzi najlepšie strážené tajomstvá raného slobodomurárskeho bratstva…. architektonický klin – vyrezávaný kameň vložený do klenby v kostole.“ Vždy boli nejakým spôsobom spojené s tajomstvom to, čo držali teraz v rukách, bola zašifrovaná mapa, podľa ktorej sa dal nájsť Svätý grál.

„Keď zomrie jeden zo štyroch najvyššie postavených členov, zostávajúci traja vyberú spomedzi nižších členov kandidáta na sénéchala. Tomuto novému sénéchalovi nehovoria, kde je ukrytý grál, ale urobia skúšku, na ktorej má dokázať, či je toho hoden.“

Sophie prezradí Langdonovi, čo pred desiatimi rokmi náhodou videla. Je presvedčená, že jej starý otec „bol najvyššie postaveným členom“ nejakej tajnej spoločnosti. Jacques Sauniére, veľmajster.

Róbert si „nevedel predstaviť okolnosti, ktoré by vysvetľovali Sauniérovo správanie. Aj keby sa Sauniére obával o svoj život, boli tu ešte traja sénéchaux, ktorí takisto poznali tajomstvo, a teda zaručovali bezpečnosť priorstva. Prečo by Sauniére tak riskoval a dával vnučke záverový kameň, najmä keď nevychádzali najlepšie? A prečo do toho zatiahol Langdona… úplne cudzieho človeka?“

Auto zastavilo. Keď sa otvorili dvere, bol v nich André Vernet a v ruke držal pištoľ.

49

Napriek tomu, že sa to zdá nemožné, Langdonovi a Sophii sa podarí ujsť aj so skrinkou.

50

Biskup Aringarosa sedel v aute s cennými papiermi. Dvadsať miliónov eur.

Čakal, kedy mu Učiteľ zavolá, ale šofér ho upozornil, že na týchto miestach okolo Ríma, nebýva dobrý signál. Učiteľ sa k nemu nemôže dovolať. Aringarosa spanikáril. A čo keď si pomyslí, že som s tými peniazmi utiekol?

51

Langdon má plán. Ide sa za Leighom Teabingom. Je to bývalý britský kráľovský historik náboženstva. Je neskutočne bohatý a jeho celoživotnou vášňou je Svätý grál.

52

„Zámok Villette neďaleko Versailles severne od Paríža postavil roku 1668 Francois Mansart pre grófa z Aufflay. Patrí medzi najvýznamnejšie historické pamiatky Paríža. Spolu s dvoma obdĺžnikovými jazerami a záhradami, ktoré navrhol Le Nôtre, bol skôr skromným zámkom než veľkým sídlom. Niekedy sa nazýval aj la petite Versailles, malé Versailles.“

Sir Teabing mal všetky nápisy na svojom pozemku v angličtine. Vchodový telefón bol umiestnený na pravej strane auta, tam, kde sedí vodič v Anglicku.

„Sir Leigh Teabing trpel ako chlapec detskou obrnou a teraz nosil na nohách dlahy a chodil pomocou barlí.“ Strážnik pri vchode ich nechce vpustiť dovnútra, ale keď Langdon povie, že má nové informácie o Svätom gráli, brána sa otvorí.

53

Prezident Zürišskej depozitnej banky začul v telefóne hlas prezidenta banky, ktorý mu unaveným hlasom prikazoval, aby našli pancierové vozidlo číslo tri.

„Čože? Ako s ním mohli vyjsť von?“

„Polícia už celkom obkľúčila banku a hrozilo, že sa každú chvíľu objaví kapitán z ÚRJP s povolením na prehliadku, ktoré požadovala banka.“ „

54

Sophie prikývla. „Čo urobíte s kryptexom? Asi by sme ho nemali nechávať tu, ale ak ho Leigh zbadá, bude sa naň vypytovať.“

„Netrápte sa,“ povedal Langdon, vystúpil z auta a vyzliekol si sako. Zabalil doň skrinku a niesol ju v náručí ako malé dieťa… Dnu podišiel k zamatovému divánu a zastrčil podeň drevenú skrinku tak, aby ju nebolo vidieť. Sophia sa obzerala po izbe a obdivovala všetky možné starožitnosti, ktoré sa tam nachádzali. Ich hostiteľ prišiel na barlách, ale bol to „mohutný muž s červenou tvárou, hustými ryšavými vlasmi a veselými orieškovohnedými očami.“ Smeje sa na nich, že k nemu vtrhli neohlásení a pýta sa na grál, či to bola len zámienka, alebo naozaj prinášajú niečo nové. Langdon sa s ním chce rozprávať o Priorstve Sionu. Chce, aby Sophii vysvetlil, čo to Svätý grál vlastne je. Nemusí to byť kalich, ako si každý myslí.

55

„Iste teda viete, že Leonardo bol jedným zo strážcov tajomstva Svätého grálu. A stopy tohto tajomstva zašifroval do svojho diela.“ La Storia di Leonardo je kniha, v ktorej sa nachádzajú citáty z da Vinciho zápisníka. Napríklad tieto:

– Mnohí ľudia si urobili z ilúzií a falošných zázrakov živnosť a klamú hlúpe davy.

– Oslepujúca nevedomosť nás zvádza z cesty. Ó, úbohí smrteľníci, otvorte oči!

