József Kardinal Mindszenty

József Kardinal Mindszenty

http://www.impulzrevue.sk/article.php?206

http://www.impulzrevue.sk/article.php?152

http://de.wikipedia.org/wiki/J%C3%B3zsef_Mindszenty

Narodil sa v roku 1892 v Rakúsko Uhorsku a zomrel v roku 1975 vo Viedni.  Bol dieťaťom sedliaka Jánosa Pehma a jeho ženy Borbály Kovács. Pochádzal z rodiny, ktorá mala šesť detí a on bol najstarší.  Základnú školu absolvoval vo svojom rodisku. Od roku 1903 študoval na premonštrátskom gymnáziu v Szombathely. Tam sa stal členom Katolíckej mládeže a prefektom Kongregácie mladých. V roku 1911 vstúpil do kňazského seminára. Po skončení teologických štúdií sa 12. júna 1915 stal katolíckym kňazom. Svoju prvú knihu „Matka“ začal písať už ako kaplán vo Felsöpaty. Od 26. januára 1917 bol učiteľom náboženstva na gymnáziu v Zalaegerszeg a pracoval ako redaktor jedneho týždenníka.

Po páde Rakúsko-uhorskej monarchie sa v októbri v roku 1918 dostal k moci Mihály Károlyi a 16. novembra bola vyhlásená Maďarská ľudová republika. Mindszenty vo svojich novinových príspevkoch tvrdo kritizoval ľavicovo orientovanú vládu a na začiatku roku 1919 prevzal vedenie v novozaloženej kresťanskej strane.

9. Februar 1919 bol zatknutý a väznený v biskupskom paláci v Szombathely. Vo väzení zostal aj po prevzatí moci komunistami na čele s Béla Kun-om. Po prepustení na slobodu dostal zákaz verejného vystupovania a vrátil sa na určitý čas do svojho rodiska.

Po páde Maďarskej republike rád, poplatnej sovietskej moci a tamojšiemu komunistickému režimu, sa vrátil naspäť do  Zalaegerszeg, kde bol vymenovaný za miesneho farára.  Budoval školy, staval kostoly, zriaďoval katolícke spolky. Bol členom mestskej rady, ale odmietol ďalšiu politickú kariéru, aby sa viac mohol venovať dušpastierskej činnosti ako katolícky kňaz. V roku 1924  bol vymenovaný za titulného radcu,  v roku 1937 za pápežského preláta.

V roku 1941 si zmenil svoje meno Pehm, ktoré poukazovalo na jeho nemecký pôvod, na meno Mindszenty, čo bolo meno jeho rodiska.

Biskup

Pápež Pius XII. ho 4. marca 1944 vymenoval za biskupa. Biskupské svätenie prijal z rúk kardinála Serédi-ho 25. marca.  Ako biskup predal cirkevnú pôdu a zriadil 34 nových farností a 11 katolíckych škôl vo svojej diecéze.

Miklós Horthy sa pripojil k nacionálnym socialistom v Nemecku, ale keď videl, že Nemecko vojnu prehrá, začal v roku 1943 rokovať s opačnou stranou. Nemecké vojsko nato 19. marca 1944 obsadilo Maďarsko a vytvorilo dočasnú vládu na čele s Döme Sztójay.

Mindszenty  spolu s ostatnými maďarskými biskupmi protestoval proti zatváraniu Židov do geta a proti ich odosielaniu do likvidačných táborov.

15. októbra bolo Maďarsko obsadené Červenou armádou. Horthy musel abdikovať a na čelo vlády sa dostal Ferenc Szálasi. Mindszenty bol za svoje aktivity spolu s inými biskupmi  a 26 kňazmi, ako aj študetnami teológie zatknutý a uväznený.  Napísal totiž list adresovaný vláde, v ktorom žiada, aby sa západné Maďarsko nestalo miestom bojov ustupujúcich vojenských síl.   31. decembra ho odviezli do Sopron-e. Po tom, čo Červená armáda obsadila aj západné Maďarsko, bol v apríli 1945 prepustený na slobodu.

