Agatha Christie Die vergessliche Mörderin

Agatha Christie Die vergessliche Mörderin

HÖRBUCH

5:46:44

https://www.youtube.com/watch?v=zfK3NjA_oO0

Knižnica: internet

Vypočuté: júl 2020

Jazyk: nemčina

Poznámky: slovenský jazyk

Prerozprával: Stefan Senf

Patrím k ľuďom, o ktorých sa vraví, že sú „vášniví čitatelia“. Viď moja virtuálna knižnica, ktorú si vediem iba pár rokov a už má viac ako tisíc spoznámkovaných knižných, či filmových titulov.

Momentálne nemám kedy čítať, tak som sa rozhodla urobiť pokus na sebe samej a vypočuť si aspoň jednu z nahovorených kníh na internete. Agatha Christie patrí k mojim obľúbeným krimi autorkám, takže začínam jej knihou o belgickom detektívovi Hercule Poirot. Jeho postavu filmovo stvárnil David Suchet a bol skutočne výborný. Román „Die vergessliche Mörderin“ vyšiel po prvýkrát v roku 1966 ako 57. krimi-román Agathy Christie.

Hercule Poirota nahovoril Stefan Senf a urobil to skutočne profesionálne. Celý príbeh „Die vergessliche Mörderin“ začína tým, ako sa Poirot doma nudí. A vtedy sa objaví mladá žena, o ktorej jeho sluha povie, že „nie je pekná, ale to záleží od vkusu“. Chce hovoriť s Hercule Poirotom o vražde, ktorú „možno“ spáchala. Jej oči sú veľké, ako keby ani neboli z tohto sveta, ale inak v Herculovi Poirot vzbudzuje „bŕŕ-pocit“ a najradšej by ju „strčil na okúpanie do vane“, taká je špinavá. Ale mladá žena je sklamaná, že Poirot je „taký starý“ a utečie.

Poirota sa toto konštatovanie hlboko dotkne. Starý?

Zavolá mu dlhoročná priateľka Ariadne Oliver s tým, že ho pozýva, aby si prirpravil prednášku na tému kriminálnych príbehov. Nepáči sa jej, ako deprimovane jeho hlas znie a pozve ho ku sebe na šálku horúcej kávy.

Poirot potom zavolá na kriminálku a ešte niekomu na Sottland yard a vyberie sa na návštevu. U jeho priateľky, ktorá s nadšením píše kriminálne romány, to vyzerá ako v čerešňovom sade. Jej tapety sú krikľavé a Poirota to ruší. Aj tak jej vyrozpráva, čo sa mu ráno prihodilo. Ich vzájomný rozhovor je veľmi zaujímavý, pretože jeho priateľka v okamihu vymyslí „milión príbehov“, kto tá mladá žena bola a prečo si nepamätala, či niekoho zabila, alebo nie. Nakoniec ju napadne, že tú ženu možno pozná. Stretla ju na nejakej párty. Spomenie si, že sa volala Norma Restarick. Poirot si mohol od netrpezlivosti obhrýzť všetky svoje pekné fúzy, kým toto z nej vytiahol. „Improvizačný talent“ má jeho dlhoročná priateľka. On to o Mrs. Ariadne Oliver hovorí. Ariadne telefonicky zistí, že Norma býva spolu s niekoľkými mladými ženami v Borodone Mansions. Vyberú sa tam spolu s Poirotom. Byt mal číslo 67 a dvere im otvorila mladá žena – Claudia Reece-Holland. Norma Restarick nie je doma, ale Ariadne sa aj tak poberie do bytu s tým, že má pre Normu knihu. Claudia Reece-Holland je sekretárkou Norminho otca. Druhé dievča sa volá Frances Cary.

Frances Cary má bledú, ale peknú tvár s dlhými vlasmi, ktoré jej padajú do tváre. Obidve sú prekvapené, alebo sa tak tvária, že niekto chce hovoriť s Normou, lebo ju už dlhší čas nevideli. Ani jej otec, ani jej nevlastná mať, s ktorými neskôr Poirot v Long Basing rozpráva, nevedia, kde Norma je. Jej nevlastná mama pôsobí na Poirota, ako keby si úlohy veľkej dámy z vyššej spoločnosti „len naštudovala“. Stretne ju v záhrade, kde sa stará o kvety, ale ani to nerobí srdcom. Len to „hrá“. Rada by sa presťahovala do bytu v Londýne. Strýko, ktorému veľký dom patrí, je podľa nej „starý“ a „ťažko sa s ním vychádza“. Ale aj k tomu sa prizná, že ju nevlastná dcéra „nemá rada.“ Vidiecky dom v Long Basing pôsobí staro a podľa Poirota „nemá atmosféru. Je „nudný.“ Možno práve preto sa v ňom postava Davida, Norminho priateľa vynímala ako veľký výkričník. Bohaté červené vlasy, úzke nohavice, košeľa ako pre ženu… Mary sa na neho s odporom oborila, čo tam hľadá a potom sa sťažovala Poirotovi na všetko, až kým si neuvedomila, že hovorí vlastne s cudzím človekom o rodinných problémoch. „V každej rodine majú nejaké problémy, pravda?“

Majiteľ domu, Normin strýko z otcovej strany, sir Roderick Horsefield, ktorý už ani dobre nepočuje, ani dobre nevidí, si na Poirota jednako spomenul. Bojovali spolu v akejsi vojne. Tak posmínali kadečo. Sir Roderick si chválil sekretárku a pomocnicu Sonju, nejaké mladé, tiché, pekné stvorenie, ktoré sa podľa jeho slov staralo „o všetko“. Aj o svojich synovcoch rozprával, o tom, ako by radšej Simona, staršieho z nich viac uprednostnil, aj keď bol „nudný“, ako Andrewa, toho, s ktorým teraz býva. Vraj sa zle správal ku svojej prvej žene, mal aféru s nejakou pochybnou ženskou. Dva roky to trvalo. V Afrike nadobudol majetok a teraz býva so svojou druhou ženou Mary tu v Long Basing. Nepokojný duch, tento Andrew. Jemu pripadá Mary ako správna žena, ale ani ku nej sa vraj  tento Roderickov synovec pekne nespráva.

Ku Norme povedal iba toľko, že musela ísť do sanatória „na pozorovanie“, ale že jemu sa to nezdá. Podľa neho to dievča bolo v poriadku. Keď Poirot odišiel, povedal Mary, že nemá potuchy, kto to vlastne bol. Ani jeden z nich netušil, že Poirot medzitým urobil „malú inšpekciu“ miestností v dome. Mary mu ponúkala odvoz, alebo, že zavolá taxík, ale Poirot aj jednu, aj druhú ponuku zdvorilo odmietol. Zišiel pešo do dediny a tam nastúpil do pohodlného, veľkého auta, v ktorom si konečne mohol vyzuť úzke, moderné lakované topánky. Cestou do Londýna ich stopol David a Poirot na veľký údiv svojho šoféra, kázal zastaviť. V rozhovore s Davidom ho šikovne privedie k tomu, aby mu prezradil niektoré veci, ktoré mu do mozaiky informácií chýbali. Hovorilo sa, že vraj Norma chcela otráviť svoju nevlastnú matku Mary. A tiež o tom, že Sonja chce niečo zo svojich služieb sekretárky pre bohatého strýka niečo vyťažiť. Možno to bola ona, čo chcela otráviť Norminu nevlastnú matku. Poirotovi sa nezdá, že by Norma mohla byť zaľúbená do tohto povrchného Davida Backera.

…………………..

Mrs. Oliver sa snaží zistiť, čo Hercule Poirot na vidieku zistil. David niečo hľadal v izbe svojho dievčaťa, svojej Normy. Poirot na to prišiel, ale nevedel, čo to bolo. Ale to, že tam hľadal potajomky, mu bolo podozrivé.

……………………

Policajný komisár referuje Poirotovi, čo zistil. Hovorí o tých troch dievčatách, ktoré spolu bývajú v Londýne a pracujú ako sekretárky. Podľa neho je Claudia spoľahlivá, solídna žena, ktorej otec pracuje v parlamente. Druhá spolubývajúca Frances organizuje výstavy umeleckých diel a tá tretia je Norma, o ktorú sa Poirot zaujíma. Ešte je tam nejaká správa o krvi vo dvore, o tom, že ktosi kohosi ohrozoval revolverom, aj správa o ostatných z Norminej rodiny, ktorí boli bohatí, úspešní vo všetkom, čo podnikali. Len Normin otec bol akousi výnimkou tým, že opustil svoju ženu aj s dieťaťom a mal dva roky aféru s nejakou pochybnou ženskou. Nerozviedol sa a keď jeho žena zomrela, vzal si dcérku ku sebe. Ale zdá sa, že Norma trpí halucináciami, že je chorá, ako bola aj jej matka a že ju sanatórium pre psychicky chorých neminie.

…………………

Tri Normine spolubývajúce sa spolu rozprávajú a my, čitatelia sa dozvieme, že to, čo hovoril írsky poslíček, je naozaj pravda. Naozaj bol niekto dopichaný nožom, ale Frances Cary sa prizná, že hľadla niečo v Norminej izbe a v jednom zo šuplíkov na prádlo, našla zakrvavený nôž. Pretože bola šokovaná a nevedela, čo s ním, nechala ho tam. Ale potom preň predsa len znovu šla, lenže nôž v šuplíku nebol. Claudia Reece-Holland, ktorá byt prenajímala a bola sekretárkou Norminho otca si o ňu robí starosti.

………………….

Mrs. Oliver odovzdala ďalšiu z napísaných kníh a len tak, bezcieľne sa túla po byte. Rozmýšľa o tom, ako ju Poirot varoval, že sa jej niečo môže stať, ak sa v tomto „prípade Norma“ bude tak vehementne realizovať. Podľa jej starého priateľa, „smrť visí vo vzduchu“. Lenže jej to nedá a vyberie sa do Borodone Mansions, do bytu číslo 67. Najprv stretne ľudí, ktorí vyprázdňujú izbu jednej 50 ročnej ženy, ktorá spáchala samovraždu. Z nábytku, čo nesú, vypadnú nejaké veci a Mrs. Oliver zdvihne nejaký popísaný papier. Zistí, že tri dievčatá z bytu číslo 67 sa presťahovali. Upratovačka, ktorú tam stretne, jej rozpráva o Norme, že berie nejaké lieky, že nie je celkom pri zmysloch. Dozvie sa tiež, že Claudia pracovala ako sekretárka pre bohatého Norminho otca. Možno preto vzala ku sebe do bytu ako podnájomníčku dcéru svojho šéfa a starostila sa teraz o neho. Mrs. Oliver sa cestou domov zastaví v jednej kaviarni a uvidí tam Davida s Normou. Potajomky načúva, o čom sa rozprávajú. David zľahčujúco reaguje na halucinácie a vidiny oproti sediacej Normy, ktorá sa sťažuje na otca, že ju nenechá bývať doma.

…………………………

Mrs. Oliver okamžite telefonuje Poirotovi, že v kaviarni stretla Davida a Normu. Poirot sa vyberie do kaviarne, ale stretne tam iba Normu, ktorá sedí sama za jedným zo stolov.

…………………………

Mrs. Oliver sleduje Davida, ktorýz kaviarne odišiel. Oliver to zbadá, ale Mrs. Oliver sa z trápnej a nebezpečnej situácie dostane tvrdením, že ako spisovateľka si na vlastnej koži chcela vyskúšať, čo to je sledovanie, aby to mohla vierohodne použiť vo svojom krimi-románe. David ju zoberie so sebou do ateliéru, v ktorom nejaký špinavý maliar maľuje Frances. Mrs. Oliver sa všetci traja zdajú milí a nie takí nebezpeční, ako sa zo začiatku bála. Cestou k autobusu, ju niekto prepadne.

………………………………

Norma sa preberá z bezvedomia. Chcela sa vraj hodiť pod rýchle kolesá áut. Spáchať radšej samovraždu, ako skončiť v sanatóriu pre psychicky chorých, alebo vo väzení zato, že niekoho zabila. Človek, ktorý sa s ňou rozpráva, je Dr. Stillingfleet. Norma neprezradí, kto je Luise, ale očividne má z tohto mena strach. Ostane dobrovoľne pri Dr. Stilinglfeetovi, ktorý si myslí, že berie nejaké drogy. Hercule Poirot to bol, ktorý zariadil, aby sa dostala práve k tomuto dobrému lekárovi. Vyzerá to ako únos, ale Poirotova myšlienka bola zachrániť ju pred nebezpečenstvom, ktoré jej hrozilo.

……………………………….

Poirot sa stretáva s Norminým otcom na základe listu, ktorý mu predloží. Píše sa v ňom, že ho Andrew Restarick prosí o pomoc vo veci starostí o svoju dcéru Normu. Lenže Andrew Restarick tvrdí, že – hoci je to list napísaný na firemnom papieri s firemným logom – on ho nenapísal. A so svojou dcérou Normou nemá viac starostí ako iní otcovia s rovnako mladými dcérami. Andrew Restarick prizná, že jeho dcéra zmizla, ale nechce kvôli tomu volať políciu. Len by rád vedel, kde jeho dcéra vlastne je. Poirot si všimne, že Andrew Restarick posiela pomerne veľkú sumu peňazí na meno David Baker.

………………………………..

Domása Mrs Oliver informuje Poirota, že jej pani leží zranená v nemocnici. Policajt, ktorý ju vypočúva, keď sa preberie z bezvedomia, je z nej celý hotový. Mrs. Oliver tvrdí, že ju prepadol „páv“. „Prečo vy, ženy, nikdy nepočúvate, čo vám chlap hovorí?“ hnevá sa na Mrs.Oliver Poirot. „Varoval som vás, že je nebezpečné miešať sa vždy a do všetkého.“

…………………………………

Sir Roderick chce písať memoáre a ide pre potrebné papiere z minulosti. Napríklad listy, ale aj dôležité isty týkajúce sa zahraničnej politiky. Všetko zmizlo. Sir Roderick odmieta Poirotovo podozrenie, že jeho sekretárka Sonja, ktorá pochádza z cudziny, má v tej krádeži prsty. A čo Mary? Nosí parochne. Nie je špiónka? A mala prístup k trezoru rovnako ako jej muž Andrew. Alebo Norma? Nie je náhodou kleptomanka?

………………………………….

Poirot hľadá mŕtvolu. Nejakú mŕtvolu spojenú s vraždou, ktorú Norma možno pod vplyvom drogy videla, alebo dokonca sama spáchala. Úplne náhodou sa od Mrs. Oliver dozvie o Louise Charpentier, ktorá vyskočila z bytu na siedmom poschodí. Portier sa vyberie na miesto činu a snaží sa získať čo najviac informácií od vrátnika, domáceho, susedov… Louise bývala vraj chorľavá, dosť veľa pila, mávala okolo seba čudných ľudí a asi ju jej nezdravý spôsob život zruinoval. Vraj mala rakovinu a asi to spôsobilo, že si vzala život. Poirot hovorí sám sebe, že má „veľa informácií“, ale nie sú mu na nič, keďže nevidí „cestu“.

……………………………….

Poirot sa od Dr. Stillingfleeta dozvie, že Norma odišla z domu, v ktorom ju ukrývali. V nejakých novinách si totiž prečítala, že má prísť do svojho bytu. Tam ju našla Frances Cary, ako s nožom v ruke stojí bez pohybu nad mŕtvolou svojho pekného priateľa Davida Bakera. Frances utekala v šoku za susedou a jej Norma povedala, že to bola ona, ktorá Davida Baker zabila. Na jej otázku, že prečo to urobila, odpovedala, že nevie.

……………………………….

Andrew Restarick sa rozpráva s Poirotom, ktorého poveril, aby našiel jeho dcéru a hnevá sa, že ju Poirot ešte stále nenašiel.

………………………………

Medofil škola? Poirot sa rozpráva s bývalou riaditeľkou školy, ktorá už nie je v aktívnej službe, ale pamätá si, akou žiačkou Norma v škole bola. Nijaké halucinácie, alebo stopy nenormálneho správania u Normy nikdy neboli spozorované.

……………………………….

Poirot rozmýšľa nad informáciami, ktoré doteraz získal. Chcel si David Baker Norma naozaj vziať za ženu? Andrew Restarick mu zaplatil veľmi veľa peňazí pravdepodobne preto, aby sa ho ako potenciálneho zaťa zbavil. Ale prečo potom David ponúkol Norme manželstvo? Bola Norma naozaj v nebezpečenstve? „Ja som možno spáchala vraždu.“ 43 ročná žena, ktorá rada chodila na párty, ktorá sa rada zabávala s mladými mužmi, ktorá dostala rakovinu a vyskočila zo siedmeho poschodia. Toto bola tá vražda, ktorú Poirot hľadal. Prišiel na to, že Louise Charpentier bola v skutočnosti Louise Carpente. Ale aký vzťah bol medzi ňou a Normou? Do jeho kombinačných rozmýšľaní vpadol telefonát od Dr. Stillingfleeta, ktorý mu oznamoval, že Norma utiekla.

………………………..