Až na to, že sir Teabing tvrdí, že toto sú da Vinciho názory na Bibliu. A to, čo píše o Biblii Dan Brown, je dôkazom, že ani ostatným jeho „faktom“ nemožno veriť. Buď o tom, čo píše, nič nevie, alebo sa tvári, že si so získanými informáciami môže robiť čo ho napadne, lebo je spisovateľ. Presne ako český Jirásek, alebo americký Mark Twain. Už sa na tom ani nepohoršujem, len sa im čudujem.

Teabing sa vo svojom rozprávaní dostal až k tomu, že Svätý grál nie je vec. Že je to vlastne… osoba. A ako keby to nestačilo, nie je to muž, je to žena.

56

„Svätý grál symbolizuje posvätné ženstvo a bohyňu….Moc ženy a jej schopnosť plodiť život sa kedysi považovala za posvätnú…Grál je symbolom stratenej bohyne.“

57

Nadporučík Collet stál pri zátarase pred Zürišskou depozitnou bankou a prišli mu povedať, že majú tip, kde by sa Langdon s Neveuovou mohli ukrývať. Opancierované autá bolo totiž možné kontrolovať. Langdonovi a Sophii Neveuovej idú „po krku“ nielen policajti, ale je tu aj Sílas, ktorý prisahá, že tentokrát svojho Učiteľa nesklame a bez „záverového kameňa“ neodíde.

58

Teabing vzal svojich hostí do bývalej tanečnej sály a ukázal im dva a pol metra dlhý obraz „Poslednej večere.“ Na obraze je trinásť postáv. Ježiš Kristus uprostred a šiesti učeníci po jeho ľavici a šiesti po jeho pravici. Dan Brown spravil zo svätého Jána, miláčika Pána, ženu. Podľa neho vedľa Krista sedela Mária Magdaléna, ktorú si Kristus vzal za ženu. Podľa Browna, ktorý to hovorí ústami svojej literárnej postavy, sira Teabinga, dôkazovými materiálmi tejto blbosti sú „Gnostické evanjeliá“, najmä „Filipovo evanjelium“ a „Evanjelium Márie Magdalény“. „Kristus dáva Márii Magdaléne pokyny, jako má po jeho smrti riadiť cirkev.“

zemegule. Recepčný odbil dotieravú myšlienku pokrčením pliec. Biskup Aringarosa sa v ostatných mesiacoch aj tak správal čudne.

60

TEMPLÁRSKE ZJAVENIE:

Tajní strážcovia skutočnej identity Krista

ŽENA S ALABASTROVÝM DŽBÁNOM:

Mária Magdaléna a Svätý grál

BOHYŇA V EVANJELIÁCH

Znovuobjavenie posvätného ženstva

SVÄTÁ KRV, SVÄTÝ GRÁL .

Svetový bestseller

„Hľadanie Svätého grálu je doslova hľadaním pozostatkov Márie Magdalény, pred ktorými by človek mohol pokľaknúť, pomodliť sa pri nohách zavrhnutej ženy, pobudnúť pri stratenom posvätnom ženstve.“

61

Sophie si na základe toho, čo Teabing rozprával, začne myslieť, že aj ona patrí ku Ježišovým potomkom a teda pochádza z kráľovskej krvi. Spomína si na svoju matku, na otca, na svojho brata, na starých rodičov. Celá jej rodina zahynula pri automobilovom nešťastí.

„V krátkosti jej porozprával o dielach da Vinciho, Botticelliho, Poussina, Berniniho, Mozarta a Victora Huga, ktoré hovoria o hľadaní zakázaného posvätného ženstva. Stále živé legendy ako legenda o sirovi Gawainovi a Zelenom rytierovi, o kráľovi Artušovi a Šípkovej Ruženke boli podobenstvami o Svätom gráli. Hugov Zvonár Matky Božej a Mozartova Čarovná flauta sú plné slobodomurárskej symboliky a tajomstiev Svätého grálu.“ Neviem, či sa mám smiať, či plakať. Ešte aj Mozartova Čarovná flauta? Zvonár u Matky Božej? Walt Disney jako „moderný Leonardo da Vinci“? Šípková Ruženka zakliata v hlbokom lese je príbehom o Svätom gráli pre deti… ooooh, tento chlap je neskutočný idiot!

62

„Jacques Sauniére je mŕtvy a polícia tvrdí, že si ho zavraždil,“ povedal Teabing, celý skľúčený. „Človeka, ktorý toho toľko urobil pre umenie…“

Teabingov sluha chce hostí vyhodiť, ale Sophie vyhlási, že majú informácie o „záverovom kameni priorstva“ a Langdon sa pridá, že práve kvôli tomu za ním prišli.

V hustom kroví pri Teabingovej pracovni sa krčil Sílas. V ruke držal pištoľ a uprene hľadel cez zavreté dvere. Záverový kameň je niekde v dome. Podišiel bližšie ku dverám, aby počul, o čom dnu hovoria.

„Slečna Neveuová,“ povedal Teabing, „cirkev mala s priorstvom celé roky tichú dohodu, že nebude útočiť proti priorstvu a priorstvo bude mlčať o sangrealových dokumentoch.“ Ale priorstvo sa vždy pripravovalo na útok proti církvi. Sohpie podá Teabingovi malý kľúčik v tvare kríža a povie, že jej ho dal starý otec v noci před smrťou. „Záverový kameň má byť ukrytý pod znakom ruže,“ tvrdí Teabing, keď Sophie hovorí o tom, že je v banke. Langdon povie, že „záverový kameň“ je pod Teabingovým divánom.

