Ján Jesenský

Ján Jesenský

Spracované podľa:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Janko_Jesensk%C3%BD
Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine.  Teda na Slovensku. Jeho otec, Ján Jesenský-Gašparé, bol advokátom a významným činiteľom slovenského národného hnutia a spoluorganizátorom akcií celonárodného významu (Memorandum národa slovenského, Matica slovenská a pod.).
Vzdelanie získaval v rodisku, neskôr na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a v roku 1893 zmaturoval v Kežmarku. Dvojročnú právnickú akadémiu absolvoval v *Prešove*, doktorát práv získal v Kluži (*Rumunsko*). V *Budapešti* zložil advokátsku skúšku. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v Lučenci, Bytči, Liptovskom Mikuláši, Martine a v Novom Meste nad Váhom. Tu si vytvoril vážnejší ľúbostný vzťah k mladej klaviristke a speváčke *Oľge Kraftovej*. V roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Po ôsmich rokoch *sa žení s Annou, dcérou významného štúrovského historika Júlia Bottu*. V 1914 narukoval k trenčianskemu pluku. Bol *obvinený z vlastizrady*, roku 1915 odvelený na ruský front, prešiel do ruského zajatia a po čase sa zapojil do československého odboja v Rusku. Redigoval viacero časopisov- voronežský Čechoslovan (tu sa stretol so spisovateľskými kolegami Jozefom Gregorom-Tajovským a J.Haškom), kyjevské Slovenské hlasy. Bol zvolený za podpredsedu ruskej odbočky Československej národnej rady a *po zložitých politických kolíziách s boľševikmi sa dostal domov*. V roku 1919 sa pustil do povojnového budovania vo viacerých úradoch dožívajúcej republiky. V roku 1922 bol županom v Rimavskej Sobote, potom veľkožupanom v Nitre, v roku 1929 prešiel do Bratislavy, kde sa stal vládnym radcom, neskôr viceprezidentom Krajinského úradu. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. V rokoch 1930 – 1939 bol podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov, v roku 1933 sa stal šéfredaktorom v časopise Slovenské smery umelecké a kritické. V roku 1939 sa utiahol do súkromia, no i napriek tomu podporoval protifašistické hnutie. 27. novembra *1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca, no o mesiac neskôr zomiera*. V roku 1950 boli jeho telesné pozostatky odvezené a uložené do rodinnej hrobky Jesenských na Národnom cintoríne v *Martine*.
Ťažiskom jeho prozaickej tvorby pred rokom 1918 sú *psychologické novely*. Ako prvý v slovenskej poézii tiež sproblematizúva vlastné city, čím do značnej miery porušuje tradičný charakter lyrického hrdinu, a svoje diela umiestňuje tak do dedinského, ako i malomestského prostredia a majú humoristické ladenie, ktoré postupne prerastá do satirickej kresby.

Citáty:

Keď človek vie, prečo miluje, tak nemiluje.

Krajšie je byť charakterným a pritom mať úbohé písmo, ako mať úbohú dušu s krásnym písmom.

Rád voniam hnoj v maštaliach, ale v knihách ho nemôžem vystáť.

Život je veľký, smrť je malá.

Prečítané: Malomestské poviedky

Kommentar verfassen

Trage deine Daten unten ein oder klicke ein Icon um dich einzuloggen:

WordPress.com-Logo

Du kommentierst mit Deinem WordPress.com-Konto. Abmelden /  Ändern )

Google Foto

Du kommentierst mit Deinem Google-Konto. Abmelden /  Ändern )

Twitter-Bild

Du kommentierst mit Deinem Twitter-Konto. Abmelden /  Ändern )

Facebook-Foto

Du kommentierst mit Deinem Facebook-Konto. Abmelden /  Ändern )

Verbinde mit %s