Poirot ide na miesto činu. Už je tam polícia, aj Mrs.Oliver, aj Norma, aj jej dve spolubývajúce, aj Andrew Restarick. Frances Cary – očividne v šoku.

…………………………..

Andy, musíme sa stretnúť. Bývam v tom istom dome, ako tvoja sekretárka. Nezabudla som na teba, ale ani ty si nezabudol na mňa, prvavda?“ číta Andrew Restarick list, ktorý mu podal Poirot. Je to ten list, ktory našla Mrs. Oliver, keď z domu Louise Carpenter sťahovali po jej smrti nábytok. Norma kedysi povedala otcovi, že videla Louise. A keď sa otec čudoval, že na ňu nezabudla, priznala sa, že mama sa o to postarala, aby „na tú osobu“ nikdy nezabudla. V ďalšom rozhovore sa ukáže, že Poirot skutočne našiel Normu a postaral sa o to, aby bola mimo nebezpečenstva. Dr. Stillingfleet tvrdí, že Norma je úplne normálna a zdravá a zodpovedná za to, čo urobila. Ak vôbec niečo urobila. Dr. Stillingfleet obviní všetkých zúčastnených z toho, že jej podávali drogy bez jej vedomia. Norma sa priznáva, že pred mnohými rokmi chcela zabiť otcovu milenku Louise, ale nevie, ako Louise zabila. Len, že mala v rukách niečo, čím ju zabila. Ako teraz zakrvavený nôž v prípade Davida, alebo jed, ktorým priotrávila svoju nevlastnú mať.

Poirot odhalí pravú identitu „blonďavej Mary Restarick a tmavovlasej Frances Cary a tretieho dievčaťa.“ A pokračuje v odhaľovaní podvodníkov. Andrew Restarick je v skutočnosti Robert Orwell, pre ktorého bola milenka naozajstného Andrewa Restaricka nebezpečná. Preto ju nechal zabiť skôr, ako by stihla prezradiť, že si uzurpoval miesto v Afrike zomrelého Andrewa Restaricka. Zabila ju znovu Mary, preoblečená za Frances Cary. Norme podala drogy a vymenila číslo na dverách bytu, aby Norme ostalo v pomätenom mozgu, že to ona bola v Luisinom byte a zabila ju.

David bol umelec, „páv“, ktorý objavil podvody s maľovaním. Orwell sa nechal vymaľovať tak, ako by asi vyzeral pred 15 rokmi v štýle, akým bol maľovaný pravý Andrew. Maľby v pochybnej galérii mali rafinované rámy, v ktorých Robert Orwell a jeho partnerka ukrývali a prevážali heroín a iné drogy a vydieral tým Roberta Orwella. Aj toho zabila ho Robertova priateľka Mary.

Koniec dobrý, všetko dobré. Všetečná Mrs. Oliver vytiahne z Poirota, že Normu naschvál ukryl u sympatického lekára a vyšlo mu to. Mladí ľudia sa do seba zaľúbili. Mrs. Oliver s uspokojením vyhlási: „Poirot, vy skutočne myslíte na všetko.“ Aj to sympatické, mladé dievča zo zahraničia, Sonja, ktoré robilo sekretárku starému Sir Roderickovi, sa vydá. Za sira Rodericka. A vraj aj toto bolo šťastné manželstvo.

Veröffentlicht unter Agatha Christie, Anglicky píšúci autori, Krimi, Werke | Verschlagwortet mit , , , , | Kommentar hinterlassen

Božena Němcová: Básně a jiné práce 1

Božena Němcová: Básně a jiné práce 1

Prečítané: júl 2020

Jazyk: český

Počet strán 382, zapísané 1-90

Vydavateľ: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění

Rok vydania: 1957

http://www.digiBooks.lcz

Elektronicky publikované diela, projekt Městské knihovny v Prahe

O b s a h

Básně

Ženám českým

Vodník

Moje vlast

Touha

Znamení

Hvězda má

Žežulka

Zasnoubení

Slavné ráno

Antonii Bohuslavě Rajské

Luzná noc

Sehnsucht

Památníková báseň pro syna Karla

Prózy ze života lidu

Proroctví lidu

Voják a rychtář

Císař Josef a selka ze Šumavy

Maličký příběh o jezovitské pobožnosti v Čechách

Sedlák na vysokých školách

Zklamaná naděje

Z jižních zemí slovanských

Národní slavnost slovinců v Dolině zilské v Korutanech

Srbské pohádky

I. Proč není u lidí tlapa rovná

II. Kopání pokladu

III. Cár Trojan má kozí uši

IV. Řemeslo má zlaté dno

V. Úsud

Báječný přírodopis

Družičanje

Starobulharské prostonárodní názvosloví hvězd a větrů

Korutanská hádanka

Jihoslovanské pohádky

Královna hadů

Pohádka o Palečkovi

O krásné pastorkyni

Nemušti jazyk

Děvojka, vdovice a puštěnice

Dnes mně, zítra tobě

Děvojka rychlejší koně

Poklad

Starobulharské prikazky o Dědo-Gospodu

Hry

Hra na železný most

Hra na oves

Hra na kohoutka

Hra dívčat na dýni

Tělocvičná hra děvčat

Ze západních zemí

Broskev, bohatství bývalé pusté dědiny

Réva, bohatstvý bývalé pusté krajiny

Marušeň

Poznámky pro Vojtěcha Náprstka

Práce příležitosné

Josef Franta Šumavský

Domažlická slavnost na paměť Josefa Jungmana

Práce sporné

Kávová společnost

Výklad historie

Šalamoun Heršl

Překlady

https://en.wikipedia.org/wiki/Bo%C5%BEena_N%C4%9Bmcov%C3%A1

Životopis v angličtine

Božena Němcová, rodená Barbora Novotná, neskôr Barbora Panklová sa narodila v roku 1820 vo Viedni a zomrela v roku 1862 v Prahe. Je považovaná za zakladateľku novodobej českej prózy.

Mala pol roka, keď sa jej matka vydávala za Johanna Pankla. V roku 1851 sa Panklovci presťahovali do Ratibořic, kam sa k nim presťahovala v roku 1825 päťdesiatpäťročná babička Mária Magdaléna Novotná, ktorá malú Barunku veľmi ovplyvnila. Božena Němcová o nej neskôr napísala úspešnú knihu „Babička“.

V roku 1837 sa Barborka Panklová vydáva za Josefa Němca, ktorého jej našli rodičia. Porodila mu troch synov a jednu dcéru. Manželstvo nebolo veľmi šťastné. V Prahe začala písať po česky. Vyšla jej prvá česká báseň Ženám českým. Zblížila sa citovo so vzdelaným básnikom Václavom Bolemírom Nebeským, ale on vzťah čoskoro ukončil a odišiel do Viedne dokončiť štúdiá medicíny. Božena Němcová po jeho odchode ťažko ochorela, trápili ju vysoké horúčky.

V roku 1843 sa s mužom odsťahovali do Domažlíc, kde pôsobila prakticky ako prvý národný buditeľ. V roku 1848 bol Josef Němec obvinený zo sprisahania. Rodina sa sťahovala z miesta na miesto. Němcová sa spoločne s deťmi presťahovala do Prahy, kde okamžite nadviazala styky s literárne činnými vlastencami. Živila sa praním, upratovaním, príležitostným písaním a často žila na dlh.

V roku 1851 sa Božena Němcová zamilovala do doktora Dušana Lambla, ktorý ošetroval jej syna Hynka, umierajúceho na tuberkulózu. Vzťah rýchle skončil, když Josef Němec našiel u manželky Lamlov milostný dopis. V roku 1852 bola Božena Němcová s manželom v Uhorsku a zaoberala sa tam zvykmi a kultúrou dedinského ľudu. Na Slovensko sa opakovane vracala a jej pobyt tam hradil Hanuš Kolowrat Krakovský. V roku 1853 jej zomrel syn Hynek.

To jej ale nebránilo, aby sa znovu nezamilovala, tentokrát dokonca do mladého študenta medicíny Hanuše Jurenky. Jeho rodičia ho poslali z Prahy do Poľska, aby na ňu zabudol.

Jej manžel v tomto období stráca prácu. V roku 1856 bol už znovu zamestnaný, ale keď požiadal o zvýšenie platu, obvinili ho zo sprenevery. Bol penzionovaný a vrátil sa do Prahy, kde sa hádali s manželkou, pretože mali rozličné predstavy o budúcnosti svojich detí.

Božena Němcová sa pokúsila od manžela odísť, ale finančná núdza, ale aj jej zhoršujúci sa zdravotný stav ju donútili k tomu, aby sa k manželovi znovu vrátila. Zomrela krátko po tom, čo jej v druhom vydaní vyšla všeobecne obľúbená Babička, v ktorej si vraj svoju starú mamu dosť idealizovala.

Ženám českým

Ženy české, matky české!

Slib si dejme a v něm stůjme:

pro blaho své drahé vlasti

všecky síly obětujme!

Nejen muž buď hrdý na to,

že dá všecko pro svojou vlast,

vzhůru, ženy, my též chceme

na oltář svou oběť klást.

/str. 6/

Vodník

Pod pahorkem, pod zeleným

Opava se točí,

škoda, škoda nastokrát těch

jasnomodrých očí!

Pod pahorkem u potoka

děvče s matkou sedí

a do chladných bujných vlnek

s toužebností hledí.

Nech, matičko, nech mě koupat,

pálí tak slunečko.“ –

Chraniž Pánbůh, utopíš se,

má zlatá děvečko.“

Vábné moci neodolá,

přec ku břehu kráčí,

a již jedna hravá vlnka

bílé nožky smáčí.

Nechoď k vodě,“ lká matička,

vodník pro tě sáhne,

do své kleněné komůrky

pod vodu tě stáhne.“

Proč v té vodě jak v zrcadle

děvče pohled stápí?

Snad ji vlastních tváří růže,

očko modré vábí?

Ne tak -z tiché tůně jen se

bledý chlapec dívá

a kyticí čarokrásnou

na panenku kývá.

Ke mně pojď! Ty květy ladné

všecky budou tvoje,

klenotů a perel dám ti

jako včelek roje.

Pod vodou je ticho, volno,

budeš se mnou hráti

a v mém krystalovém zámku

budem spolu spáti.“

Tak ji láká, by po lilji

ručinkou jen sáhla, –

ta se nahne, nožka klesne –

již jí vlna stáhla.

/str.8/

Moje vlast

Česká zem mě nezrodila,

přece je mou drahou vlastí,

a Češkou se nazývati

je mi chloubou, je mi slastí.

/str.8/

Touha

1

Kdy vás spatří oko moje,

hory drahé, milé hory,

vás, vy krásné vonné sady,

a ty temné šumné bory?

Pestré luhy, po nichž ráda

jsem co děcko běhávala,

rozmanitých kvítků hojnost

na věnce si trhávala?

/str. 10/

Znamení

1

Hvězdy svítí,

musím jíti

do háječku zeleného,

potěšit tam ztrápeného

miláčka.

Počkej, hochu,

ještě trochu,

nebudu tě dlouho mívat,

do očí tvých snad se dívat

nikdy víc!

/str.1 1/

Hvězda má

Tisíc a tisíc hvězdiček

na tom nebi plane,

jedna jen mě k sobě vábí,

u ní oko stane.

Jak nejčistší démant, tak se

jasně nad mnou třpytí,

kýž můj andělíček strážný,

kýž z ní ke mně svítí!

Letí hvězda s nebes výše,

v letu dolů – zhasne,

neměla jsem k sobě vábit

nebes oko jasné.

/str. 13/

Žežulka

Pod bukem v zeleném boru

pláče Maryška ze dvoru,

žalem chce jí srdce pukat,

v tom žežulka počna kukat.

Kuku, kuku, kuku!

Zní vesele s buku.

Prvnikrát tě slyším, ptáčku,

oznam ty mi, můj miláčku,

za kolik let hoch se vrátí,

bych sa mohla za něj vdáti?

Kuku, kuku, kuku!

Hlásá ptáče s buku.

Tři léta mám čekat, ptáče?

Srdéčko mé, nech již pláče,

celý den když budu zpívat,

dlouhý čas nebudu mívat,

a žežulky kuku

příznivá jí s buku.

/str. 14/

Zasnoubení

..

Otec tvůj, ten zlatochtivý,

z rájů nás oloupil,

a já nemám zlata, stříbra,

bych si tě odkoupil.“

Celé nebe ozářené

ve Labi se koupá,

na sta vil, těch bledolících

na vlnách se houpá.

/str. 15/

Antonii Bohuslavě Rajské

I ten sebemenší dárek

z lásky bývá vítaným,

nepohrdni tedy tímto

s vroučím přáním podaným.

Pěsť a chovej něžné kvítko,

vděčně se Ti odmění,

a ozdobí krásným věncem

nevěstu v den svatební.

Až si myrtoví v havranné

vlasy vplítati budeš,

zdalipak na přítelkyni,

na Boženu vpomeneš?

/str. 18/

Památníková báseň pro syna Karla

Ob auch das Meer wütet

und hoch aufwirft den Kahn des Lebens,

ob ihn verfolgt der Elemente

Wut und Graus –

Mutig verfolge die Bahn,

die Gott mir auferlegt –

und eile gestärkt durch Ihn

zum seligen Hafen.

Und über mir in schwarzer Nacht

glänzt ein Dreigestirn,

das mich allüberall bewacht.

Es heißt – Glaube – Liebe – Hoffnung.

/Seite 21/

Prózy ze života lidu

Proroctví lidu

a výňatek z proroctví slepého mládence

Povídají si staří, že až na trůn opět přijde císař, který se Josef jmenovat bude, zpět se navrátí císař JosefL, miláček selského lidu, který posud nevěří na jeho smrt.

/str. 22/

Až povstanou Chodové, bude velmi zle v Čechách, oni mají rozhodnout jednu velkou bitvu, kterou Čechové bojovat budou proti svým nepřátelům. Potom pokoj bude.“

/str. 22/

I přijdou časové,“ řekl také slepý mládenec císaři Karlu IV., „že Čechové … i za svou řeč styděti se budou, a když se kdo Čecha zeptá, co jis zač, zapře národ svůj a za cizince vydávati se bude…. Svůj krásný kroj odhodí a bude se oblékat brzy jako Němec, brzy jako Španěl, Vlach, Francouz aneb Moskvan….. Budou rozmařilíí, chlípní a falešní, nebudou ctít víru, nebudou milovat bližního svého a ženám svým nevěrní budou, a tak sami sobě hrob kopati budou.“

/str. 25/

Voják a rychtář

Voják přišel na exekucí do jedné vesnice, a vida stát na návsi sedláka, ptá se ho, kdy bydlí rychtář. „Rychtář, to je pěkný rychtář, darebák, je taškář prokletý, zloděj zlodějská, jen nás okrádá, tamhle v tom statku zůstává ten šibal.“

Voják šel k rychtářovi, a když své věci vyřídil, musel si ještě chvíli za stůl zasednout.

A co vám to rychtářství do roka vynáší?“ ptal se voják rychtáře, když se byli trochu rozhovořili.

Ani halíře při tom nemám, trochu škody, a kdybych to nedělal tak pro tu čest a dobrou reputaci, dávno bych se již s tím nemořil,“ odpověděl rychtář.

Voják ale vzpomněv si na sedláka, který byl před chvílí na návsi rychtáři čest vzdával, musel se v duchu usmát.

/str. 28/

Císař Josef a selka ze Šumavy

Němcová idealizuje cisára.

A proč nestěžujete si u císaře, když vás páni tak dřou, on by tomu zajisté nepřipustil, aby se vám nepráví dělo.“

Císaři! Oh to je vidět, že nevíte, jak to chodí. Císař je největší šelma, ten bere nejvíc, k tomu ještě napadne mu každou chvilku pro nějaký capart vojnu vést a my musíme hned dávat syny a muže, by je zabili, musíme dávat peníze a kde co je, našema mozoly musíme ho živit. O ten císař, to je pěkný, kdybych já takhle s ním mluvit mohla, já bych mu pověděla jinače do pravdy.“

Nuže matko, pověz mi pravdu, já sám jsem císař Josef!“

/str. 29/

Maličký příběh o jezovitské pobožnosti v Čechách

Němcová tu hrozne ohovára jezuitov a vychvaľuje Husa.

Sedlák na vysokých školách

Študenti si chceli utiahnuť zo sedliaka, ktorý bol v Prahe predávať obilie, ale dopadlo to tak, že pri stávke, kto odpovie správne na položenú otázku, vyhral sedliak a zhrabol všetky peniaze. Opýtal sa totiž: „Jak se jmenovala má nebožka máma?“ Studenti překvapeni se ohlíželi jeden na druhého, sedlák ale shrnul peníze se stolu do klobouku a poroučel se řka: „Já jsem vyhrál, a mějte se dobře, když byste mě zase potřebovali v těch studiích, jen pro mne pošlete!“

/str. 31/

Zklamaná naděje

Taký známy príbeh o nájdenom husacom vajci. Malo byť z neho húsa, potom hus, ktorá bude mať vajcia a z nich sa vyliahnu ďalšie húsatá, za ktoré si potom kúpia prasiatko, to vykŕmia a predajú a kúpia si jalovičku, z ktorej bude kravička a tá im dá teliatko, a to teliatko odnesú „panu vrchnímu“…

Panu vrchnímu? K čemu by tuto bylo? Ten má sám dost,“ hněvala se hospodyně.