Do domu sa vplíži Sílas.

63

Collet je už tiež na mieste, ale kapitán Bezu Fache mu prikáže, aby na neho počkal, že on to vybaví sám.

„Stovky kilometrov južne sa rútilo nad Tyrrhenským morom smerom na sever lietadlo Beechcraft Baron 58. Hoci bola obloha čistá, biskup Aringarosa držal v rukách vrecúško pre prípad nevoľnosti, lebo mal pocit, že každú chvíľu začne vracať. Jeho hovor do Paríža nebol taký, ako si predstavoval.

Aringarosa, celkom sám v malej kabíne, krútil zlatým prsteňom na prste a usiloval sa zahnať pocit strachu a zúfalstva. V Paríži to asi nejde tak, ako by malo. Zatvoril oči a modlil sa, aby to dal Bezu Fache nejako do poriadku.“

64

Kľúč od Svätého grálu sa skrýva pod znakom ruže.

Langdon uvažoval, či by sa dala ruža vypáčiť.

Práve, keď sa mu podarí objaviť štyri riadky vyrytého textu, dostane úder do hlavy a celý sa prepadne do tmy.

65

Obrovský mních s dlhými bielymi vlasmi, oblečený do vlnenej kutne s povrazom okolo pása sa na Teabing a Sophiu díval neľudsky červenými očami, ktoré nepoznali zľutovanie. Keď mu Teabing podával záverový kameň, podarilo sa mu Sílasa podraziť barlou tak, že ten spadol a pás s kovovými cvokmi sa mu zarezal ešte hlbšie do tela. „Na krku pocítil ženskú topánku.“

Collet, ktorý stál na príjazdovej ceste začul výstrel a zmocnila sa ho panika.

Prikázal strhnúť bránu a more policajných svetiel zaplavilo úpätie kopca ako more.

66

Collet a jeho agenti vrazili so zbraňami v ruke cez vchodové dvere do zámku sira Leigha Teabinga, ale nikoho dnu nenašli.

67

Teabinga neprekvapuje, že ich našla polícia, ale to, že ich našiel chlapík z Opus Dei. Ako ich mohol vystopovať? Teabing sa rozhodne, že pôjdu jeho lietadlom do Londýna. Aj tak sa všade hovorí, že Svätý grál je v Anglicku.

„Záverový kameň znamenal otvorenú cestu ku Svätému grálu a Svätý grál bol nástrojom na ochranu viery,“ opakoval si sputnaný Sílas a modlil sa o zázrak.

68

Langdon volá newyorskému vydavateľovi Jonasovi Faukmanovi, či náhodou niekomu neposlal bez jeho vedomia kópiu jeho knihy. Ukáže sa, že si vybral „desať známych osobností z umeleckého sveta a poslal im všetky inkriminované pasáže spolu s listom, v ktorom ich zdvorilo požiadal, či by nenapísali krátky, podľa možnosti kladný posudok.“

Leigh Teabing sa rozosmial. „Róbert, takže ty si napísal rukopis o tajnej spoločnosti a vydavateľ ho tej tajnej spoločnosti poslal?“

Langdon sa na sedadle prikrčil. „Vyzerá to tak.“

Langdon napísal dejiny bratstva, ale opísal ho ako „moderné spoločenstvo, ktoré uctieva bohyňu, vlastní Svätý grál a stráži prastaré dokumenty.“ Čo už len na tomto pre-pána-jána mohlo byť „moderné“?

69

„Dvojité motory Hawkera 731 zaburácali a dvíhali lietadlo k oblohe so silou, až mal človek pocit, že mu trhá vnútornosti. Letisko Le Bourget sa prekvapujúco rýchlo vzďaľovalo“.Teabing sa snaží vysvetliť Sophii, akú zodpovednosť bude musieť niesť na pleciach, keď nájdu mapu, ktorá

ukazuje cestu k Svätému grálu. „V tom okamihu bude držať v rukách pravdu, ktorá zmení celé dejiny.“ Lenže Sophie si myslí, že o týchto veciach nemôže rozhodnúť jednotlivec. Toto rozhodnutie patrí bratstvu, ktoré tak dlho strážilo toto tajomstvo. Ale Teabing tvrdí, že bratstvo bolo túto noc prakticky rozbité.

70

„Nadporučík Collet stál v salóne zámku Villette a skľúčene hľadel do vyhasínajúceho ohňa…Keďže neposlúchol priamy Facheov rozkaz a druhýkrát stratil Langdona, bol rád, že jeho ľudia našli na dlážke dierku po guľke, čo aspoň potvrdzovalo jeho vyhlásenie, že sa v dome strieľalo. No Fache bol aj tak namrzený a Collet cítil, že si to neskôr ešte poriadne vypije.“

71

Leigh Teabing, Sophie a Langdon sa snažia prečítať text vyrytý v skrinke. Nebol to ani jeden z možných semitských jazykov, v ktorých nekkudoty – maličké bodky a čiarky písané pod hláskami alebo nad nimi nahradzujú samohlásky, nebol to ani prepis jazyka španielskych Židov, ani gréčtina, latinčina, či románske jazyky… Jediná osoba, ktorá ho dokáže prečítať, je Sophia. Starý otec ju tento jazyk učil, ešte keď mala len šesť rokov.