Jeho štúdiá, ako aj negatívne skúsenosti s ľavicovo orientovanými komunistickými stranami ho urobila zaprisahaným nepriateľom tohto ďalšieho totalitného režimu. Komunisti bojovali proti viere, proti náboženstvu, zatvárali a mučili katolíckych kňazov a boli Vatikánom exkomunikovaní, teda vylúčení z Cirkvi. Vojaci Červenej armády zastrelili jeho priateľov, biskupov Jánosa Mikesa a Vilmosa Apora, keď sa pokúsili chrániť ženy pred znásilňovaním sovietskymi vojakmi.

Primas

Pápež Pius XII.  ho 15. septembra 1945 vymenoval za arcibiskupa a   18. februára 1946  sa stal kardinálom. Čoskoro sa však ako hlava Katolíckej cirkvi v Maďarsku dostal do konfliktu s Maďarskou robotníckou stranou, ktorá prebrala moc v štáte. Pri svojich zahraničných cestách upozorňoval na praktiky komunistov a snažil sa pomáhať svojim veriacim prostredníctvom exilantov v USA, čo však narážalo na záujmy Komunistickej strany.  Rusom otvorene vyčítal, že brzdia rozvoj v krajine. 17. októbra zverejnil pastiersky list, v ktorom protestoval proti vyhnaniu Nemcov z Maďarska.  V roku 1946 protestoval proti vyhosteniu Maďarov zo Slovenska. Bol proti tomu, aby sa Maďarsko, ktoré bolo dovtedy monarchiou, stalo 1. februára 1946 republikou. V médiách ho napádali ako nepokrokového človeka a viedli proti nemu otvorené útoky.  12. marca boli prijaté zákony, ktoré umonovali prenasledovanie tých, ktorí vystupovali proti republike. Vláda okamžite pozatvárala učiteľov katolíckych škôl, ktorí boli obvinení z nepriateľstva voči štátu. Len zmobilizovanie maďarského ľudu zabránilo tomu, aby tieto školy boli znárodnené.

Keď v lete v roku 1946 bol jeden ruský vojak zabitý v hádke svojím kamarátom, nemohol Mindszenty už zabrániť tomu, aby všetky katolícke spolky mládeže neboli rozpustené a zakázané, pretože zo smrti ruského vojaka bol obvinený člen Katolíckej mládeže. Ale, keď maďarská vláda 11. marca 1947 chcela na školách zakázať vyučovanie náboženstva, boli protesty obyvateľstva také mohutné, že sa jej uviesť tento zákon do života nepodarilo.

Postavenie Katolíckej cirkvi sa zhoršilo po voľbách do parlamentu 31. augusta 1947, kedy ľavicovo orientovaný blok získal 61 percent hlasov. Dnes sa výsledky volieb spochybňujú, ale vtedy to viedlo okrem iného  ku zoštátneniu súkromných škôl v apríli 1948. Mindszenty sa vo svojom pastierskom liste 11. mája a 23. mája postavil proti, ale zákon bol napriek tomu parlamentom prijatý. 4885 škôl, z ktorých  3148 patrilo Katolíckej cirkvi, prešlo do vlastníctva štátu. Kardinál okamžite o tom informoval zahraničných spravodajcov.  Pretože odmietol uznať komunistickú vládu vo svojej krajine, boli proti nemu znovu umelo vyvolávané demonštrácie.  19. novembra bol zatknutý jeho sekretár András Zakar. Mindszenty musel rátať s podobným osudom a preto písomne vyhlásil, že ak ho vo väzení budú mučiť a vyhlásia, že niečo podpísal, dopredu hovorí, že nijaké „dobrovoľné priznanie“ od neho nedostanú. 23. dezembra v  biskupskom paláci bola nariadená prehliadka za účelom nájdenia kompromitujúcich materiálov a 26. decembra bol arcibiskup zatvorený. Dlhé týždne ho komunisti mučili a dávali mu drogy. Pod vlyvom drog podpísal priznanie o vine. Vo februári 1949 bol odsúdený za „špionáž“ a odsúdený na doživotie. Ani raz nepožiadal o amnestiu, pretože chcel úplnú rehabilitáciu.