Když mu dám tele, hudělá mne rychtářem, cožpak tomu nerozumíš?“ odpověděl sedlák.

A sedliačka ho už teraz prosila, aby bol dobrým a spravodlivým richtárom, aby susedia na nich nenadávali, ako na toho, ktorého majú teraz.

Co je mi do súsedů, hať se jen který ozve, já mu pohádám! Ty se mi do mých práv nepleť, tuto ti povídám, s to já jsem!“ Tresol do stola, na ktorom ležalo husacie vajce a rozbil ho. A bolo po snívaní a plánoch!

Národní slavnost Slovinců v dolině Zilské v Korutanech

Němcová opisuje slovinské zvyky a kroje, ktoré nosia slovinské ženy a tiež kroje, ktoré nosia Slovinci v lete a ktoré v zime. Popritom zadrie do nemeckých krajanov, že nijaké kroje nemajú, ako keby práve toto malo byť znakom čohosi „vyššieho“.

Srbské pohádky

Ze sbírky Vuka Karadžiče, přeložila Božena Němcová

I. Proč není u lidí tlapa rovná

Diabol odniesol so sebou slnko a zem sa u Boha žalovala, že všetko na nej zhorí, lebo diabol nosí slnko kde všade na ramene. Svätý archanjel sa snažil zemi pomôcť a podarilo sa mu diabla oklamať.

Tu když svatý archanděl jednou již nohou do nebe kráčel, ďábel ho dostihl, a za druhou nohu uchytna ho, kus tlapy nehtami mu vytrhl. – Svatý archanděl takto poraněn předstoupil se sluncem před Boha a zaplakal: „Co, Bože, se mnou, takto zohyzděným?“ I odpoví mu Bůh: „Poslyš a neboj se. Od nynčka ustanovím tak, aby všickni lidé na tlapě takovou malou jamku měli, jako ty máš!“

/str. 42/

II. Kopání pokladu

Poučenie z tohto príbehu? Akúkoľvek prácu človek robí, musí sa pred jej začatím prežehnať. Ostatné mi pripadalo ako zmotané klbko kadečoho.

III. Cár Trojan má kozí uši

Tiež známy príbeh o holičoch, ktorí holili cára Trojana. Ten mal kozie uši a každého holiča nechal popraviť, aby sa o tých ušiach nikto nikdy nič nedozvedel. Len jeden z nich sa z toho dostal, tvrdiac, že on „nič nevidel.“ Ale doma ho tajomstvo „tlačilo“ a tak šiel na pole, vykopal tam jamu a do nej trikrát povedal, že cár Trojan má kozie uši.

Po nějakém čase vyrostly z té jámy tři bezové letorostě, pěkné rovné jako svíce. Ovčáci jak ty proutky našli, hned si udělali z jednoho píšťaly…. Jak na ně zapískali, vydávaly hlas: „U cárá Trojana kozí uši.“

/str. 44/

IV. Řemeslo má zlaté dno

Jeden cár prichádzal po mori so svojou ženou a dcérkou a vietor ich loď zaniesol ďaleko do cudzej zeme. Tam sa musel živiť ako pastier. Keď mu vyrástla dcérka, zaľúbil sa do nej tamojšieho cára syn. Ale cár-pastier mu odkázal, že mu nedá za ženu svoju dcéru, kým sa nenaučí nejakému „poriadnemu remeslu.“ Cárov syn sa naučil pliesť rohože a pastier mu odkázal, že si jeho dcéru môže vziať za ženu. Potom mu vyrozprával, čo sa im stalo. Na cárovom dvore sa všetci zaradovali, že nevesta je vysokého rodu. Po svadbe dali jej otcovi loď i vojsko a on sa mohol vrátiť cez more opäť domov.

V. Úsud

Jeden z bratov bol pracovitý, jeden lenivec. Tomu pracovitému sa nechcelo na lenivého brata ustavične pracovať a chcel sa osamostatniť, ale zle sa mu samotnému viedlo. Jeho lenivému bratovi naopak, pretože „našiel šťastie“. Svoju ženu.

Báječný přírodopis

K sehnání národní poesie podává Božena Němcová

1.

Bůh když stvořil svět, všeho dal u veliké hojnosti – ale později se mnoho prý pokazilo. Na příklad pšenici stvořil Bůh, že měla po celém stéblu oddola až k vrchu samé zrní, celé stéblo bylo jediný klas, by lať pšenice tedy velice úrodná, a tudy i mnoho sypala. Lidé toho božího daru ale zle užívali, dělajíce z pšeničného těsta koule do máslových kuželek, proto chtěl Bůh pšenici všecko zrní strhnouti, aby klasu neměla, ale tu přišel psík a prosil: „Nech mně na chleba – jen kousek, jen kousek!“, a Bůh se ustrnul a nechal pšenici při vrchu krátký klas, jak je po dnešní den viděti.

/str. 53/

2.

Děvčátko /deklice/ sbíralo jahody /smokvice/, i šel okolo Pán Ježíš a zeptal se děvčete: „Cože to sbíráš?“ „Nic nesbírám,“ odpoví děvčátko. I pravilť jí Pán Ježíš: „Když nesbíráš nic, nechť zůstane nic.“ Proto prý jahody nic nesytí, kdyby se jich sebevíce najedl.

/str. 54/

3.

Panna Maria postavila prý jedenkráte hrdličku /gerlicu/ ke kolébce k milovanému Ježíšku, aby ho kolébala. Hrdlička ale nerada kolébala a tak se nejapně k tomu stavěla, že kolébku i s Ježíškem převrhla. Za to ji Panna Maria ke kolébce přivázala. Posud viděti, že má hrdlička okolo hrdla pruhu jako pásek, to je prý, jak byla u kolébky uvázána. O hrdličce neříká se „hrdlička zpívá“, ale „hrdlička kolébá.“

/str. 54/

4.

Když Bůh zemi i řeky byl stvořil, poručil ptáčkům, že si musejí zobáčkami jamky vykopati, aby jim voda do nich vtékala, aby se mohli napíti, když by se jim píti chtělo. Ptáčkové šli a jamky zobáčkami si vykopali. Jediný pták kováč /šoupálek/ nechtěl jít kopat řka: „Já nebudu kopat, já bych si pěkný svůj zobák pošpinil.“ I řekl mu Bůh: „Tedy z jamek voodu píti nebudeš!“ Proto nesmí pták kováč žízeň svoji uhasiti, jen v čas deště, tu musí se přičiniti, kde by jakou kapku v povětří ulapil. V letě, když po dlouhý čas krásné počasí trvá, trpívá velikou žízeň a žízniv prosí hlasitě za déšť: „Pij, pij, pij…“

/str. 54/

5.

Havrana /vran gavran/ stvořil Bůh nejkrásnějšího mezi ptáky. Peří jeho bílé bylo jako sníh a třpytilo se v záři sluneční jako stříbro. Hlas měl tak příjemný, že mu rovného na světě nebylo,když se v povětří vznášel a zpíval, nechávali lidé vše stát a ležet v ustrnutí ho poslouchajíce. Ale zřídka kdy ho lidé slyšeli, neboť vysoko v oblacích se vznášel a proto se každý za šťastného pokládal, když ho mohl slyšeti. Že všech ptáků byl havran Bohu nejmilejší a směl na nebi prozpěvovati.

Jedenkráte o veliký svátek /právník/ lidu když byla plná církev /kostel, chrám/, ozve se tu náhle hlas havranův. Jak zaslechli lidé líbezný jeho hlas, všickni z církve vyběhli ven, nechavše kněze u oltáře samotného. U vytržení poslouchali havranův andělský zpěv. Takového zpěvu nebylo na světě slyšáno, ani nebude. Ale netrvalo to dlouho. Bůh vida, že havran svým zpěvem marně překazil církevní slavnost a lid z pobožnosti vytrhl, rozhněval se naň velice. Odňal mu jeho bílé, sťríbroskvoucí roucho proměniv je v černé a hlas jeho andělský v protivné krákaní. Od té doby nelítá vysoko v oblacích, ale poníže lítá a raději se před lidmi skrývá, stydí se prý za svoji nynější podobu.

/str. 55/

6.

Bůh stvořil hrom. Čert vida velikou mocnost hromu, řekl jest Bohu: „Dej mně hrom, já s ním veškeren lid pohubím!“ Bůh mu na to odpověděl: „Já ale popřed zablesknu, lidé se budou křížem přežehnávati a ty práva k nim míti nebudeš!“

/str. 55/

7.

Bůh stvořil hady a dal jim jedu. Stvořil také šlépěj se /slepiríča/. Šlépějš vida jedovaté hady nadul se mocně řka: „Já budu tak zlý že projedu člověka skrz a skrz!“ Bůh ale slyše ho, odpověděl: „Já tě udělám slepého!“ Tak se i stalo. Slepejš chtě býti tak zým, stal se slepým a jest tak pro dnešní den. /Tak i v Čechách se povídá./

/str. 55/

8.

Byla jedna žena a ta byla velice lakomá, jediné jen dítě měla, a tomu ztěžka najíst se dala. Jedenkráte pekla chléb /kruha/, právě když ho ze struganie /vošatky/ na lopatu dávala, přijde žebrák a prosí o kousek chleba. „Naděl tě Pánbůh, bratře, nemám, sama jsem chudá,“ odpověděla mu. Když ale žebrák přece jen o kousek prosil, pravila mu: „Jdi tedy o dům dál, zatím se chléb dopeče a potom ti kousek dám.“

Žebrák odešel. Jak odešel, vlezla žena pod vošatku, kázajíc dítěti: „Až přijde žebrák, řekni, že mne tu není, že jsem musela narychlo odejít k choré kmotře.“ O některou chvíli, když se byl chléb dopekl, přišel ten jistý žebrák a prosil o slíbený kousek. I běží dítě rychle ke dveřím a odbývá žebráka, jak matka kázala. … I tvoje máma je tamto pod struganiem!“ zvolal žebrák a vztýčiv se očmi zableskl jako živými blesky /ko živom munjom/, až se dítě strachem třáslo. „Nechť tedy ta strugania na ní přiroste a na věky ať se co kornjača /želva/ po světě plazí!“ To řka zmizel. Byl to Bůh za žebráka přeměněn, aby ženu zkoušel. Dítě od té doby matky nevidělo a žena do dnešního dne se prý po světě plazí.

/str. 56/

9.

Lid praví o včele, že vyšla vyšší bytosti z čela, proto i její jméno a taková ochrana i úcta k ní, že včelička nežere, alejí, nepojde, ale umře a p. Včela, vyznamenávajíc se nad jiné tvory svým původem, stala se člověku vzorem obětavé pracovitosti a přičinlivosti. Pracujeť neustále po všecky dny, ano i v neděli a ve svátek nedá si pokoje, až ji zima v úzký domek uzavře. Nesrovnávalo se však s úměrem božím, že jediný ten tvor den sváteční i nedělní nesvětil.

I poručil včele, by předstoupila před jeho svatý trůn. Přislíbilať, že nebude nikdy více ani v neděli ani ve svátek pracovati, ale zapomíná čím dál tím více na přikázání a přípověď, až zas do starého přišla.

Proto rozhněval se Tvůrce na neposlušného tvora a zakázal včele, že nebude-li neděli a svátek světiti, nesmí nikdy z červeného jetele med ssáti, sic místo medu jedu se nassaje. Včelka pracuje až podnes i v neděli i ve svátek, zato ale jí na červeném jeteli neuvidíš.

/str. 57/

10.

Proč je tmerčic /smrž/ jumičust? A p roč po křesu /svatém Janu/ ptáci nezpívají? Bůh stvořil z počátku smrž zevnitř hladkou /od zuna glodek/ a kořen její útlý i dutý, aby se mohl člověk v něm skrýti. Když Židé Ježíše jali a usmrtit chtěli, tu se on skryl do smrže. Kukačka to viděla a začala křičeti: „Kuku, kuku, Jezús se je v čmeríič skrul!“ Židé jak to zaslechli, přiběhli a s ostrými sudlicemi /kyjemi/ do smrže tloukli, a od toho má smrž tak důlkovatý svršek.

/str. 57/

11.

Když Ježíš o velikonoci z mrtvých vstal, slíbil ptáčkům že je vezme s sebou, až vstoupí na nebesa. Ptáčkové se nad tím radovali a vesele začali prozpěvovati.

Když Ježíš na nebe vstupoval, všickni ptáčkové letěli za ním vysoko, vysoko a nejvýše skřivánek /žerjavec, škerjanec, golibar, ševa/, jenž vyletěl vysoko, že mu slunce křidélka osmáhlo.

Ježíš ale nevzal s sebou ptáčky do nebe, ale slíbil jim, aby čekali až do svátků svatodušních, pak že je vezme do nebe. Ptáčkové tedy žádostivě čekali na svátky svatodušní /binkoštech/ a dále vesele prozpěvovali. Přišly svátky svatodušní a Ježíš jich opět do nebe nevzal, slibuje jim, že je vezme do nebe až o křesu /o svatém Janu Křtiteli/ – ale potom už nikoli.

Ptáčkové čekali a zpívali dále, doufaliť, že jich vezme Ježíš do nebe. Přišel křes, – a nevzal jich Ježíš do nebe. Tu zalostně umlkli a zpívati přetali. A proto až odnes ptáčkové o velikonoci začnou zpívati a zpívají do křesu, pokud se těší na nebe, potom umlknou. Kukačku ale o křesu prý čerrvi za živa sežerou, proto, že svým křikem Ježíše Židům zradila.

/str. 58/

Starobulharské protonárodní názvosloví hvězd a větrů

Bulharský selský lid spravuje se doposud jak ve své domácnosti, tak i při všech svých pracích dle obyčeje starých svých otcův, zůsávaje věren jich mravu, řeči i kroji. Mezi tímto prostosrdečným lidem zachovalo se doposud mnoho velmi starobylých zvyků, obyčejů, pověr i mnoho písní a prihazek /pověstí/, v nichž vzpomíná se na staré bohy a zlatý věk Blgarsky.

Tak na příklad nezná bulharský sedlák potřebu hodin, bez nichž nelze obejíti se našemu zpanštilému sedláku. Hodinami je bulharskému sedláku za dne slunce, v noci měsíc a hvězdy, jež každý jmenovati zná, a nejrannějším i neomylným jeho budíčkem je domácí kohout. Dle těchto hodin řídí se bulharský selský lid rok od roku, aniž si žádá lepšího ukazovátek času.

Nepotřebuje také bulharský sedlák kalendáře, když věděti chce, jaké bude počasí, zvěstuje mu to slunce, měsíc, zatažená obloha, let ptáků, a nejlepšími jeho věštci jsou větry, jež on dobře zná, o odkud ktery duje a jaké počasí s sebou přináší. Ale jakkoli to každý sedlák zná, přece považují staré pastýře ovcí /ovčari/ za nejzkušenějšíí proroky povětrnosti a za nejlepší hvězdoznalce, poněvadž pasouce po větší část roku stáda svá po horách i planinách, takto nejlepší hvězdoznalce, poněvadž pasouce po větší část roku stáda svá po horách i planinách, takto nejlepší příležitost mají viděti přírodu ve dne i v noci, krásnou i strašnou, a tudy nejlépe zkoumati mohou zákony její i účinky roličných jejích úkazův. A jsouť tito staří pastýři mimo to i znalci bylinářství a oblíbení pěvci národních písní, i vypravovatelé starobulharských prikazek /pověstí/, a lid váží si jejich rady. Tito pastýři mají zvláštní svoje názvosloví pro hvězdy, které na jejich obzoru vycházejí a zacházejí, i pro větry, a sice: První hvězdu, která vychází s večerem od východu, nazývají večerná /Turci kervan/…. Za ní vychází moma čili děva, posltupujíc pomalu k polední straně, za děvou vycházejí od východu k západu, nazývají sprovodnice /turecky kolla-us/.

Za nimi vychází kokoška, sedmero hvězd, a za kokoškou ralica, šestero hvězd, jenž mají podobu radlice. Za touto vychází velká hvězda, obsypaná drobnými hvězdami, kterou zovou svinar.

K ránu potom vyjde zornica čili dennic. O zornici praví tamější pastýři, že jí někdy není, ale když se ppotom zase ukáže, svítí prý jak měsíc.

/str. 65/

Korutanská hádanka

Jaký je to pták: napřed má jehličku, vzadu nůžky, černou sukénku, bílou zástěrku?