„Rémy Legaludec napínal uši za rachotiacimi motormi v zadnej časti lietadla, ale z rozhovoru nepočul ani slovo.“

72

Sophie pohľadala papier a napísala vyrytý text normálnym spôsobom… „Vyzeralo to ako nejaká archeologická krížovka… hádanka, ktorá bola prísľubom otvorenia kryptexu.“

Pramúdre slovo zvitok otvára…

a rod jej roztrúsený pospája…

náhrobok v úcte templárov je kľúč…

a atbaš odhalí ti pravdy lúč.

„Jambický pentameter bol celé stáročia obľúbenou metrikou známych literátov na celom svete, počnúc starogréckym spisovateľom Archilochom a končiac Shakespearom, Chaucerom a Voltairom – odvážlivcami, čo sa rozhodli vyjadrovať myšlienky metrickým veršom, o ktorom boli mnohí vtedajší vzdelanci presvedčení, že má mystické vlastnosti. Pôvod jambického pentametru siahal do hlbokého pohanstva.“

Bolo potrebné objaviť heslo… slovo na päť písmen…. Ale mohlo by mať čosi spoločné s rytiermi, s templármi. „Číslo atbaš je jedna z najstarších známych šifier…jednoduchý substitučný kód vychádzajúci z dvadsaťdvahláskovej hebrejskej abecedy. Prvé písmeno sa nahradilo posledným písmenom, druhé predposledným a tak ďalej.“

73

Bezu Fache prepadne nočného dispečera na letisku Le Bourget a kričí na neho, že kde odletelo Teabingovo lietadlo. Chudák dispečer sa snaží chrániť súkromie ich britského klienta, ktorý patrí k jedným z najváženejších zákazníkov letiska. Ale dlho nevydrží. Nakoniec povie, že sir Leigh Teabing „často lieta do Londýna pre lieky“ a jeho lietadlo by tam malo byť o 15 minút.

74

V tejto kapitole sa vysvetlí, čoho sa Sophie naľakala a prečo prerušila spojenie so svojím starým otcom, keď ho pristihla při 2000 rokov starom rituáli. „Tajná spoločnosť komunikujúca s bohom prostredníctvom magického sexuálneho spojenia“. No, ani sa jej nečudujem. Musel to byť hrozný zážitok. Jej starý otec milujúci sa na verejnosti s tučnou ženskou.

75

Aringarosovi sa všetko vymyká z rúk. „Do čoho sa to zaplietol Sílas? A do čoho som sa to zaplietol ja?“ pýta sa a pilotovi povie, že musia zmeniť směr letu. Idú do Londýna.

76

„Svitalo a na pravej strane sa objavilo krvavočervené svetlo. Dolu na zemi ešte vládla tma.“

Langdon prišiel na to, čo je templársky náhrobok. Nevie, kde je, ale čo to je. Hlava pohanského boha Baphometa. Bol to pohanský „boh plodnosti a rozmnožovania. Jeho hlava mala pri obradoch podobu barana alebo capa, čo bol bežný symbol plodenia a plodnosti.“

Predstava rohatého diabla známeho ako Satan mala svoj pôvod v Baphometovi.

77

„Langdon žasol. Teabing práve dopísal spamäti celú hebrejskú abecedu – alef-bet – pozostávajúcu z dvadsiatich dvoch písmen.“

„Alef, bet, gimel, dalet, he, vav, zajin, het, tet, jod, kaf, lamed, mem, nun, samech, ajin, pe, cade, kof, reš, šin a tav.“ „Formálne sa v hebrejčine samohlásky nepíšu. Takže keď napíšeme slovo Baphomet po hebrejsky, tri samohlásky vypadnú a ostane nám päť písmen…“

Postupne prídu k päťhláskovému heslu. Tým slovom je múdrosť. A to je Sofia. Po grécky to znamená múdrosť.

78

IN LONDON LIES A KNIGHT A POPE INTERRED

HIS LABOR’S FRUIT A HOLY WRATH INCURRED.

V LONDÝNE RYTIER HROB MÁ – POCHOVAL

HO PÁPEŽ TAM, KDE SVÄTÝ HNEV HO VZAL.

80

Teabing sa obrátil k Sophie a Langdonovi. „Priatelia, mám nepríjemný pocit, že na nás čaká nejaká delegácia.“

Langdon si bezradne vzdychol. „Ten Fache si tuším stále myslí, že som vrah.“

82

Po problémoch, ktoré mali na letisku, sa znovu zamýšľajú nad básňou. Vedia, že majú hľadať hrob rytiera… ale kde?

„Langdon si spomenul na známy záťah na templárov roku 1307 – nešťastný piatok trinásteho -“ keď pápež Klement zrušil tento rád.

Vybrali sa do Templárskeho chrámu. Dostal meno na počesť Šalamúnovho chrámu. Solomon’s Temple. Chrám je okrúhly, hoci vtedy sa všetky kostoly stavali v tvare kríža. Langdon, Sophia a Leigh Teabing tam idú hľadať hrob, na ktorom bude guľa.