23. októbra v roku  1956 začalo maďarské ľudové povstanie a 30. októbra bol kardinál oslobodený z väzenia a triumfiálne privedený do Budapešti. 2. novembra spolu s ostatnými biskupmi odstránili z vedúcich miest biskupov, ktorí podpísali spoluprácu s komunistickou vládou.

V rádiu 3. novembra podporil novú vládu Imre Nagy. Keď Červená armáda vpochodovala do Budapešti, utiekol na pôdu amerického veľvyslanectva v Budapešti.  Tam dostal azyl . Z poverenia pápežov Jána XXIII. a Pavla VI. ho od roku 1963 na veľvyslanectve pravidelne navštevoval viedenský arcibiskup, kardinál Franz König.

Keď sa zmenila politická situácia a USA, rovnako ako aj Svätá stolica si priali ukončenie Studenej vojny, stal sa „Prípad Mindszenty“ prekážkou uvoľnenia vzťahov s komunistickými vládami východnej Európy. Mindszenty totiž už predtým odmietol ponuku svätého Otca, aby opustil Maďarsko a prevzal úrad v Ríme.   25. júna  1971 jednal prelát József Zágon z jeho poverenia s Vatikánom o opustení Maďarska za nasledovných podmienok:

  1. Mindszenty zostane naďalej prímasom a apoštolským administrátorom svojej diecézy.
  2. Opustí Maďarsko bez okružného vysvetľujúceho Pastierskeho listu.
  3. Ani v zahraničí neposkytne rozhovory, ktoré by sťažovali vzťahy Apoštolskej stolice ku maďarskej vláde.
  4. Svoje Pamäti bude udržiavať v tajnosti a odovzdá ich ako testament Svätej stolici.

Pretože aj americký prezident trval na opustení amerického veľvyslanectva v Maďarsku, podvolil sa kardinál vôli Svätého otca.

V exile

Od 23. októbra žil v exile vo Viedni, kde býval v maďarskom kňazskom seminári v Pazmaneum.  Od mája 1972 cestoval za Maďarmi žijúcimi na rôznych kontinentoch a kázal pri rozličných príležitostiach. Proti tomu však protestovala maďarská vláda, a tak sa kardinál musel vzdať akejkoľvek politickej, spisovateľskej, ako aj dušpastierskej aktivity. O týchto podmienkavh však kardinál Mindszenty jednak nebol informovaný a jednak by s nimi  asi aj tak nebol býval súhlasil.

V júli  1973 predložil pápežovi Pavlovi VI. svoje Pamäti, ktorý síce vyjadril svoj názor na ich zverejnenie, ale ich zverejnenie vyslovene nezakázal, a tak vyšli v roku 1974 pod titulom Erinnerungen v Nemecku. Obsahovali pomerne silnú kritiku Vatikánu a jeho laxnej politiky voči komunizmu.

 

Hrob  kardinála Józsefa Mindszenty v rakúskom Mariazelli (Steiermark)

Kvôli normalizovaniu vzťahov s komunistickou vládou, žiadal od neho pápež, aby sa vzdal titulu arcibiskup diecézy Esztergom. Mindszenty to odmietol. Napriek tomu ho zbavili úradu.

Po svojej smrti 6. mája  1975 bol pochovaný v rakúskom pútnickom mieste Mariazell vedľa hrobu svojho predchodcu. Jeho telo malo byť po páde komunizmu prevezené do Esztergomu. Tak sa aj stalo 4. mája 1991 po odchode okupačných sovietskych vojsk. Na jeho hrobe je epitaf: Život ho ponižoval, smrť povýšila. Posmrtne bol úplne a vo všetkom rehabilitovaný.

Kommentar verfassen

Trage deine Daten unten ein oder klicke ein Icon um dich einzuloggen:

WordPress.com-Logo

Du kommentierst mit Deinem WordPress.com-Konto. Abmelden /  Ändern )

Google Foto

Du kommentierst mit Deinem Google-Konto. Abmelden /  Ändern )

Twitter-Bild

Du kommentierst mit Deinem Twitter-Konto. Abmelden /  Ändern )

Facebook-Foto

Du kommentierst mit Deinem Facebook-Konto. Abmelden /  Ändern )

Verbinde mit %s