/vlaštovička/

str. 66/

Jihoslovanské pohádky

Královna hadů

Pohádka o Palečkovi

O krásné pastorkyni

Nemušti jazyk

Děvojka, vdovice a puštěnice

Dnes mně, zítra tobě

Děvojka rychlejší koně

Poklad

Starobulharské prikazky o Dědo-gospodu

HRY

Hra na železný most

Hra na oves

Hra na kohoutka

Hra dívčat na dýni

Tělocvičná hra děvčat

/str. 89/

Veröffentlicht unter Werke, Českí autori | Verschlagwortet mit , , , , , , | Kommentar hinterlassen

A. Faudenom: Počuli sme slovo Pánovo 13

A. Faudenom: Počuli sme slovo Pánovo 13

Knižnica: vlastná

Jazyk: preklad do slovenčiny

Prečítané: júl 2020, Ki

Vydavateľstvo: Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, Rím 1979

Počet strán: 1133

Druh: náboženská literatúra

…………………………………

https://www.hnutienazaret.sk/sk/node/84

Don Beňo, hnutie Nazaret

Verejnosti sú vari najznámejšie jeho predlohy na rozjímanie, ktoré strojopisom a neskôr v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme vychádzali pod pseudonymami (Mon Calepin, A. Faudenom, Silvester Bajan) a na domácej pôde po roku 1990 pod vlastným menom.

Najprv to boli už spomínané knižky Deň, čo deň a Počuli sme slovo Pánovo, neskôr Hovor, Pane, tvoj sluha počúva, ktoré vďaka obetavosti SÚCM v Ríme vyšli vo viacerých vydaniach a neskôr niektoré z nich i v cudzích jazykoch (v češtine, poľštine, ruštine, ukrajinčine) v zahraničí.

Okrem toho pre potreby hnutia Nazaret don Beňo pripravil rozjímania pod názvom Odrobiny (poslednú úpravu robil ešte v roku 2006) a Tvoje slovo, Pane, je duch a život. K predlohám na rozjímanie na základe Božieho slova sa priraďuje aj takisto už spomínaný duchovný komentár k Veľpiesni, ktorý vyšiel pod rovnomenným názvom.

http://www.integra.fost.sk/clanky/extremyNazaret.pdf

Trinásť strán textu. Prečítajte si. 🙂

Zo skúseností všeobecnej Cirkvi možno konštatovať, že hnutiam hrozí jednostrannosť a absolutizovanie vlastného hnutia ako cesty pre všetkých. Iným nebezpečenstvom najmä u starších hnutí je glorifikácia vlastnej minulosti a neprispôsobovanie sa súčasnosti a znameniam čias. K negatívnym prejavom hnutí patrí predovšetkým prejavovaný pocit exkluzivity, výnimočnosti a uzavretosť voči farskému spoločenstvu. V niektorých hnutiach dochádza k podceňovaniu duchovnej stránky človeka, čo sa prejavuje patologickými javmi, vyskytujú sa nejasnosti vo finančných a vlastníckych vzťahoch, privlastňuje sa autorita Cirkvi (www.synodabb.sk). Doposiaľ najväčšej kritike tak zo strany kňazov i laikov bolo podrobované hnutie Nazaret, ktorého činnosť bola koncom roka 2005 zakázaná.“

…………………………………………….……….

193 Viac než Šalamún je tu

/Lk 11,29-32/

Radi by sme zmeniť svet, lebo atmosféra v ňom sa stáva čím ďalej dusnejšou. Vyhľadávame súčasných Šalamúnov a chodíme si k nim po radu a rozumy… Konzultujeme sociológov , filozofov, národohospodárov, vymýšľame nápravné systémy… A viac než Šalamún je tu… Sám Kristus vo svojej Cirkvi so svojou náukou a sviatostnou silou. Súďme sa. A povedzme o sebe pravdu, aj keď nie je lichotivá.“

/strana 592/

Mnohí sa zapierajú na popud vedy, obmedzujú sa a postia sa kvôli časnému zdraviu, ba aj vkôli vkusnejšiemu telesnému tvaru… Šalamún má úspechy. Aj Jonáš. Hoci ide len o záchranu časnosti. Kristus nie, hoci mu ide aj o našu večnosť. Súďme sa ešte raz. Sme múdri? …. Priznajme sa: Nie sme.“

/strana 592/

……………………………………………………………………………….

194 Chráňme sa kvasu farizejov

/Mt 16, 5-12/

Farizeji /Perušim – Oddelení/ bola jedna z dvadsiatich židovských siekt. V Kristových časoch ich bolo v Palestíne vyše 6 tisíc. Vyznačovali sa príkladnou horlivosťou v boji proti pohanstvu a všetkým náboženským novotám…. Delili sa podľa Róberta Árona na sedem skupín:

– Široké plecia – zdôrazňovali dobré skutky

– Túlaví – chodili po uliciach, šúchali hlučne nohami, aby upútali pozornosť

– Žmúriaci – tak zatvárali oči pri stretnutí so ženou, že sa neraz ocitli hlavou v múre

– Sklonení – chodili ako stelesnená pokora

– Počítajúci – zachovávali Zákon vždy, keď z toho niečo mali

– Dôslední – plnili svoje povinnosti pre spokojnosť svedomia

/strana 595/

Kvôli zisteniu, či už aj my nie sme postihnutí duchovnou infekciou farizejstva, podávame tu niekoľko otázok:

1. Nemaríme Slovo Božie pridŕžaním sa svojich tradícií?

2. Neobmedzujeme sa len na to, čo sme povinní konať?

3. Neredukujeme náboženstvo iba na modlitby, pobožnosti a obrady?

4. Nemyslíme si, že môžeme prísť k Bohu obídením blížneho?

5. Nechceme sa viac zdať ako byť?

6. Nemáme ambíciu čím viacerých ovládať?

7. Nepokladáme sa za lepších, ako sú iní?

8. Nestaviame si ako najvyšší záujem zachovanie litery zákona, nedbajúc pritom na dobro človeka?

/strana 596/

………………………………………………………………………..

195 Vidím ľudí ako chodiace stromy

/Mk 8, 22-267

Uzdravenie slepého z Betsaidy. Aj dnes Ježiš uzdravuje duchovne slepých. A rovnako ako pri uzdravení slepého z Betsaidy možno tu vystopovať určitý proces.

„… aj dnes vedie Boh k sebe človeka skrze človeka“

úbožiaka vyviedol … ďalej od ľudí, hovorí Evanjelium… aj to je jeden z prvých úkonov pri uzdravovaní… dostať postihnutého z prostredia, ktoré ho zabíja…

… „Potom mu naslinil oči a vložil na neho ruky“… Ježiš dáva čosi zo seba

postupne mu rozjasňuje zrak

„… Ježiš dáva uzdravenému napomenutie: „Do dediny ani nevchádzaj!“ … aby si vplyvom prostredia nestratil ten nadprirodzený pohľad a nezačal ľudí znovu hodnotiť len ako chodiace stromy, alebo dokonca mŕtve veci, ktoré majú slúžiť tvojmu vlastnému ja.“

/strana 599/

…………………………………….

196 Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?

/Mt 16, 13-15/

Čím som ti?

Čo hovoríš o mne?

Čo hovoríš svojím životom a svojím slovom ľuďom, s ktorými sa stretáš?

A čo povieš teraz mne do očí, mne, ktorý všetko pozná?

Čím som ti ja, Ježiš z Nazareta, ja Kristus?

/strana 602/

Ak nie som vymyslenina nejakého stredovekého mnícha, ak nie som iba náboženský rojko, ale realista, ktorého náuku dôsledne žili už toľkí svätí, ak nie som iba geniálny mysliteľ a svetový revolucionár, ktorého narodením začínate váš letopočet, ak som viac ako ktorýkoľvek z prorokov … ak som Kristus – Mesiáš, Boh, ktorý ťa stvoril a natoľko miloval, že prijal kvôli tebe život človeka i smrť a ktorý ťa raz bude súdiť, aby ťa odmenil, alebo strestal… ako to, že dávaš prednosť svojmu pohodliu, svojim peniazom a svojim hriešnym láskam predo mnou?“

/strana 602/

Ako to, že viac dbáš na mienku ľudí ako na moju náuku a moje príkazy?“

/strana 602/

………………………………..

197 A vy za koho ma máte?

/Mt 16,15-19/

Ty si Mesiáš, Syn Boha živého…“ Toto vyznanie Kristovho Božstva je základ, na ktorom stojí Cirkev, aj autorita jej hlavy, Petra.“

/strana 605/

Svoj apoštolát, Božie kráľovstvo, máme stavať „nie na vonkajších prednostiach kohosi, nie na jeho bystrosti, vzdelaní, postavení, ale na dobre vypozorovanej milosti, ktorá sa prejavuje navonok úprimnejším záujmom, solídnejším chápaním a súhlasnejšími skutkami, nezabúdajúc pritom na Pavlovu poznámku, podľa ktorého si vyberá Boh obyčajne to, čo je svetu nič, aby zahanbil to, čo je svetu niečím.“

/strana 605/

Aj Kristova Cirkev zostáva tajomstvom i v tom zmysle, že nemožno povedať, kto do nej patrí, lebo niektorých jej členov si riadi a postupne k nej privteľuje sám Duch Svätý, predsa jej druhá časť bude vždy jeho viditeľným telom, ktoré bude métou, Cirkvou v plnom význame.“

/strana 605/

Tomuto dosť dobre nerozumiem.

Ak po hebrejsky „veriť“ znamená opierať sa, spoliehať sa, na niečom spočívať, tak viditeľná časť Cirkvi, ku ktorej sa orientuje aj tá neviditeľná, bude mať práve v Petrovi Skalu, hmatateľný základ, aby hneď každý pocítil, ak sa vedome a chcene oňho neopiera, že je mimo tej, ktorú myslel a založil Kristus.“

/strana 605/

Dejiny cirkvi sú – ako hovorí Faber , „samá víťazná porážka. Cirkev je stále ohrozovaná, stále pred porážkou i po nej, ale stále nepremožená. Verní majú preto vždy ten dobrý pocit, ktorý mal Pascal, keď povedal: „Aké zaujímavé je a príjemné plaviť sa v zmietanom člnku, ak máme istotu, že pokým sme v ňom, nezahynieme.“

/strana 606/

Ak sa niektorý z pápežov aj odchýlil od Pána svojím životom, nikdy sa od Neho neodchýlil Jeho učením. „Ani vtedy nie, keď sa na neho naliehalo terorom, slávou, či blahobytom. Nikdy neprotirečil Kristovi.“

/strana 607/

Peter je Skala. A len v spojení s ním je bezpečnosť tých, čo uverili Kristovi.“

/strana 608/

…………………………

198 Keď chce niekto ísť za mnou….

/Mt 16,24-27/

Ježiš nikoho nenúti, nikoho „netlačí pred sebou. Iba volá. Hovorí jasne a zreteľne: „Kto chce…“

/strana 610/

„…. netreba vari ani hovoriť o tom, ako sa naša slabosť ľaká tých Kristových dvoch skrížených driev…. On však nežiada, aby sme vzali na seba jeho kríž, ale ten svoj. On nám neponúka tie svoje zakrvavené brvná, ale to, čo ony v našom živote predstavujú – s ochotou prijatú Božiu vôľu.

U jedneho to môže byť trpezlivo znášaná choroba, u druhého s úsmevom prijímaná urážka, alebo starostlivosť o duchovnú, či pokrvnú rodinu bez uznania a vďačnosti, záujem Božieho kráľovstva, s pokojom prijatý neúspech, vrodená ťažkopádnosť, neuznanlivosť, či nedbalosť tých najbližších, alebo nevrlosť a posmech tých vzdialenejších.

Môžu ním byť aj zmyselné, panovačné alebo chamtivé túžby. V tomto prípade to bude kríž odriekania, ktorým sa treba zaťažiť, aby sme mohli ľahšie kráčať za Kristom.“

/strana 611/

Ľakáme sa svojho kríža a myslíme si, že je neznesiteľný?

Zbytočne.

Monopol na výrobu krížov si natrvalo ponechal Nazaretský Tesár.

A robí ich všetky na mieru…

Vždy najprv zmeria našu nosnosť, dĺžku životného úseku… Nebojme sa. Nepreťaží nás. Len toľko naloží, koľko uvládzeme.“

/strana 611/

……………………………….

199 Nech zaprie sám seba

/Mt 16, 24-27/

Latinské sacrificium je odvodené od slov sacrum facere – posvätiť. To teda, čoho sa kvôli Bohu zriekame, robíme svojím nedotknuteľným a svätým majetkom.

Nestrácame teda…

Získavame.“

/strana 613/

O Rimanoch sa hovorilo, že prehrávajú bitky, ale vyhrávajú vojnu. Vedeli krátkodobo takticky strácať kvôli trvalému zisku. My sme rímski katolíci. Nech zostane táto taktika naším dedičstvom po tých, po ktorých nosíme meno. Učme sa zriekať sa, strácať časné víťazstvá, aby sme získali tie večné.“

/strana 614/

200 Vzal ich osve na vysokú horu

/Mt 17, 1-9/

Apoštoli nechali všetko kvôli Ježišom sľubovanému kráľovstvu: dom, otca, matku, ženu, deti. A teraz sa tie ich krásne sny idú rozplynúť, ba viac, čaká ich niečo, na čo nechcú ani myslieť.

/str. 617/

Premenenie na hore Tábor: Čo nám Pán hovorí touto udalosťou? „Predovšetkým nám chce ňou vtlačiť do duše hlas neba, ktorý pri nej odznel: „Počúvajte ho!“

/str. 618/

ale i vtedy ho počúvajte, keď vám pripomenie bolesti, ktoré kvôli jeho získaniu trebas pokojom prijať. Vždy ho počúvajte. Či hovorí o veciach príjemných alebo trpkých vždy to robí pre naše dobro. A počúvajte ho, aj keď k vám hovorí udalosťami. Aj keď sú niekedy bolestné, vždy je to jedna a tá istá reč: Mám vás rád…

/str. 618/

Podľa ženevského biskupa je omnoho zdravší chlieb bez cukru ako cukor bez chleba.

/str. 618/

201 Nikomu o videní nehovorte, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych

/Mt 17, 1-9/

ako v predchádzajúcej kapitole

Zo začiatku je Ježiš z Nazareta pre Petra a ostatných apoštolov iba Rabbi – Učiteľ. Nič viac. „Učiteľ, celú noc sme lovili a nič sme nechytili.“

Potom, keď na jeho slovo rozostrie sieť a díva sa na ten rybársky zázrak, padne pred ním a hovorí: „Pane, odíď odo mňa, som hriešny!“ V tejto udalosti je to už preňho Pán. Niečo viac než všetci učitelia zákona. Prinajmenšom niečo také, ako bol Ján, Eliáš, alebo daktorý z prorokov.

A pri Cézarei Filipovej zvolá konečne, aj keď nechápe ešte plne zmysel svojej výpovede: „Ty si Mesiáš!“ Od tejto chvíle je v jeho očiach a v očiach jeho“P druhov už Pomazaným Pánovým.

Ale preto že si ho ešte stále pletú s pojmom politického osloboditeľa, zakazuje im po tomto vyznaní hovoriť o ňom ľudu ako o Mesiášovi.

A apoštoli dostanú ešte jedno školenie.

Troch z nich vyvedie na horu a tam sa pred nimi zázračne premení.

/str. 619/

202 Je námesačný… často padá do ohňa a do vody

/Mt 17, 14-20/

203 Syna človeka vydajú na smrť

/Mk 9, 29-31/

Ježiš chodí so svojimi Dvanástimi pomedzi ľud a budí hrôzu i úžas tým, čo koná. Mení vodu na víno, vyháňa diablov, zázračne nasycuje zástupy a pred očami učeníkov sa odieva nebeskou slávou.

Apoštoli rastú pri ňom hrdosťou a vôbec neľutujú, že nechali dom, otca, matku, manželku a deti. Najmä vtedy nie, keď im sľubuje kráľovstvo, v ktorom budú mať predné miesta.

/str. 624/

Syna človeka vydajú na smrť“, nerozumeli, ako môže trpieť a byť nemohúci ten, ktorý je všemohúci. Aby si neskazili nádej, radšej sa ho na to vôbec nepýtajú. Mlčia zo strachu, že by to mohla byť pravda.

/str. 625/

Božie kráľovstvo je preto Božím kráľovstvom, že v ňom kraľuje Boh. Boh je

podľa slov najmilšieho apoštola Láska. Láska je však nemysliteľná bez obety. A obeta bez utrpenia.

Ak je Božie Kráľovstvo kráľovstvom lásky, je aj kráľovstvom bolesti. Utrpenie je pri jeho budovaní a získavaní bezvýnimočným zákonom, ktorému sa musí podrobiť každý, kto chce do neho patriť v čase i vo večnosti.

/str. 625/

204 Kto chce byť prvý…

/Mk 9,32-34/

Aké máme miesto v pozemskej spoločnosti: popredné, čestné a výnosné, ale o len skromné podradné, to vedia všetci, ktorí nás poznajú. Aké zaujímavé v Božom kráľovstve, to nevieme ani my sami. Aj náš prehľad o vkladoch a dlhoch je tu veľmi neprehľadný.