„V každom náboženstve sa boh opisuje metaforami, podobenstvami a prirovnaniami, počnúc prvými Egypťanmi až po moderné nedeľné školy. Metafory nám pomáhajú pochopiť nepochopiteľné. Problémy nastávajú vtedy, keď začneme metafory brať doslova.“

„Takže ste skôr za to, aby sangrealové dokumenty ostali navždy utajené?“

„Som historik. Som proti zničeniu dokumentov a bol by som rád, keby mali vedci viac informácií a mohli uvažovať o neobyčajnom živote Ježiša Krista.“

„Takže ste za a zároveň proti.“

„Biblia predstavuje základný orientačný bod pre milióny ľudí na tejto planéte, tak ako Korán, Tóra a budhistický kánon predstavujú orientačný bod pre ľudí iných náboženstiev. Keby sme mohli vykopať dokumenty, ktoré protirečia posvätným príbehom islamskej, judaistickej, budhistickej či pohanskej viery, mohli by sme to urobiť? Mohli by sme budhistom povedať, že máme dôkaz o tom, že Budha sa nezrodil z lotosového kvetu? Alebo že sa Ježiš nenarodil doslova z panny? Ľudia, ktorí naozaj rozumejú svojmu náboženstvu, chápu aj to, že všetky tie príbehy sú metaforické.“

83

Staroveký Templársky chrám v Londýne bol celý z caenského kameňa. Vyzeral skôr ako vojenská pevnosť než miesto bohoslužieb. Bol vysvätený v rpli 1185 jeruzalemským patriarchom Heraclius. „Prežil osem storočí politických nepokojov, veľký požiar v Londýne i prvú svetovú vojnu, ale roku 1940 ho ťažko poškodila zápalnými bombami Luftwaffe. Po vojne bol zreštaurovaný do svojej pôvodnej strohej podoby.“

Langdona prekvapila strohosť kostola. Hoci oltár vyzeral kresťanský, výzdoba bola strohá, chladná a netradičná. Anglikánov při omši nesmie nič rozptyľovať. To tvrdí Dan Brown.

„Templárski rytieri boli bojovníci,“ pripomenul im Teabing. „Bola to nábožensko-vojenská organizácia. Ich kostoly boli zároveň pevnosťami a bankami.“ … a bankami. To zasa tvrdí len Dan Brown. V skutočnosti to urobili Židia. Vymysleli papierové peniaze.

Naši traja návštevníci kostola objavili miestnosť s desiatimi kamennými rytiermi. „Rytieri boli v plnej zbroji, so štítmi i mečmi, a vzbudzovali nepríjemný pocit, že kým spali, niekto vkĺzol dnu a polial ich sadrou. Všetky sochy boli zvetrané, bolo však vidieť, že každá je iná – na každej bola iná zbroj, každá mala inú polohu rúk a tela, iné črty tváre, iné znaky na štítoch.“

84

Rémy Legaludec vzal nôž a prerezal Sílasovi putá. Dal sa mu napiť, aby sa mu rozprúdila krv. Nezabil ho. Práve naopak. Z priehradky na rukavice vytiahol malý revolver.

85

„Hieros gamos. Veľké zlaté gule. Sophie premýšľala, či sa aj v tejto svätyni odohrával rovnaký rituál jako u jej starého otca v pivnici. Zdalo sa, že kruhová miestnosť bola postavená práve pre taký pohanský obrad. Okolo stien sa do kruhu vinula kamenná lavica. Kruhové divadlo, ako to nazval Róbert.“ Sophia zistí, že jeden z rytierov tam vlastne vôbec nie je. Miništrant, ktorý v kostole upratuje, povie, že v kostole sú len sochy. Že telá sú v hrobkách.

86

Sílas šiel za svojím cieľom potichu ako duch. Rémyho pokyny boli jasné a stručné: Vojsť do kostola, vziať záverový kameň a odísť. Nijaké vraždenie.

„Kryptex mal byť Rémyho bránou ku slobode a bohatstvu. Pred rokom bol obyčajným komorníkom, ktorý pracoval v zámku Villette a plnil každý rozmar toho neznesiteľného mrzáka Teabinga. Potom dostal neobyčajne zaujímavý návrh. Jeho práca u sira Leigha Teabinga – jedného z najvýznamnejších historikov a odborníkov na Svätý grál na svete – mu mala priniesť všetko, o čom kedy sníval. Všetko, čo odvtedy urobil v zámku Villette, smerovalo k tomuto okamihu. Som tak blízko, povedal si Rémy, hľadiac na záverový kameň v Langdonovej ruke. Ak ho Langdon pustí na zem, všetko bude stratené.“

A tak Rémy vyjde z úkrytu s namiereným revolverom a záverový kameň sa dostane do jeho rúk.

87

Colletov kolega objaví v senníku tie najmodernejšie odpočúvacie zariadenia.

Koho odpočúvali?

„Musím vám povedať, nadporučík,“ odvetil agent, podišiel k počítaču a zapol ho, „že to je to najčudnejšie…“

88

„Langdon bol načisto vyčerpaný, keď so Sophie zdolali turniket v stanici metra pri chráme a ocitli sa v labyrinte tunelov a nástupíšť.“ Sophie chce zavolať políciu, aby ochránila Teabinga. Zatiaľ ho potrebujú, ale potom, keď nájde grál, bude im na príťaž a zbavia sa ho.

„Zdržať Rémyho bolo úlohou Sophie.

Nájsť hrob bolo úlohou Langdona.O

Na polícii sa jej ozve Bezu Fache. Prizná, že urobil chybu a Róbert Langdon je nevinný. Všetky obvinenia proti nemu stiahli, ale Bezu Fache aj tak nástojí na tom, že obidvaja musia prísť za ním, pretože im hrozí nebezpečenstvo. Sophie oceňuje, že sa Bezu Fache vôbec niekomu ospravedlnil a povie mu, že muž, ktorého by mal hľadať, sa volá Rémy Legaludec, je to komorník pána Teabinga a pred chvíľou uniesol svojho pána v Templárskom chráme.