/str. 627/

Pred nami kráča Kristus a hovorí: „Neprišiel som sa dať obsluhovať, ale slúžiť.“

/str. 629/

205 Ak sa neobrátite a nebudete ako deti

/Mt 8,2-4/

Máme prášky od bolenia hlavy, čiernu kávu proti ospalosti a hudbu na zahnanie smútku. Všetko máme a predsa nám chýba bezstarostný úsmev v tvári, radosť a svätá spokojnosť v duši. To je trest za to, že sme nepočúvali Krista, keď nám prezrádzal tajomstvo spokojnosti.

Obrátiť sa a byť bez hriechu ako deti, to je jeho recept. To je prvá podmienka nášho šťastia… Ako môže mať pokoj ten, čo urazil samého Boha?

/str. 630/

Pokoj s Bohom je prvá podmienka nášho šťastia.

A druhá je pokoj s ľuďmi.

Všimnime si maličkých. Aj Kristus nás k tomu vyzýva.

Keď pôjdu zo školy, pohádajú sa, poškriepia i pobijú. Možno ich uvidíme váľať sa v pouličnom prachu alebo v snehu. Ale keď po chvíľke krik ustane a my sa obzrieme, zbadáme dvoch, ako sa priateľsky vedú za ruky.

/str. 631/

Učiteľ najmä toto žiada, keď nám káže byť ako deti – aby sme neobmedzene dôverovali Otcovi, ktorý je na nebesiach.

/str. 631/

206 Kto nie je proti vám, je za vás

/Mk 9, 337-40/

Je sebectvo, ktoré začína skoro každú vetu zámenom „ja“. A je iné, ktoré štartuje zámenom „my“.

/str. 632/

Učiteľ, videli sme kohosi, čo nechodieva s nami, ako v tvojom mene vyháňal diablov, bránili sme mu v tom, lebo nechodieva s nami.“

/str. 632/

Ako sa tento egoizmus nášmu Pánovi nepáči, vieme zo slov, ktoré sme čítali.

/str. 633/

Keď nás pochytí nevôľa, hnev, že aj iní vyhánajú v mene Ježišovom diabolstvá, pripomeňme si, že diabolstvo, ktoré treba ako prvé vyhnať – a to zo seba – je diabolstvo závisti.

/str. 634/

207 Kto by pohoršil jedného, ktorí vo mňa veria…

/Mk 9,41-47/

Naša malosť vyplýva …zo služby. Poukazuje na to aj okolnosť, že aramejčina, ktorú použil náš Pán, má pre pojem „sluha“ a „malý“ to isté slovo.

Kristus mi … ponúka vo svojom slove a v eucharistickom tajomstve svoj život ako podmienku večného spasenia. Ja však zostávam doma, alebo prichádzam z nedbalosti neskoro. A ak som prítomný tak bez dostatočného záujmu o to, čo sa tu deje. Tým… budím nedôveru v Krista aj v ostatných – pohoršujem.

/str. 637/

Kristus hovorí jasne: „Ak ťa tvoja ruka pohoršuje, odtni ju… ak oko, vylúp ho.“ A dôvod tvrdosti týchto jeho slov je v tomto: Ak mňa pohorší ruka, noha alebo oko, ja pohorším Cirkev – Telo, ktorého som údom.

/str. 638/

Brat, sestra, nech nám neznie toto jeho slovo ako nábožné strašenie. Treba nám vziať jeho slová tak vážne, ako nám ich podal, ak sa nechceme dostať na smetisko, kde ich červ neumiera a oheň nehasne. Od čoho nech nás on sám milostivo zachráni. Amen.

/str. 638/

208 Neopovrhujte maličkými

/Mt 18,10-14/

Hľaďte, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých!

/str, 639/

Strom, čo neprináša ovocie, vytnú a hodia na oheň… ale mladý strom, aj keď nemá ovocie, nevytíname. Naopak, máme ho často radšej ako tie, čo už rodia. Nie zaiste preto, čím je, ale preto, čím ešte len bude…. Pre nádej.

Ovocím mladého stromu je nádej…

/str. 640/

Veröffentlicht unter Náboženské, Slovenskí autori, Werke | Verschlagwortet mit , , , , | Kommentar hinterlassen

Filmotéka: Father Dowling Mysteries. Fatal Confession

Father Dowling Mysteries

The first Season

Fatal Confession

Tom Bosley – Pater Dowling

Tracy Nelson – Schwester Steve

Mary Wickes – Hauswirtschafterin

Language: English

Subtitels: English

Veľmi mám rada hlavných predstaviteľov tejto “krimi-série”. Úprimne sa teším z vianočného darčeka od mojej rodiny, aj keď je v čistej angličtine a ja sa musím aj so slovníkom v ruke dosť namáhať, aby som porozumela. Píše sa rok 2020 a my bojujeme s neznámym Corona vírusom. Kurz angličtiny, na ktorý som sa prihlásila, zatvorili.

……………………………………………………….

Policajné autá, húkačky. He´s in here, but we can´t find him.

Pohľad na rozrastajúci sa dav ľudí vonku. Niekto z nich sa pýta:

Officer, what´s the situation?

Ale dotyčný nemá príliš veľa času na odpoveď.

Is everyone out of the building?

Move out of the way – choď z cesty

Do banky sa hrnie kopec ozbrojených policajtov.

Officers conversing indistinctly. Policajní komisári sa – mne nezrozumiteľne dorozumievajú. Ešte stále bežia titulky.

…………………………………………………………………………

Sme vo vyleštenej budove plnej počítačov. Nevyznám sa v hodnostiach, ani v uniformách, ale ten, ktorý má na sebe hnedú uniformu, by mal byť strážca banky. asi vyššiu hodnosť ako policajt, ktorého tu označujú slovom „officer“ v modrej čiapke a nepriestreľnej veste: „I want you to take a look at this, okay? povie ten v hnedej uniforme a ukáže na obrazovky počítačov. Všade je čosi napísané, všade je to rovnaké a rovnako výhražné. Stále sa opakuje: WHO IS ANDY MOORE´S MUM AND DAD? TELL OR BURN.

Guard: Now, he´s threatening to burn the place down, okay? /Jetzt droht er, den Ort niederzubrennen./ This is what he keeps repeating. /Das wiederholt er immer wieder./

Officer: What the hell ist that?

Guard /Wächter/: A maniac.

Officer: Who is Andy Moore?

Guard: How the hell do I know? Look, try and find him, will you?

Hľadajú páchateľa po budove. Mladý olicajt hovorí do vysielačky: Lieutenant, I think I got him.“

Otvorí dvere a my vidíme mladého muža v okuliaroch, ktorý sedí na nízkom stolčeku, usilovne ťukajúc do klávesnice. Keď ho objaví policajt, zatvári sa rozpačite. Vôbec nevyzerá nebezpečne. Skôr placho, smutne a vystrašene.

Nejaký reportér hovorí vonku chtivým novinárom: „I´m talking to you from City Hall, demanding the identity of his actual parents has been arrested for disrupting the Hall of Records. Moore, the brilliant young creative director of Titan Toys, just this year became one of the richest young exexutives in America. „None of it is worth it“, Moore was quoted as saying, „if I don´t know who I am.“

/Ich spreche mit Ihnen vom Rathaus und fordere, dass die Identität seiner tatsächlichen Eltern verhaftet wurde, weil sie die Hall of Records gestört haben. Moore, der brillante junge Kreativdirektor von Titan Toys, wurde gerade in diesem Jahr einer der reichsten jungen Exexutiven in Amerika. „Nichts davon ist es wert“, wurde Moore zitiert, „wenn ich nicht weiß, wer ich bin.“/

V pozadí policajtka odvádza nášho mladého muža v okuliaroch na výsluch.

………………………………

Vidíme auto a v ňom prísne vyzerajúcu staršiu pestovanú dámu v okuliaroch a plešatého chlapa.

Chlap hovorí: He isn´t getting anywhere. /Nikam sa nedostane./

Ona nato: That´s good.

………………………………….

Nový obraz:

Veľká, priestranná hala, plná úradníkov. Pán farár Frank sedí oproti jednemu z nich, a hovorí:

Are you sure?

Father Dowling, your parish account is overdrawn. /Ihr Gemeindekonto ist überzogen./

Well, according to my records, though, we should be just fine. Here, see for yourself. /Nun, nach meinen Unterlagen sollte es uns gut gehen. Überzeugen Sie sich selbst./

Father, you haven´t filled in all the stubs. /Vater, Sie haben nicht alle Stubs ausgefüllt./

Otec Dowling v pokore uzná, že úradník má pravdu.

– That certainly would account for the missing money, wouldn´t it? /Das würde sicherlich das fehlende Geld erklären, nicht wahr?/

– When you write a check, Father, you have to fill in the stub.

– Oh, that´s good advice /Rat/. Oh, uh, about these overdrafts /Überziehungskredite/? You think you could cover them for me? Temporarily, of course. /Glauben Sie, Sie könnten sie für mich abdecken? Natürlich vorübergehend./

– Father, an habitually overdrawn account is a very serious problem. /Vater, ein gewohnheitsmäßig überzogenes Konto ist ein sehr ernstes Problem./

– Uh, would you excuse me for just a minute, please?

Pán farár Frank čosi zbadá a poberie sa preč. Úradník ostane v nemom úžase.

Frank osloví nejakého policajta.

– I, uh, think there´s a man on line who intends to rob the bank. /er beabsichtigt, die Bank auszurauben/.

– What? Who?

– Fourth one in line.

Vidíme mužov, ktorý stoja v rade pred prepážkou.

– I noticed him when he came in. And he didn´t fill out that wirhdrawal slip. /Ich habe ihn bemerkt, als er hereinkam. Und er hat diesen Abhebungsschein nicht ausgefüllt./

– Well, some people, Father, like for the teller to fill it out for them. I´ll keep an eye on him, Father. /Nun, einige Leute, Vater, möchten, dass der Erzähler es für sie ausfüllt. Ich werde ihn im Auge behalten, Vater./

Policajt otca Franka neberie vážne. Naoko sa poďakuje a chce sa pobrať ďalej. Ale Frank ho chytí za rukáv a povie:

– See, he´s keeping his hand in his pocket, and he´s got something very heavy in there. /Sehen Sie, er hält seine Hand in der Tasche und er hat etwas sehr Schweres drin./

– Could be anything.

– There, you see? /Chlap v rade si utiera pot./ He keeps patting it back in blace. I really think you should try and stop him. /Er tätschelt es immer wieder. Ich denke wirklich, Sie sollten versuchen, ihn aufzuhalten./

Policajt najprv prevráti oči, potom spozornie a vrhne sa ku chlapíkovi, ktorý vyťahuje z vrecka pištoľ.

– Hold it! /Halt./ Hold it right there!

Keď chlapíka viacerí policajti premôžu, príde spokojný páter ku hmýriacej sa hŕbke a spokojne konštatuje:

– Very nicely done.

V banke všeobecné „pozdvižení“. Úradník, ktorý sa predtým tak odmietavo, ale predsa len zdvorilo s pátrom rozprával, mu ide s rozpačitým, obdivným úsmevom v ústrety. Frank tuší „galibu“ a začne:

Now, about those checks I´ve written the check….

Úradník ho preruší:

– How did you know? He looked like anyone.

Oh, well, you know, detective stories are my passion, and I suppose that´s why I have this odd way of looking ot things. But about those checks…

Father Dowling, don´t give it a second thought. The bank will be happy to honor the checks, and you´ll make it up as soon as you can.

Pomáha prekvapenému pátrovi do kabáta./

Oh, that´s very nice of you.

Frank sa rozlúči. Cestou ešte zdvihne pohár zo zeme a vhodí ho rovno do smetného koša. On, aj zlodej vychádzajú tou istou bránou. Frank vpravo, bankový lupič vľavo, obklopený policajtmi.

………………………………………….

Nový obraz:

Vidíme kostol, v ktorom Frank pôsobí ako kňaz. Dolu schodmi odprevádza rehoľná sestra Stephanie nejakého starého pána:

Stephanie: As soon as we get enough people together, we´re gonna orgnize that bus tour, Mr. Farnsworth. All right? So you take care of yourself, now. Be careful. -povie, keď starému pánovi pomôže zo schodov. Oproti ide páter Frank a zdraví starého muža.

Stephanie: How´d it go at the bank?

Frank: We´re overdrawn. How did it go at the soccer game?

/Wir sind überzogen. Wie ist es beim Fußballspiel gelaufen?/

We´re overmatched /übertroffen/. Pater Dowling sa smeje. You know, if we

don´t get a decent goalie by next week, we might as well cancel the game. You what Father Farino, over at St. John´s, does? His goalie´s a ringer.

/Weißt du, wenn wir bis nächste Woche keinen anständigen Torwart bekommen, können wir das Spiel genauso gut absagen. Sehen Sie, was Pater Farino bei St. John tut? Sein Torwart ist ein Wecker./

– Now, we don´t know that.

– We do know that. He´s an upperclassman /Oberklasse/ from public school.

Už sú v kuchyni, kde je stôl prestretý pre dvoch.

Páter Frank: Steve, we can´t cheat, no matter who else does . Steve, nemôžeme podvádzať len preto, že to robia aj iní. The important thing is how you play the game.

Stephanie: Well, that´s fine, as long as we win.

Objavuje sa gazdiná Marie, oblečená v kabáte, klobúku, ktorá sa niekam ponáhľa a očividne je nahnevaná.

Gazdiná Marie: Sister Stephanie, I do not hold lunch. Nebudem vám variť.

Frank sa jej ospravedlňuje: Sorry, It just took longer at the bank than I anticipated.dlhšie, ako som predpokladal

Gazdiná Marie: Father Hunnaker was always on time for everything. You could set your watch be him. Well, I´m off. Oh, you may find something in the icebox.

Marie odchádza:

Stephanie: Beam her up, Lord. Zober si ju, Pane.

Frank: Charity /dobročinnosť/, Steve. If Marie prefers my predecessor, that´s her right.

Stephanie: Father Hunnaker died 15 years ago.

Well, some people take longer to adjust than others. Lord knows, she may be right. You can hardly set your calendar by me.

Knights of Columbus dinner tonight, don´t forget.

-Oh, really? Tonight, is it?

– Yeap. And it´s a fund-raiser, Frank. You got to get in there and make them give you money.

– I hate raising money, and I do it so badly.

– Well, you just gott do it. I mean, the Bishop´s not gonna give us any more. And what are we supposed to cut, soccer? Senior citizen outings? /… čo máme znížiť, futbal? Výlety seniorov?/

Frank vie, že musí súhlasiť. Do jeho vzdávajúcej sa reči zazvoní telefón.

St. Michael´s Rectory. Asi si pýtajú Franka, lebo Stephanie hovorí: Yes. Hold on.

Ako podáva telefónne sluchátko pátrovi Dowlingovi, povie, že sú to policajti.

The cops.

Father Dowling ju opravuje: – The police.

A ona znovu: The cops.

Polícia sa pýta, či Father Dowling pozná Andy Moore.

Yes, I know who he is. Wants to talk to me? He what?! Oh, good Lord. I´ll be right there.

Berie si v náhlosti klobúk a obracia sa na sr. Stephanie: Steve, you have to drive me.

What´s up?

Sr. Stephanie sa rýchlo prežehná, schmatne sendvič zo stola a uteká za otcom Dowlingom.

Wait up! What´s going on?

Young fellow named Andy Moore. He came to see me last year.

So, what about him?

He´s out on a ledge /na rímse/. He´s threatening /bedrohlich/ to kill himself.

Well, in that case, we better get there fast.

Sr. Stephanie jazdí ako „čert“.

We´re almost there, Frank.

Frankovi tá jazda skoro vyrve srdce. Ustavične sa prežehnáva a potom sa už ani prežehnávať nemôže. Konečne sú na mieste činu. Stefanie vraví, že sú už tu a Frank:

An unqualified miracle. On my list of things to do, I must put „learn to drive“ at the top.

Medzi zhromaždenými ľuďmi je aj ten holohlavý chlap z auta. Ďalekohľadom sa pozerá kdesi navrch budovy.

Nejaký muž vraví otcovi Dowlingovi:

Over here, Father.

Could everyone move back, please?

Niekto od polície otcovi Dowlingovi hovorí: „He´s very nervous.

Frank: „So am I.“

Andy sa chystá zoskočiť z budovy.

– You wanted to talk to me, Andy? I mean, most people just call me on the phone or drop by the rectory.

My real parents are out there somewhere, Father. Let them come forward, or they lose a son.

Oh, now, Andy, you don´t mean that. Now, come on inside. I´m freezing.

I´m not going back in there.

Andy, no! /Andy sa pošmykol, ale očividne sa nechcel zabiť./ Good heavens, don´t do that!

I´m all right. Don´t worry about me. I´ll go when I´m ready.

You´re not supposed to go until God´s ready. Oh, I´m sorry. I don´t mean to lecture you, it´s just that…

Du sollst nicht gehen, bis Gott bereit ist. Oh es tut mir leid. Ich will dich nicht belehren, es ist nur so …

Father!

I´v never done this, and I´m not used to this.

Well, just relax. Now… now, take it easy. Take a deep breath. Alre you all right?

Yeah, I´m fine. What about you?

Me? Who am I? A´m not Andy Moore. I don´t know who I am.

Your adoptive parents loved you, Andy.

But they´re dead. I want my real parents. If I don´t get them, I don´t care about myself. That´s the truth, Father. If you knew anything you´d…

Oh, no, no, look,look… I-I-I promise you that we´ll get the word out to everybody that was on the parish roles 22 years ago. And I´ll work with you until we find your parents.

– If we don´t?

– Oh, give it a try,s on.

– I-I don´t know.

– Give me a chance to help you.

Phil: Look, Frank

Who is that? What was that?

– Uh, don´t you move. I´ll be right back.

– What is it, Phil?

– We´re rigging a net. Stall him five minutes.

/Wir bauen ein Netz auf. Halte ihn fünf Minuten fest./

ale Frankovi nebolo dopriate „ešte päť minút“ s chlapcom rozprávať. Chlapec skočil dolu a zabil sa.

Pater Dowling to veľmi ťažko nesie. Veľa sa modlí v kostole a sr. Stephanie ho nemôže dostať ani k obedu. Tak mu „pohrozí“ ich gazdinou Marie, ale ešte predtým mu pripomenie, ako ju, Stephanie, zachránil.

– I remember, when I get really down on myself, that´s when I get into trouble. Big trouble. You got me out of all that, Frank. You saved me. And I´m gonna say to you the magic words that you used on me, all right?

/Und ich werde dir die magischen Worte sagen, die du für mich verwendet hast, okay?

You are not a failure. /Fehler/

– Hmmm. I was today. Oh, Steve, I had him. I was turning him! /Ich drehte ihn!/ And I looked away.

He just couldn´t do it with you looking at him, that´s all.

/Er konnte es einfach nicht tun, wenn du ihn ansiehst, das ist alles./

Sooner or later, you were gonna have to turn around.

/Früher oder später mussten Sie sich umdrehen./

And the guy decided it was time to go.

– I just can´t believe it. Maybe I don´t want to believe it.

– Come on. Marie is gonna throw dinner away, you know? Afterwards, you can brood all you want, all right?

/Marie wird das Abendessen wegwerfen, weißt du? Danach können Sie alles brüten, was Sie wollen, okay?/

– You´re very tough /hart/, Sister Stephanie.

And don´t you forget it, Father Frank.

……………………………………………

Otec Dowling bez záujmu vyťukáva jednoduchú melódiu na klavíri, sr. Stephanie sedí na zemi pred telkou a raňajkuje.

22-year-old Andrew Moore, yout millionaire entrepreneur, who would seemed to have had everything to live for, today climaxed a fruitless year-long search for his natural parents with a bizarre challenge for them to come forward, that ended in his own death. For over an hour Moore threatened …/Der 22-jährige Andrew Moore, Ihr Millionärsunternehmer, der anscheinend alles zum Leben gehabt hätte, gipfelte heute in einer erfolglosen jahrelangen Suche nach seinen leiblichen Eltern mit einer bizarren Herausforderung für sie, sich zu melden, die in seinem eigenen Tod endete . Über eine Stunde lang drohte Moore .../

Reportéri prezradia, že Andrew pred tým, ako zoskočil, hovoril s otcom Dowlingom z Kostola sv. Michala, z kostola, ktorý sa nachádza uprostred mesta.

…………………………….

Pri spovedaní nejaký muž hovorí:

I don´t know how it hapened, Father. She asked me to drive her home, invitted me in for a drink. It would kill my wife i she found out. I´ll.. .I´ll never do it again.“

– I believe you, my son. Do five Hail Marys, six Our Fathers, and an act of contrition. /Reue/. And get a new secretary.

Potom sa nejaký mladý ženský hlas pýta, čo pátrovi nešťastný mladý Andrew povedal. Ale keď jej otec Dowling ponúkne rozhovor v jeho kancelárii, žena utečie.

……………………………..

Otec Dowling sa čuduje, aký veľký sortiment priateľov sestra Stephanie má. Aj parkovať môže na mieste, kde by iný parkovať nemohol.

Wide assortment of friends you have.

Nejaký policajt osloví otca Dowlina ako „strýko“ a pýta sa ho, čo tam robí.

– Are you okey?

– I could be better.

– Who was the victim?

– Oh, that´s just some local hood.

– Somebody shot him?

– What are you doing here, Frank?

– It´s about this afternoon.

– Now, listen, Frank, I want you to forget it. I mean, you did everything that you could. Myslím, že ste urobili všetko, čo ste mohli.

No, there are a couple of things that bother me. First, I don´t really believe he wanted to jump. And I saw the footage on TV. He flinched as though he were hit by something. And he didn´t actually jump. He sort of dropped like… like he was shot.

/Ako keby ho niekto zastrelil./

– Uncle Frank, I read the medical examiner´s report on him.

There-there were no drugs in him, no foreign objects, no bullets. There´s just a whole lot of trauma from hitting that pavement going a couple hundred miles an hour.

/Je tu len veľa traumy z toho, že narazil do chodníka rýchlosťou niekoľko sto kilometrov za hodinu./

– What if a bullet passed through his body? It could still be lodged in that building. /V tej budove sa niečo dalo umiestniť./ Or there chould be a mark. /Alebo by tam mohla byť nejaká stopa./ Well, can´t you just send a couple of men out there to check out the place? /Nemôžeš tam poslať pár mužov, aby skontrolovali miesto?/

Ale mladý policajt to nechce urobiť.

– No, I can´t.

Otec Dowling: You know, Phil, when your poor mother, God rest her soul, was passing over, I promised her that I would look after you. „Margaret“, I said, „If Phil ever needs anything.“

You´re not gonna do this to me.

– „Anything at all, he doesn´t ever have to ask.“

– Please, don´t do this.

– So when you needed helpl on the Nelson case, I was there. And when you got stuck on the Vernon killing, I was there. And then there was…

– Uncle Frank, now don´t misunderstand me on this. I´m grateful, and yes, you actually have been helpful from time to time.

– It´s been my privilege.

– But two things: number one, I can´t spare the men to go on some kind of a wild goose chase right now, and number two, Mother was in a coma for two months before she passed away. And the doctor told me that she never said a word to anyone.

– It was in her eyes, Phil.

Vysielačka

Uh, we got a negative on this one.

No bullets in this one, either. /Nijaké guľky./

Mladý policajt vyjde z auta, kde počúval vysielačku a povedal to strýkovi.

Prichádza senátor.

– Who´s in charge here?

– I am, Senator. Sergeant Keegan.

– What happened?

– Uh, it appears the victim lost control of his vehicle.

– Are you telling me that was an accident?

– Well, it certainly seems so, yes.

– You know who was in that car?

– Yes, sir, Eddie Lacarno.

– Lacarno, one of my prime witnesses. He was supposed to testify tomorrow morning at the hearing.

Frank sa priplichtí a povie:

Frank: – I certainly wouldn´t rule out the possibility of foul play.

Senátor: – Who are you?

Frank: – I´m Father Frank Dowling, Senator. From St. Michael´s your old parish.

Sergeant Keegan: My uncle here is something of an amateur detective.

Senátor: Why do you say that, Father?

Frank: – Well, it just seems curious. Deserted street. Judging from the impact, I´d say he was going at a pretty high rate of speed when he hit that pole. /Opustená ulica. Podľa dopadu by som povedal, že keď narazil na tyč, šiel veľmi rýchlo/

Senátor: – So?

Frank: – So, no skid marks. If it was, say, a heart attack, he would have instinctively hit the brakes. /Žiadne známky kĺzania. Keby to bol, povedzme, infarkt, inštinktívne by narazil na brzdy./ Don´t you think?

Sergeant Keegan: – I think you should stop playing detective.

Erdain:- Father may have something there. You better make sure you cover all the bases, Sergeant.

Phil: Welll, that is the plan… uh, excuse me.

Phil musí odísť. Senátor ide ešte niekoľko krokov s otcom Dowlingom.

– Uh, Father, didn´t I just see you on the television news? That fellow who, uh, jumped?

– I´m afraid so.

– Ah.

– I´m not so sure that was an accident, either.

– Really? Why do you say that?

– Well, it´s a lot like this one. I just doesn´t feel right. I can´t prove anything yet.

/Je to veľmi podobné tomuto. Necítim sa pri tom dobre. Ale zatiaľ nemôžem nič dokázať./

Well, if you find there´s a connection between the two, you be sure to let me know. Good night, Father.

– Oh, Senator, there-there is something I do have to ask you.

– Yes?

– Well, I know this is a little awkward, but the parish has fallen on hard times, financially.

– Oh, yes. Well, now, if you´re fund-raising, Father, you feel free to use my name and give my regards to Father Hunnaker. /No, teraz, keď zbierate finančné prostriedky, otče, môžete pokojne používať moje meno a vzdať úctu otcovi Hunnakerovi./

– I´ll try. – Pokúsim sa, hovorí otec Dowling s „kyslým úsmevom“. Veľký senátor ho „odbil slušným spôsobom… a nič nedal“

Senátor nasadne do auta a Frank ide hľadať sr. Stephanie. Obrala medzitým v kartách dvoch policajtov a keď jej to Frank vyčíta, tak vyhlási, že všetko, čo vyhrala, ide pre chudobných.

…………………..

Pretože Frankov synovec Phil odmietol pátrovu teóriu o zbrani, vyberie sa otec Dowling so sestrou Stephanie sám na to poschodie, z ktorého Andrew zoskočil.

– Somebody´s got to go out there and look.

– I´ll try and get the building window washer.

Kým ide otec Dowling zháňať tých, ktorí umývajú okná, sr. Stephanie vylezie na rímsu:

– Steve! What are you doing?

– I´m looking for a mark or something.

Sr. Stephanie skoro spadne.

Medzitým sa k oknu prihrnú ďalší ľudia:

– Hey, what are you doing?

– Oh, you startled me.

– I´m Charles Robinson, Andy´s partner in this outffit….my wife Theresa.

– How do you do?

– Must have been awful.

– Yes, it was. I understand you two were out of town.

– On vacation in Canada.

– We came back the moment we heard.

– Poor Andy.

– He´s been obsessive on the subject, but I never dreamed he´d actually do something like… this.

Charles: When is the service?

Pater Frank: Uh, Thursday. Did you happen to know anyone who might want to kill Andy? … if it wasn´t an accident, strictly speaking.

Charles: What are you suggesting?

Frank: I´m not suggesting, I´m just wo andering.

Sr. Stephanie vonku na rímse mrzne.

Hey, Frank, it´s freezing out there.

.. a skočí z okna do izby. Tí dvaja Robinsons sú prekvapení, ale páter Frank sa snaží dostať sr. Stephanie čo najrýchlejšie preč. Potom sa predsa len na chvíľu otočí a opýta sa pani Theresy, či je katolíčka.

Lapsed..

Oh, Ih thought maybe I might have bumped into you in the church.

Unlikely.

Keď odchádzajú,pýta sa Frank, či tam hore niečo našla. Žiaľ, nenašla nič.

We´re just gonna have to keep on looking.

……………………………

Keď sa vracajú so sr. Stephanie domov, Frank vystúpi a ona ide ešte zaparkovať auto. Franka zatiaľ odvedú dvaja neznámi chlapi, tvrdiac, že sú „od polície“.

Dowling: You mind telling me where we´re going?

Well, there´s nothing I like better than a nice drive.

Aj „polícia“ ide rýchlo, ale aj sr. Stephanie za nimi ide rovnako rýchlo, riskujúc dopravnú nehodu. Auto je staré a pokazia sa mu v tej rýchlosti brzdy. Len len, že sa jej podarí zastaviť. Nejaký motocyklista sa jej pýta, či je všetko v poriadku.

Sr. Stephanie: I think I should get my brake checked.

…………………………..

Otec Frank sa ocitne v nádhernej senátorovej vile. Senátor mu predstaví svojich spolužiakov z Notre Dame, aj svoju dcéru Patríciu. Vyzval svojich spolužiakov, aby prispeli nejakou sumou pátrovi Dowlingovi na farský účet. Jeho dcéra Patricia vyzerá, že si rada vypije.

Ever been to St. Michael´s, Miss Erdain?

– Not since I was a child.

Oh, well, perhaps you and your father will come to a Sunday service one day.

– The senator only attends church at election time. I´m just a poor little rich girl. I do whatever pleases my daddy.

– You live here?

– When I´m between marriages. Since my mother´s death, the senator likes having someone on his arm at public occasions. Sort of a live-in hood ornament.

– Are you a confirmed cynic, Miss Erdain?

– Ask anyone.

– It´s been my experience, when you scratch a cynic, you´ll find a romantic underneath.

– People don´t try that with me, Father. I scratch back.

Páter Dowling sa Patrície pýta, či má deti. Hovorí, že nie.

………………………………….

Senátor odvezie Franka domov a on zobudí sr. Stephanie, ktorá leží na malom gauči, čakajúc na neho.

Frank: – It was a very interesting evening, all in all.

Frank hovorí sr. Stephanie, že jej to porozpráva zajtra a či nechce ísť spať domov. Ale pre ňu je fara jej „naozajstný domov“. Veľa zlého musela prežiť tam, kde iní ľudia hovoria, že sú „doma“.

– Kind of like it here. Sort of reminds me of my favorite time at home, you know? Right after my father had passed out. My mother would finish cleaning up the plates she broke over his head. Just before the cops came looking for my brother.

…………………………………..

Je ráno. Ufrflaná gazdiná Maria upratuje a vzdychá nad tým, že sa tu čítajú detektívky od Agathy Christie. „Už zasa.“

This is a large place for one person to keep up. I used to tell Father Hunnaker that all the time. He was very understanding.

Well, I hope I´m understanding, too. Of course, I have been distracted lately by this terrible death to poor Andy Moore.

– Well, I can finish up in here later.

– Oh, no, no don´t rush off. You know, you and I have so little chance to just sit down and talk together. You have your work and … I always seem to be running to catch up with myself. Come, I got a little surprise for you.

/pozve ju na pohárik/

– I shouldn´t.

We´ll drink to Father Hunnaker. Honestly, if you weren´t here, Marie, I just don´t know how we´d get along. Your knowledge of the parish is really the only thing between us and chaos.

Oh, really? I´m not really that important.

I don´t know if I ever told you this, but… just before Father Hunnaker passed away, he said to me, „Frank, if you ever need anything at all, ask Marie. Why, she´ll give you her right arm, if you need it.“

– Did he really say that?

– Oh, you should have seen the look in his eyes.

– The man was a saint.

– Well, he was certainly right about you. You know everything about the parish. I bet you even remember the Andy Moore adoption, and that was, oh, my 22 years ago.

– Cours I do! The amazing thing about that was the secrecy. Father Hunnaker even kept that a secret from me.

– So you don´t know who the real parents were, either.

– They should be found,shouldn´t they? To be notified.

– Exactly. They must have been here in the parish. How do we find them, Marie?

– Oh, just let me think.

Marie dopije svoj pohárik.

………………………………………………………..

sr. Stephanie odvezie otca Dowlinga na akúsi „pochybnú adresu“.

– Are you sure this is the right address?

– Absolutely.

– What are we doing here?

– Marie dug out Father Hunnaker´s old appointment books from the attic. And there were two unusual places that he went around the same time of Andy Moore´s adoption. One was a Lake Shore Drive doctor, and the other one was to meet the owner of this bar.

– Let´s go see the Lake Shore Drive doctor.

Vôjdu do nejakej pochybnej krčmy, kde hrá hlasná hudba, kričia podpití a vysmievajú sa z našich dvoch „nábožných“, keď kráčajú ku barmanovi.

– Well, goodness me, is it Sunday already?

Krčmár: Hey, you don´t want to use the restrooms, trust me.

Ale oni dvaja ostanú a sestra Stephanie v biliarde obohrá nejakého chlapíka o peniaze. Keď jej ich vypláca, povie, aby si ich vyzdvihol v kostole sv. Michala. Čo sa dialo ďalej, neviem. Hľadajú pravých rodičov chlapca, ktorý vyskočil z okna výškovej budovy. Vonku sneží. Hľadaju Vincenta Pello, na meno ktorého ich upozornil ten chlap, ktorému sr. Stephanie vrátila peniaze z biliardu.

…………………………………………

Vraj „nikto nie je doma“, dozvie sa otec Dowling, ked sa chce rozprávať s Vincentom Pellom a zaplesnú mu dvere pred nosom. Otec Dowling obíde dom a vôjde dnu otvorenými bočnými dverami. Objaví nejaké listy. Sr. Stephanie pride za ním:

Looks like Vincent Pello was a little slow opening his mail.

… I think I saw Vincent Pello in an upstairs window… I´d much rather talk to them than that thug.

Frank, these are very dangerous people.

Steve, no matter who Vincent Pello is or what he´s done, he´ s still an old member of our parish. I´m in no danger here.

Otec Dowling vyprevadí sr. Stephanie von a on sám sa vráti do domu. Niekto telefonuje. Niekomu sa zdá, že nie je v dome sám. Vidíme toho odporného holohlavého chlapa zo začiatku príbehu. A potom mu do očí zasvieti aj tá ženská v tmavých okuliaroch.