90

Collet s úžasom hľadel na monitor počítača v senníku zámku Villette a potom si znovu prečítal zoznam sledovaných ľudí. Človek, čo týchto ľudí sledoval, sa najviac zaujímal o kurátora Múzea v Louvri.

COLBERT SOSTAQUE – predseda Ústavného súdu

JEAN CHAFFÉE – kurátor Múzea Jeu de Paume

EDOUARD DESROCHERS – archivár Mitterandovej knižnice

JACQUES SAUNIÉRE – kurátor Múzea v Louvri

MICHEL BRETON – riaditeľ DAS (francúzskej spravodajskej služby)

Ako mohol neznámy sledovať tak vysoko postavených ľudí? Jacques Sauniére mal na stole model francúzskeho stredovekého rytiera a odpočúvacie zariadenie bolo vložené do neho.

91

„Sílas sedel vpredu v limuzíne pri Templárskom chráme. Čakal, kým Rémy zviaže vzadu Teabinga.“ Chvíľu nato zazvonil Sílasovi mobilný telefón. Na druhom konci bol Učiteľ. Chcel sa rozprávať s Rémym. Rémy vie, že Učiteľ Sílasa zneužil. Aj biskupa Aringarosa si omotal okolo prsta. Ale on robí pre neho za peniaze. Zaslúži si ich.

92

Langdon ide so Sophie do knižnice. „V King’s College pri budove parlamentu, založenom kráľom Jurajom IV. roku 1829, sídlila Katedra teológie a religionistiky. Honosila sa nielen stopäťdesiatročnými pedagogickými a výskumnými skúsenosťami, ale aj Výskumným inštitútom systematickej teológie, ktorý bol založený roku 1982 a ktorý mal jednu z najúplnejších a najmodernejších knižníc na svete.“

Knihovníčka sa volá Pamela Gettumová a Langdona pozná rovnako jako aj sira Leigha Teabinga. Pamätá si aj to, že sir Leigh Teabing sa nezaujíma o nič iné, len o grál. Pomôže im vyhľadať informácie o stredovekom rytierovi, ale príde sama na to, že hľadajú Svätý grál.

„Výskumný inštitút systematickej teológie za vyše dve desaťročia skatalogizoval obrovské množstvo obrazových a písomných dokumentov – encyklopédií náboženstva, životopisov duchovných, Svätého písma v desiatkach jazykov, historických cirkevných diel, vatikánskej korešpondencie, denníkov duchovných, všetkého, čo sa dalo označiť za oblasť duchovného života.“ Zdigitalizované údaje sa dali rýchlo vyhľadať.

93

Sílas ide do Londýnskeho sídla Opus Dei na Orme Court 5. Je to skromná tehlová budova s výhľadom na North Walk v parku Kensington Gardens. Sílasa prijmú jako brata. Dajú mu ubytujú ho a prinesú mu jesť. Unaveným mníchom prebehne pocit bezpečia a úľavy. Vykonal, čo sa od neho očakávalo a teraz pôjde na spoveď, aby sa očistil od hriechov.

94

„St James Park je morom zelene uprostred Londýna, hraničiacim s Westministerským opátstvom, Buckinghamským palácom a palácom sv. Jakuba. Kráľ Henrich VIII. ho dal kedysi ohradiť a zaplniť vysokou zverou, ktorú potom lovil, ale teraz je otvorený pre verejnosť. Za slnečného počasia tam Londýnčania chodievajú popoludní na piknik a kŕmia pri jazere pelikány, ktoré kedysi daroval Karolovi II. ruský veľvyslanec.“

V tomto parku Učiteľ otrávi Rémyho a potom sa bez výčitiek svedomia začne venovať kryptexu. Vie, v ktorom chráme je rytier z básne.

Biskup Aringarosa vystúpil z lietadla na letisku Biggin Hill. Stále pršalo. Namiesto kapitána Fache ho prišiel vyzdvihnúť mladý britský policajný dôstojník.

95

Langdon si z počítačových informácií vyberie osobu sira Isaaca Newtona. Podľa neho on je ich hľadaný rytier. „Pope“ nie je výraz pre „pápeža“, ale je to meno jeho kolegu, ktorý bol zároveň Isaacovým priateľom a predniesol nad hrobom rozlúčkovú reč.

96

„Sílas sa strhol zo spánku.“ Nevedel, čo ho zobudilo, ale inštinkt mu hovoril, že má byť ostražitý. „Sílas sa už dávno naučil veriť svojej intuícii. Iba vďaka nej prežil ako malý chlapec na marseilleských uliciach dávno predtým, ako sa dostal do väzenia a dávno predtým, ako sa vďaka starostlivosti biskupa Aringarosu znovu narodil.“

Do jeho izby vtrhla polícia a Sílas pri prestrelke strelí nechtiac do svojho biskupa, ktorý vybehol z auta, snažiac sa Sílasovi zabrániť v ďalšom zabíjaní.