– I realize this may appear a bit odd to you, but… well, I sort of came down here by accident. I´d like to see Vincent Pello.

– He´s right behind you.

Je tam mŕtvola.

– Well, I, uh, I-I knew he dropped out of sight, but I had no idea.

– Everyona thinks he´ s been in Sicily for the past three months. And since you´re a priest, I expect you to treat this confession with confidence.

Otec Dowling sa pýta, ako zomrel.

– One morning after breakfast, my husband laid down, closed his eyes and never opened them again. I got a permit for this. You here for a worthy cause, Father?

– No, I-I´m not here for a contribution. Well, that is, your husband owned a bar called Vinnie´s…. Well, uh, 22 years ago, my predecessor at St. Michael´s, Father Hunnaker, had an appointment to meet with him there.

– 22 years. That´s a long time.

– Do you know why he went there?

– Why are you so interested?

– Oh, well, uh, we´re – we´re sort of doing a biography on Father Hunnaker, just for the church records. Uh, there´s been some talk about possible nomination for sainthood.

– That was when my oldest son Joe got killed. Shot down on the street. The police never found out who shot him.

– Father Hunnaker came around to give Vinnie the church´s solace.

– Is that the only reason he met with him?

– Of course. It´s a terrible thing to lose your only son.

– I´m sure it must be.

– Anything else?

– No… actually, uh, St. Michael´s could use a contribution.

– I´ll send a check.

– Thank you very much. Oh, uh, by the way, when was the last time you were in church?

– I can´t remember.

– That´s too long.

…………………………….

Sr. Stephanie je zvedavá, ako to dopadlo.

– So, what´s up?

– I think maybe I´m grasping at straws. Let´s go home and get back to work.

Z okna sa za nimi dívajú „tí naši dvaja podozriví“. Žena niekomu hovorí:

– Do something about that.

……………………………..

Otec Dowling je v sakristii a taký zamyslený, že nebyť sr. Stephanie, ktorá ho prišla vyzdvihnúť, prišiel by neskoro na zádušnú omšu.

– By God´s mercy, we who leave this church today in sorrow will be reunited in the joy of God´s kingdom. Let us comfort one another in the faith of Jesus Christ. And now we will hear a few words from Andy´s dear friend and partner, Mr. Charles Robinson.

Charles Robinson pritúpi ku kazateľnici.

– Andrew Gregory Moore and I grew up together here in Chicago. He was like my brother. They say opposites attract, and that was us. He was quiet and I was loud. And he was a brain, and an „A“ student, and I was always in trouble. Andy Moore went on to prove to the world that he was an authentic mechanical genius. He could´ve invented…anything missiles, rockets, new and terrifying weapons… but the gentle part of him you see in what he has left behind. Toys. Toys for children. Because he always felt he was one of them. And he always wanted to know who his real parents were, you know. I like to think he´s with them now.

………………………………………………….

Pri zádušnej omši sr. Stephanie tajne filmuje smútiacich hostí a aj keď sa otec Frank „akože hnevá“, že čo by povedal biskup a tak, rád si pozrie, čo sr. Stephanie natočila. Medzi smútiacimi objavia Mariu Pello. Sr. Stephanie hovorí, že prišla neskôr a ostala len pár minút.

– What do you think?

– I think maybe weŕe not on a false trail after all. And maybe we´re not finished yet.

– The Lake Shore Drive doctor.

– … Drive doctor, right.

………………………………………………………………….

– When you called I checked my files. I could find the record of only one visit from your Father Hunnaker.

– Well, that´s what struck me so odd. Dr. Sullivan is his regular doctor. Why did he come to you? … It´s my contention that his meeting with you hat something to do with the Andy Moore adoption… such as you being the doctor of the natural mother.

Now, is it her identity you´re trying to protect?

– You´re asking a great deal, Father.

– It means a great deal, Doctor.

– Father Hunnaker came to see me about an obesity problem. He was embarrassed to go to his regular physician. That´s why he consulted me. See for yourself.

– Doctor, I understand you trying to protect the privacy of your patient, but I knew Father Hunnaker, and he wasn´t fat. And my nephew, Phil Keegan, who´s with the police, were to take an interest … well, I´m afraid the result would be much more public, than if it were handled by me.

– very well, it was the Moore adoption. The mother phoned me just a few weeks ago. She told me where she is now.

– The real mother.

– Yeah, she was afraid. After that public scene at the Hall of Records, she didn´t want some reporter hunting her down. She wanted tobe sure that her secret was safe with me.

– I´ll treat everything you tell me as privileged.Which is more than you can expect from the police and the press.

– Then you are the lesser of two evils aren´t you?

– Well, I hadn´t thought of myself quite like that.

– Katherine St. Urban, 2734 Calmar Drive. Very good handwriting.

– We can when we must. I hope she understands.

Pater Frank si už už oblieka kabát, ale ešte sa otočí a povie:

– Oh, I wonder…could I impose on you for a brief medical opinion?

– Not at all.

– Well, I have a touch of the navicular disease.My doctor´s been prescribing Phenylbutazone, and… Well, do you think that´s best?

– Absolutely. I wouldn´t second-guess your regular doctor.

Frank odišiel a „doktor“, asi ho musím dať do úvodzoviek, si vyzlieka biely plášť.

– Did he believe you were me?

Pýta sa ho asi skutočný doktor v bielom plášti.

Ešte jeden chlap tam je:

– You were smart to call us when you heard from the priest.

– I knew I´d never be able to lie to him. I-I´d be too nervous.

– So, now it´s taken care of.

– But, uh, but what if he comes back? What do I do then?

Scéna končí tým, ako sa ku nemu obracia ten holohlavý nesympatický chlap z prvého dejstva. Jaj, neviem, či ho náhodou nezabije.

…………………………………………………………

Sr. Stephanie a Frank zastanú autom pred starým domom.

Frank: What a grand old home.

Stephanie: Actually,it´s more of a house.

Frank: I´d like to see Katherine St. Urban, please?

Kým Frank zmizne kdesi v dome s „údajnou Katherine“, sr. Stephanie objavi Jane. Očividne sa už dlho dlho poznajú, ale Jane nemôže uveriť, že „tá Stephanie“ je teraz naozaj rehoľnou sestrou a že to myslí vážne. Dom, do ktorého vošli, vyzerá ako nevestinec.

Katherine st. Urban tvrdí, že ona nemala syna.

Frank: Connie Donahue, Mike Flanagan´s girl.

What?

1976, Flanagan knocks over the Trade Bank of Chicago. You and he disappear, and so does the money. You know, I have a feeling that the police would like to know where you are.

– Just what do you want?

– Andy Moore was your son.

– Yes.

– Where´s Andy´s natural father?

– He was the pimp who originally turned me out on the street. He disappeared when I got pregnant.

– I thought you might come to the funeral.

– I never knew the boy. Never really wanted to. That´s all there is, Father.

– Thank you for seeing me. You´ve been a great help.

– He turned out really well, didn´t he? My son.

– He was a fine young man. Oh, by the way, are you Catholic?

– Are you kidding?

…………………………………………………

Sr. Stephanie ide s Jane vonku.

– I´ve never been happier in my life. Well, what about you? How are things for you here?

– It´s OK. Kate´s a good boss. But I get sick of it sometimes.

– You can alwaysexchange a bad habit for this one, you know. Worked for me. You want to talk about it, you call me sometime, all right?

Jane odíde a objaví sa Frank:

– We´re done here.

– Frank, she isn´t the mother.

– I know. She´s a good liar. When I said that Father Hunnaker was at St. John´s instead of St. Michael´s, she went right along with it.

– No, more than that. That girl, Jane,she told me part of what put Katherine St. Urban in the life. She can´t have kids.

– I suspected as much.

– You knew she was a liar before we even got here?

– For one thing, Dr. Canfield is a fake. I asked him if I should keep using Phenylbutazone for my navicular disease.

– The wrong medicine.

– Oh, no, no. It´s the right medicine for that disease, which affects the navicular bone in the foot. Of horses.

Chvíľu sa rozprávajú v aute, potom akože odídu, ale v podstate sledujú, čo sa bude v nevestínci diať. Žena, za ktorou ich poslal fake doctor nastúpi do auta s tým holohlavým a on ju odvezie do krčmy „Vinnies“, kde Stephanie vyhrala v biliarde. Sledujú chlapíka, ako ide do garáže a s niekým sa rozpráva. Ukáže sa, že je to senátor.

– Who is that guy?

– He works for Maria Pello.

– Wonder whe he´s talking to?

– Don´t know…

………………………………………………………………………….

– Phil´s supposed to be here? Isn´t Dr. Canfield´s building?

– Yes.

Počuť dorozumievanie sa vysielačkami a pred budovou stojí Phil.

– Hey, Phil!

– Oh, hi, Steve

– Phil what´s..?

– Hello, Frank.

– What happened here?

– Some tenant took a header down the airshaft. It´s probably just an accident, but I´ll have to write up a report.

– A Dr. Sydney Canfield?

– Yeah, how did you know that?

– It´s been that kind of a day.

– Did you know that Paul Erdain has been meeting secretly with Maria Pello?

– No, I didn´t know that.

– Well, you´re not even curious as to why?

– Who knows, Frank? Maybe, uh, maybe he wants to get her to open up in front of his committee.

– Phil, I think Dr. Canfield delivered Andy Moore.

– Now, can you get me a peek at his medical records?

– Oh, now, come on, Frank, I can´t do that, uh…

– Look, they´re confidential.

– I deal in confidences every day. It´s my specialty. By the way, when was your last confession?

-I´m not tellling.

Phil sa usmeje a odchádza. Sr. Stephanie:

– You know what I was thinking? I could go back to Vinnie´s Bar, I could go upstairs, I could look around… I could see if I come up with anything interesting. What do you think?

– Absolutely not.

To som si mohla myslieť“, povie sr. Stephanie a rozhodí rukami.

………………………………………………………………………….

Senátor: Well, Sergeant Keegan is quite right, Father.I am trying to cut a deal with Maria Pello. And, if necessary, I´ll get her immunity in exchange for her testimony.

– But why?

– Well, to stoop all of these so-called accidents, for one thing. They´re all members of the Pello family.

– Have you known Maria Pello long?

– Oh, we met a couple of times. Usually outside of hearing rooms.

– Oh, Father, now…no secrets.

Well, if I had a suspicious nature, I might think that you took an interest in me because of Andy Moore, and that your meeting with the Pellos was about him. See, I keep thinking that these deaths in the Pello family are somehow connected to Andy. /Wenn ich misstrauisch wäre, könnte ich denken, dass Sie sich wegen Andy Moore für mich interessiert haben und dass es bei Ihrem Treffen mit den Pellos um ihn ging. Ich denke immer wieder, dass diese Todesfälle in der Familie Pello irgendwie mit Andy zusammenhängen./

– Yes, actually, so did I. And frankly, that is why I took an interest in you.

– I just can´t figure out how Andy relates to all of this.

– Well, if I find anything, and I mean anything at all where I can see a connection, I´ll let you know right away, Father, all right?

– Fine. Oh, is Patricia at home?

– No, no, she´s out for the afternoon. Oh, incidentally, Father, my meeting with the Pellos, uh, strictly confidential. Between you and God´s ear? /Übrigens, Vater, mein Treffen mit den Pellos ist streng vertraulich. Zwischen Ihnen und nur fuer Gottes Ohr, OK?/

– He won´t tell anyone. /Er wird es niemandem erzählen./

……………………………………

Frank odchádza, ale zo schodov schádza Patricia, ktorá podľa toho, čo povedal otec, mala byť celé popoludnie preč.

I was just asking about you. I´d like to talk to you for a moment.

Z dverí vylezie jej otec.

– About what?

Senator: Could you come in here, please?

Patricia ku Frankovi: I guess it´ ll have to wait. /Ich denke, das muss warten./

…………………………………………………………………

Pater Dowling krstí v kostole dieťa. Po krste príde za ním „ako brat“, ten chlap,čo mal smútiacu reč nad mŕtvym. Páter Dowling sa ho pýta, či je katolík. Ale on je presbyterián.

– Ah, well, what can I do for you?

– I was wondering if you´d had any luck finding Andy´s parents. I´ve had an offer to sell the company. /Ich habe mich gefragt, ob Sie Glück gehabt hätten, Andys Eltern zu finden. Ich hätte ein Angebot, die Firma zu verkaufen./

– Well, what´s that got to do with Andy´s parents? /Was hat das mit Andys Eltern zu tun?/

– They´d be entitled to Andy´s 50 percent. And I´d really like to see that they get it. /Sie hätten Anspruch auf Andys 50 Prozent. Und ich würde wirklich gerne sehen, dass sie es bekommen./

– Do you think you´ll sell?

-My heart´ s not in it anymore, without him. /Mein Herz ist nicht mehr drin, ohne ihn./

– Any progress on that idea of yours that Andy´s death wasn´t a suicide? /Irgendwelche Fortschritte bei Ihrer Vorstellung, dass Andys Tod kein Selbstmord war?/

– Not really.

– Can´t imagine why anyone would hurt Andy. Let me know if you get a lead on the parents. /Ich kann mir nicht vorstellen, warum jemand Andy verletzen würde. Lassen Sie mich wissen, wenn Sie einen Hinweis auf die Eltern bekommen./

…………………………………………………………..

Zasa sme pred Vinnies krčmou. Sr. Stephanie sa predsa len rozhodla, že tam ide špehovať. Vidí nejakého chalana, ktorý čosi odkladá do chladničky. Po jednom kuse. Zoberie si jeden z nich, ale chalan ju pristihne a začne ju naháňať. Podarí sa jej dostať sa odtiaľ tak, že sa preoblečie do habitu.

Chalan sa pýta svojich kumpánov:

Any of you guys see which way the girl went upstairs, huh? /Hat jemand von euch gesehen, in welche Richtung das Mädchen nach oben gegangen ist?/

Objaví sa ten nesympatický holohlavý a pýta sa, čo sa deje. Mr. Sloan sa volá ten chlap. Chce, aby to dievča chalan popísal.

……………………………………………………….

U pátra Franka je na návšteve biskup MacNee.

Bishop MacNee, how nice to see you again.

– I honestly wish it were good to see you, Frank.

– Is something wrong?

– Take a look at that.

Biskup mu ukázal fotky z bordelu a zakázal Frankovi „hrať sa na amatérskeho detektíva“.

Stop playing detective. Or I´ll remove you from the parish. /Oder ich werde Sie aus der Gemeinde entfernen./

Sr. Stephanie vbehla naradovaná dovnútra:

– Father Frank, I got something to show you…

Ospravedlní sa biskupovi, že ho nevidela, ale keď biskup odíde, zreferuje Frankovi, čo videla vo Vinnies bar.

– And the bottom of my bag is wet…. /And I found this bullet in the freezer. – Und der Boden meiner Tasche ist nass…. Und ich habe diese Kugel im Gefrierschrank gefunden./

– A bullet made of ice that kills and then disappears.

– Andy Moore.

– Well, we don´t know who did it or why, but at last we know how it was done. /Nun, wir wissen nicht, wer es getan hat oder warum, aber endlich wissen wir, wie es gemacht wurde./

……………………………………………………

Frank je u Phila,svojho synovca v práci.

– Uncle Frank, I´m sorry, but I really can´t deal with this right now. I´ve got the commissioner, the mayor, the senator on my back, and you´re talking about frozen bullets. I´m sorry, but I can´t deal with it, okay?

/Onkel Frank, es tut mir leid, aber damit kann ich jetzt wirklich nicht umgehen. Ich habe den Kommissar, den Bürgermeister, den Senator auf meinem Rücken, und Sie sprechen von gefrorenen Kugeln. Es tut mir leid, aber ich kann nicht damit umgehen, okay?/

Sr. Stephanie: The bullets aren´t frozen, they´re made of ice. /Die Kugeln sind nicht gefroren, sie bestehen aus Eis./

Phil: Well, that´s much better. Now, please go home.

Frank: Look, Phil, in all your accidents, the bodies were mangled.

/Schau, Phil, bei all deinen Unfällen wurden die Leichen verstümmelt./

Phil: So, they weren´t accidents. They were murders.

Frank: The victims were all shot with bullets made of ice.

Sr. Stephanie: So there´d be no trace.

Frank: Yeah, just like Andy Moore.

Phil: Bollets made of ice.

Sr. Stephanie + Frank: Yes, Yeah.

Phil: Where´s the Mob gonna get something like that?

/Woher bekommt der Mob so etwas?/

Zazvoní telefón.

Phil: Uh, I´ll be right there. Now the commissioner wants to see me.

Frank: Now, wait a minute, Phil. There is something you can do.

Phil: What?

Frank: I need to know, who was Dr. Canfield´s maternity patients 22 years ago.

Phil: Oh, now, look, I told you I can´t give you access to those medical records.

Frank: No, but you can find out at which hospitals he was on staff. Andy Moore´s mother was admitted to one of those hospitals.