97

„Vo Westminsterskom opátstve je pochovaných vyše tritisíc ľudí. Sú to kamenné náhrobky s pozostatkami kráľov, štátnikov, vedcov, básnikov a hudobníkov… je postavené v slohu veľkých katedrál v Amiens, Chartres a Canterbury… nepovažuje sa ani za katedrálu ani za farský kostol. Je to kráľovský chrám, ktorý patrí výhradne panovníkovi. Od Vianoc roku 1066, keď sa v ňom konala korunovácia Viliama Dobyvateľa, bol svedkom nekonečného množstva kráľovských a štátnych ceremónií – počnúc svätorečením Eduarda Vyznavača, svadbou princa Andrewa a Sarah Fergusonovej a končiac pohrebom Henricha V, kráľovnej Alžbety I. a lady Diany.“

Langdon so Sophie sem idú preskúmať hrob Isaaca Newtona. Musia získať kryptex, pretože od toho závisí živoť sira Leigha a od toho závisí, či nájdu Svätý grál.

„Nech už mal kryptex ktokoľvek, musel prísť k náhrobku, aby dešifroval posledné heslo, a ak už neprišiel a neodišiel, Sophie a Langdon mu v tom chceli zabrániť.“

„Učiteľ skúmal náhrobok už desať minút. Newtonov náhrobok tvoril masívny sarkofág z čierneho mramoru, na ktorom ležala socha sira Isaaca Newtona, oblečeného v dobovom odeve, pyšne sa opierajúc o stoh vlastných kníh – Božstvo, Meranie času, Optika a Philosophiae naturalis principia mathematica. Pri Newtonových nohách stáli dvaja malí anjelici s akýmsi zvitkom.“

Aká guľa tu mala byt… a nebola?

98

Langdon a Sophie sú pri Newtonovom náhrobku.

„Jacques Sauniére zostavoval svoje šifry vždy mimoriadne starostlivo a Langdon bol presvedčený, že posledné heslo – päť písmen, ktoré boli kľúčom od najväčšieho tajomstva priorstva – bude mať nielen podobný symbolický význam ako predchádzajúce, ale bude aj krištáľovo jasné.“

Na sarkofágu pri Newtonovej nohe bolo uhlíkom načmárané:

„Mám Teabinga. Choďte cez Kapitulnú sieň a južný východ do záhrady.“

Keď sa tam dostali, stretli sa s mužom, ktorý na nich mieril malým revolverom. Bol to Leigh Teabing.

99

„Zistil som strašnú pravdu,“ povedal s povzdychom Teabing. „Zistil som, prečo neboli sangrealové dokumenty zverejnené. Zistil som, že priorstvo sa rozhodlo pravdu vôbec nezverejniť. Preto prišlo nové tisícročie a nič sa nestalo, hoci nastal koniec dní.“

“Svätý grál si nás našiel a prosí, aby sme ho našli aj my. Musíme spolupracovať.“

100

Sílas, veľký albín niesol na rukách svojho biskupa Manuela Aringarosa a zúfalým hlasom sa vypytoval, kde je nemocnica. „Červenými očami strnulo hľadel pred seba a po bledej zakrvavenej tvári mu tiekli slzy.“

Aringarosa hovorí Sílasovi, že ich Učiteľ oklamal Nikdy im nechcel dať Svätý grál. Biskup si spomína na svoje prvé stretnutie s Učiteľom. Akosi sa dozvedel, že prelatúra bude zrušená a ponúkol mu spoluprácu na „záchrane viery“. Povie mu, že s jeho pomocou môže nájsť „posvätnú relikviu“, vďaka ktorej Aringaros získa obrovskú moc pre Opus Dei. „Vatikán sa pred vami bude klaňať až po zem.“ Aringaros tomuto šepkajúcemu nástojčivému hlasu v telefóne uveril.

„Keď sa otvorili dvere Nemocnice sv. Márie, biskup Aringarosa bol v bezvedomí.“

101

Langdon mohol Sophie oslobodiť iba tak, že otvorí kryptex.

„Podľa legendy bol Svätý grál krutou milenkou, ktorá tancuje v tieňoch, takže ju človek ledva vidí, a vykročí z tieňa, aby vzápätí načisto zmizla… akoby mu chcela pripomenúť, že ovocie poznania je preňho nedosiahnuteľné.“

„Langdon vedel, že keď položí kameň na zem, Leigh ich oboch zabije…

Jediným plynulým pohybom vyskočí a vyhodí kryptex ku kupole chrámu.

„Leigh Teabing ani necítil, že stlačil spúšť, ale ozval sa ohlušujúci výstrel. Guľka sa zavŕtala do dlážky pri Langdonových nohách. Polovica Teabingovho mozgu chcela znovu namieriť revolver a vystreliť, no silnejšia polovica mozgu mu ťahala zrak smerom ku kupole. Záverový kameň!“

Teabing pustil revolver a zachytil padajúci kryptex. „Triumfálne zvierajúc kryptex v ruke padal dopredu na zem. Vedel, že padá príliš rýchlo. Nijako tomu nemohol zabrániť – rukami dopadol na zem a kryptex tvrdo narazil na dlážku. Vnútri zarinčalo sklo… a Teabing sa neovládateľne rozplakal.“ Ale nijaký zničený papyrus tam nebol. Langdon prišiel na päťhláskové heslo. Bolo to „Apple“ – jablko. Eva a dedičný hriech. „Symbol pádu posvätného ženstva.“

Mapa, ktorú Teabing hľadal celý svoj život, bola v Langdonovom náprsnom vrecku.

Ako býk do arény, vletí dnu Bezu Fache. Zúfalo kričiacemu Teabingovi nasadia putá. „Róbert! Povedz mi, kde je ukrytý!“ Ale mu povie to, čo ho Teabing sám učil: „Svätý grál nájde iba ten, kto je ho hoden, Leigh.“

102

Sílas sa modlil každou bunkou svojho zničeného tela. Modlil sa za odpustenie a za biskupa Aringarosu. Odkiaľsi z tej hmly v parku začul, ako sa mu biskup ticho prihovára: „Náš Boh je dobrý a milosrdný, Sílas.“ Sílas prestal cítiť bolesť. Vedel, že biskup mal pravdu.

103

„Sir Leigh Teabing zaťato tvrdil, že je nevinný.“ Človek, ktorý s takou ľahkosťou „zneužil Vatikán i Opus Dei, organizácie, ktoré sa ukázali nevinné. Špinavú prácu nevedomky vykonal fanatický mních a zúfalý biskup. Ešte šikovnejšie od neho bolo to, že odpočúvacie zariadenie umiestnil práve tam, kde sa ochrnutý človek nijako nemohol dostať. Odpočúvať mohol teda iba jeho komorník Rémy – jediný človek, ktorý poznal Teabingovu skutočnú identitu – a ktorý zomrel na následky alergickej reakcie.“

Biskupa Aringarosu v nemocnici zachránili. Ale Sílas zomrel v studenom parku. „Odpusť mi, syn môj.“ Bezu Fache príde biskupa do nemocnice pozrieť a prinesie mu kufrík plný cenných vatikánskych papierov. Biskup ho poprosí, aby peniaze rozdelil medzi pozostalých tých obetí, ktoré Sílas v Paríži zavraždil.

104

Pod starým Roslinom bdie Svätý grál…. „Rosslynský chrám – nazývaný aj Katedrála kódov – stojí na mieste starého Mithrovho chrámu jedenásť kilometrov južne od škótskeho Edinburghu. Postavili ho roku 1446 templárski rytieri a je plný židovských, kresťanských, egyptských, slobodomurárskych a pohanských symbolov.“

„Templárski rytieri postavili Rosslynský chrám ako presnú kópiu Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme – aj so západným múrom, úzkym obdĺžnikovým presbytériom a podzemnou klenutou miestnosťou podobnou Svätyni svätých, kde prvých deväť rytierov uložilo svoj neoceniteľný poklad. Langdon musel pripustiť, že predstava, podľa ktorej templári postavili modernú schránku pre Svätý grál ako presnú kópiu pôvodného miesta, kde bol grál ukrytý, nie je na zahodenie.

Sophie má pocit, že v tomto chráme už bola. Najmä akési stĺpy sú jej veľmi povedomé. Langdon jej vysvetľuje, že tie stĺpy mohla vidieť hocikde, lebo je to kópia stĺpov zo Šalamúnovho chrámu. Jeden sa volá „Boaz“ – Slobodomurársky stĺp a druhý „Jachin“ – Učenícky stĺp. „Takéto stĺpy sa vlastne nachádzajú v každom slobodomurárskom chráme na svete.“ Ale Sophie si spomína na ten rok po smrti svojich rodičov, keď ju starý otec vzal na krátku dovolenku do Škótska.

Sprievodca chrámom si všimne Langdonovu skrinku a prizná sa, že jeho stará mama má doma rovnakú. Sophie medzitým zmizne. Vyberie sa na faru. Sprievodca sa prekvapene díva, ako dievča mieri do domu. V tom dome býva jeho stará mama, ktorá je správkyňou chrámu a zhodou okolností aj riaditeľkou Rosslynskej nadácie.

105

Stará mama sa volá Marie a pretože jej manžel Langdonovi dôveroval, dôveruje mu aj ona. Veď zachránil a priviedol sem Sophie, jej vnučku. Prezradí mu, že Sophie a jej brat sú priamymi potomkami Márie Magdalény a Ježiša Krista. Bratstvo znovu buduje organizáciu. „Veci sa dali do pohybu.“

Langdon sa Marie opýta, či cirkev niekedy naliehala na jej muža, aby „na konci dní“ zverejnil sangrealové dokumenty. „Preboha, to nie! Koniec dní je paranoický výmysel. Priorstvo si nikdy neurčilo nejaký dátum, kedy odhalí Svätý grál. Vlastne vždy presadzovalo názor, že Svätý grál by nemal byť nikdy odhalený.“ Langdon bol ohromený. Marie Chauvelová hovorí, že „pre niektorých ľudí je grál kalich, ktorý im prinesie večný život. Pre iných sú to tajné dokumenty a dejiny. A pre väčšinu je Svätý grál iba úžasná idea… krásny nedosiahnuteľný poklad, ktorý nás inšpiruje aj v dnešných chaotických časoch.“

O príbehu Márie Magdalény rozpráva hudba, literatúra, obrazy… Aj bez toho, aby tajomstvo bolo zverejnené, ľudia začínajú cítiť, že musia „obnoviť posvätné ženstvo.“ Marie Chauvelová vyzve Langdona, aby ďalej pracoval na svojej knihe o symboloch a on si dohodne rande so Sophiou.

Langdon v Paríži objaví miesto, kde je pochovaná Mária Magdaléna.

„Hľadanie Svätého grálu sa končí pokľaknutím pred pozostatkami Márie Magdalény. Modlitbou pri nohách zavrhnutej. S náhlym pocitom bázne pokľakol. Chvíľu sa mu marilo, že počuje ženský hlas… šepot dávnych vekov… ozývajúci sa z hlbín zeme.“