/Nein, aber du kannst herausfinden, in welchen Krankenhäusern er beschäftigt war. Andy Moores Mutter wurde in eines dieser Krankenhäuser eingeliefert./

Phil: No.. You won´t give up on this,will you? /Du wirst das nicht aufgeben, oder?/

Frank: No.

………………………………………………………………….

V nemocnici.

Sr. Stephanie hovorí s niekým na príjme. Na otázku, ako jej môže dotyčný pomôcť, odpovedá:

– Yeah, as a matter of fact, you could. Well, I´m intrigued by computers.

You came to the right place. I don´t remember seeing you around here before.

– Well, that´s probably because I´ve never been around here before. I´m from St. Michael´s.

– So, what can I do for you?

– Well, I don´t want to take up your time. I mean, you´re obviously a very busy man.

– This thing does all the work, actually.

– I was telling Father Dowling the other day we really should get a computer.

– You know, put all the parish records on it.

– Nice idea.

– Yeah, it is, but, well, just between you and me… he doesn´t think that we can get all the records on one computer. You know, they go back 50 years or so.

– This model could handle everthing you wanted.

– You really think so?

– Absolutely. I can access all the records of this hospital from the day it opened to this morning.

– Oh, I find that a little hard to believe.

– Oh, I wouldn´t lie to you, Sister.

– … call something up, then, from a long time ago.

– Well, let´s see…

– How about 22 years?

– Well, we could call up,uh…

– The maternity records.

– Yeah. Sure, why not?

– In August. August the 15th.

– There you are.

– Look at that. That´s amazing. Thanks.

– Don´t you want the name of the make and the model for the Father?

– Well, that´s a Xenon X-70 with multiple access and a Dryad digitl base, right? See ya…

A chlapec ostal „vyvalený“ 🙂

…………………………………………………………………..

Miss Erdain behá po nábreží.

Frank: Good morning, Miss Erdain. I heard you ran here every day. Could we go somewhere and talk?

Miss Erdain, senátorova dcéra: I have another mile to go.

Frank: Are you running to or away from something?

– What does that mean?

– Your father´s a very powerful man, isn´t he? I imagine it must be har to find a man to measure up to him.

– In what regard?

– Well, a man for yourself.

-I´ve managed.

– Two marriages and you returned to your maiden name, his name?

– I have things to do. Excuse me.

– Joey Pello. Did you love him? 22 years ago, you were really just a girl,weren´t you? Must have been exciting – a mobster´s son. Your father must have been furious when he found out you were pregnant, wasn´t he?

– I was never pregnant.

– 22 years ago, you were admitted to Lake Memorial Hospital by Dr. Sidney Canfield. And that´s where your son was born, and that´s where your father made you put him up for adoption, and that´s what this is all about, isn´t it?

/Vor 22 Jahren wurden Sie von Dr. Sidney Canfield in das Lake Memorial Hospital eingeliefert. Und dort wurde dein Sohn geboren, und dort hat dein Vater dich dazu gebracht, ihn zur Adoption zu stellen, und darum geht es doch, oder?/

– What is any of this to you, really?

– I think someone killed your son, Andy Moore, and I don´t know why, but somehow it has to do with your father and the Pello family. And you came into my confessional the other day, didn´t you? /Ich glaube, jemand hat deinen Sohn Andy Moore getötet, und ich weiß nicht warum, aber irgendwie hat das mit deinem Vater und der Familie Pello zu tun. Und du bist neulich in meinen Beichtstuhl gekommen, oder?/ Tell me I´m wrong and I´ll go away.

– Go away!

Senátorova dcéra odbehne a my vidíme toho holohlavého, nesympatického, ako sa z diaľky díva na situáciu, ktorú sme práve popísali.

…………………………………………………………………..

Pater Dowling je v kostole a hrá na nejakom prelúdiu klasickú hudbu.

/skillfully playing classical music/ Odrazu zhasne svetlo.

Steve, did I forget to pay the light bill again this month?

/Steve, habe ich vergessen, die Lichtrechnung diesen Monat erneut zu bezahlen?/

No, you paid it.

– Well, wouldyou mind checking the breaker? We might have blown a fuse.

-/Würde es Dir etwas ausmachen, den Leistungsschalter zu überprüfen? Wir könnten eine Sicherung durchgebrannt haben./

– I´m on my way.

/Ich bin auf dem Weg./

Holohlavý, nesympatický ju zdrapí za ruku, namieri na ňu pištol a povie, že má Franka zavolať.

– Father Dowling?

– Yes.

– Get out of here!

Holohlavý naháňa sr. Stephanie s úmyslom zabiť ju, keď mu prekazila plán s Frankom. Ale Frank sa vráti do kostola, spustí organ na plné „pecky“ a holohlavý v sebaobrane zdvihne ruky, aby si zakryl uši a vypustí zbraň. Sr. Stephanie ju schmatne, namieri na holohlavého, ale nedokáže ho zabiť ani vtedy, keď sa jej otočí chrbtom a z kostola odchádza.

…………………………………………………

Drahé modré auto bohatého pána senátora zastaví pred kostolom sv. Michala. Páter Dowling privíta senátora a my vidíme, že v izbe sedí senátorova nešťastná dcéra Patrícia.

– Why?

– Because once and for all, I want the whole truth. Someone tried to kill me and my assistant last night, so maybe you´ll be kind enough to supply the missing pieces.

/Weil ich ein für allemal die ganze Wahrheit will. Jemand hat letzte Nacht versucht, mich und meinen Assistenten zu töten. Vielleicht sind Sie so freundlich, die fehlenden Teile zu liefern./

– Come on, Patricia, we´re going.

– I think you´d better listen.

– Patricia!

– She´s right, Senator. Have a seat, please.

– Well, what is it?

– 22 years ago, Patricia was pregnant by Joey Pello and planned to marry him. But he was killed in a gang war. Your price for helping your daughter was that she put her child up for adoption and then never have anything more to do with it. But what I think happened, what nobody else knew, was that that child created the initial contact between you and the Pellos.

/Vor 22 Jahren war Patricia von Joey Pello schwanger und wollte ihn heiraten. Aber er wurde in einem Bandenkrieg getötet. Ihr Preis für die Hilfe für Ihre Tochter war, dass sie ihr Kind zur Adoption freigegeben hat und dann nie mehr etwas damit zu tun hat. Aber was meiner Meinung nach passiert ist, was sonst niemand wusste, war, dass dieses Kind den ersten Kontakt zwischen Ihnen und den Pellos hergestellt hat./

– I have no connection with them, except the intention to put them all behind bars.

/Ich habe keine Verbindung zu ihnen, außer der Absicht, sie alle hinter Gitter zu bringen./

– Oh, I´ll just bet that when you met the Pellos to arrange that secret adoption, that you suddenly all realized how valuable you could be to each other, and you´ve been secret partners ever since, haven´t you? …If they´re ready to sing to you, she eliminates them. It´s sort of like spring housecleaning.

/Oh, ich wette nur, als Sie die Pellos trafen, um diese geheime Adoption zu arrangieren, wurde Ihnen plötzlich klar, wie wertvoll Sie für einander sein können, und seitdem sind Sie geheime Partner, nicht wahr? … Wenn sie bereit sind, dir zu singen, eliminiert sie sie. Es ist eine Art Frühjahrsputz./

– What it is is fantasy.

– I´m right, aren´t I?

/Ich habe recht, nicht wahr?/

– Total fantasy!

– And because I was getting too close to the truth, one of them tried to have me killed last night. And because Andy Moore refused to give up learnig the truth about his parents, Mrs. Pello had him killed.

/Und weil ich der Wahrheit zu nahe kam, hat einer von ihnen letzte Nacht versucht, mich töten zu lassen. Und weil Andy Moore sich weigerte, die Wahrheit über seine Eltern zu erfahren, ließ Mrs. Pello ihn töten./

Objaví sa Mrs. Pello. Pekná, udržiavaná, bohatá staršia žena s hrdým držaním tela, zvyknutá rozkazovať.

– That´s a lie!

Mrs. Pello: – He was my grandson.

Senator: Maria, for God´s sake, what are you doing here?

Mrs. Pello: Hello, Patricia. Remember me?

Patricia: Yes.

– This priest got everything else right. He´s a little too smart for his own good. But then he says I killed Moore. You know me, Patricia. I haven´t changed. Joe was my only son. Andy Moore was his only child.

/Dieser Priester hat alles andere richtig gemacht. Er ist ein bisschen zu schlau für sein eigenes Wohl. Aber dann sagt er, ich hätte Moore getötet. Du kennst mich, Patricia. Ich habe mich nicht verändert. Joe war mein einziger Sohn. Andy Moore war sein einziges Kind./

Patricia: And mine.

Mrs. Pello hovorí a díva sa pritom na senátora: I was his grandmother. I´m not like this aristocrat here. My blood isn´t blue and cold. It´s hot and red and it was in that boy´s veins. I watched over him all his life. He never knew it. When that toy company needed capital to get started, I arranged it. He never met me, but I was always there. And I could never kill that boy. He was all that was left of Joe.

Frank si v údive položí ruku na ústa, ale potom povie:

Mrs. Pello, three of your enemies died recently /drei Ihrer Feinde sind kürzlich gestorben/ in an accident. I know how they were killed.

Mrs. Pello: How?

P. Frank: They were shot with bullets made of ice that melted and left no trace.

/Sie wurden mit Kugeln aus Eis erschossen, die schmolzen und keine Spuren hinterließen./ And that´s exactly the way Andy Moore died.

Patricia kričí: Now!

Mrs. Pello, obracajúc sa ku svojej bývalej nádejnej neveste Patrícii: I couldn´t do that… not to Joe´s boy.

Frank sa čuduje, že ako sa to teda mohlo stať, keď ona o tých vraždách, či vrahoch nevedela.

Mrs. Pello: Never mind, priest. /Macht nichts, Priester./ It´s over. You can … /chýbajú titulky/ and there´s nothing left to look for. You go public, we´ll all deny this ever happened. We´ll take care of the rest of this business… ourselves.

Otočí sa a odchádza.

Senátor ku svojej dcére: Patricia, we´re leaving. Patrícia sa nehýbe a senátor zvýši hlas. Ale ona aj tak nereaguje. „You´re someone who, from the moment he gets up in the morning until the moment he falls asleep, no one ever says no to. If I had said no to you then, I would have a son now. Go home, Senator.

Senátor odchádza a páter Frank sa pokúša utešiť mladú, nešťastnú ženu: „I know how painful this mut be for you. I´m truly sorry.

Patrícia odíde a páter Frank hrá na klavíri tiché, hojivé melódie. Prichádza sr. Stephanie: Frank, what are you doing?

P. Frank: Thinking.

Sr. Stephanie: So, what´s gonna happen?

P. Frank: Maria Pello was involved in the toy company, and Andy Moore never knew it.

Sr. Stephanie: So?

P. Frank: So, let´s go.

………………………………

Ďalší záber. Vidíme firmu Titan Toy. Páter Frank a sr. Stephanie sa prehrabávajú v nejakých papieroch v kancelárii, čakajúc na niekoho z firmy.

You the people looking for Mr. Robinson?

Páter Frank a sestra Stephanie sa predstavia a zamestnanec firmy pokračuje:

He got a call from some woman and had to go meet her.

Pater Frank: – Do you know where?

Zamestnanec firmy: – He wrote it down. It´s up front. /Er schrieb es auf. Es ist vorne./ Odišiel niekam dozadu a priniesol im nejakú adresu.

Páter Frank: Thanks, I appreciate it. This is my nephew Phil´s phone number. Would you mind calling him and asking him to meet us there? Oh, is the ice bullet project still on?

Zamestnanec: No, it´s done.

Vy o tom niečo viete?“

A toto je vtipné. Páter Frank hovorí, že on bol Andy Mooreho kňaz.

Zamestnanec: Mr. Robinson handled the whole thing himself. He wouldn´t even let us talk about it with Mr. Moore.

Páter Frank sa zatvári prekvapene: Is that right?

Zamestnanec: It was the only defence contract we ever had. I don´t even know what it was. Navy or something.

Páter Frank: But it´s over now?

Zamestnanec: Yeah, we are back to just toys.

…………………………………

Vidíme niekoho v aute, ako hľadá miesto na parkovanie, ale nedá sa s istotou povedať, že je to pátra Franka synovec. Oni dvaja so sestrou Stephanie sedia v aute, ale neviem, kam chcú ísť.

Páter Frank: I hope we didn´t spend too much time back there.

Sr. Stephanie: You mean I should go fast?

Páter Frank, ktorý sa bojí rýchlosti, akou sr. Stephanie jazdí, sa prežehná a povie „áno“. Okamžite zaškrípu kolesá.

Sr. Stephanie: So, tell me what´s going on. Is Robinson the killer or are we trying to keep him from getting killed?

Páter Frank: Both. Maria Pello undoubtedly got to know Robinson, when she financed the toy company, and she turned the toy company into the Mob´s research-and-development arm. They developed those bullets, and Marie´s been using them to get rid of her own enemies. But Robinson used one to kill Andy Moore.

Sr. Stephanie: He´s supposed to be away on vacation.

Páter Frank: I know.

Sr. Stephanie: Well, so how did he do it? Why did he do it?

Páter Frank: I don´t know the how, but the why is because when he sold the company, he didn´t want Andy Moore to have 50 percent.

……………………………………….

Ten neznámy na začiatku, ktorý šiel autom ku obrovskej budove, sa vola Chuck a Mrs. Pello, s ktorou sa má stretnúť, mu hovorí:

Over here, Chuck.

Chuck: It´s funny place to meet, Mrs. Pello.

Mrs. Pello: It´s private. How come you killed your partner?

Chuck: Mrs. Pello, you´re amazing. How´d you know that?

Mrs. Pello: A fellow told me. Did Moore find out about us? Was that it?

Chuck: No, of course not.

Mrs. Pello: I don´t get it. Why did you kill him?

Chuck: I´m selling the company. If he dies, I get it all. You know how it is, Mrs. Pello. Theresa and I like to live pretty well. Company´s successful, but not that successful.

Mrs. Pello: Was Theresa in on it with you?

Chuck: Not her. She liked Andy. She was my alibi. I was in Canada when Andy took the dive. Except she was taking classes, and I was off by myself on the slopes. And where I was … was a chartered plane. It´s three hours, round trip. She never missed me.

Mrs. Pello: You knew he was going out there?

Chuck: I told him to do it. That was the beauty of the thing. Do it when I´m away, so I can´t be called to talk you in. Do it at 2:00 in the afternoon, so your message will get on the 6:00 news. It was perfect. He went out there like a lamb.

Mrs. Pello: Okay. That´s all. Sloan!

Ten nesympatický, holohlavý sa vynorí a nesie všetko, čo potrebuje k tomu, aby Chucka zastrelil. Sr. Stephanie a páter Frank práve prichádzajú na to isté miesto autom.

Páter Frank: You better go back down and wait for Phil.

Znovu sme hore pri Chuckovi a Mrs. Maria Pello.

Chuck: What is it, Mrs. Pello? What´s going on?

Mrs. Pello: Andy Moore was my grandson. Why else do you think I´d invest money with a scum like you?

Chuck: For the ice bullet. For the advancements we could… No!!!

Mrs. Pello: You´re gonna have a fall. Good-bye, Chuck.

Odrazu je tam páter Frank a hovorí:

I hope you´ve got more than one of those bullets, Mrs. Pello, and a good explanation as to why we both fell off his building.

Mrs. Pello: Out of the way, priest. This is family.

Páter Frank: No, it isn´t. It´s a matter for the law.

Mrs. Pello: What´ll the law do? Put him in prison?

Páter Frank: Yes!

Mrs. Pello: I got friends in the pen. It still comes out the same place.

Páter Frank: That´s between you and your conscience. But above you is God and the law. And they both misjudged this man.

Mrs. Pello: I will kill you, priest, if you don´t get out of my way.

Polícia: Freeze!

Sloan sa otočí a postrelí niekoho z policajtov. Synovec pátra Franka Phil kričí, aby nestrieľali.

Phil: Let´s go! You have the right to remain silent…

a potom sa otočí ku Frankovi a pýta sa „na pol úst“: Frank, what´s going on here?

Páter Frank: Congratulations, nephew. You´ve done it again.

Sr. Stephanie sa smeje.

………………………………………….

Na ďalšom zábere sú chlapci, ktorí hrajú futbal. Vyskakujú od radosti, že vyhrali a vtedy sa objaví páter Frank, celý zadychčaný a zronený, že zaspal.

Páter Frank: Well, I was up late last night, and I´m not used to that. What happened?

Chlapci: We won!

Páter Frank: Was it spirit… or faith?

Chlapci: No, it was goal tending. Our new goalie.

Goalie“ si dá dolu čiapku a je to… Steve!!! 🙂

Páter Frank: But you´re a ringer.

Sr. Stephanie: No, I´m not. Girls can play on the team, as long they´re members of St. Michael´s parish. Where in the rules does it say a nun can´t play soccer?

Chlapci sa smejú, Steve sa smeje, páter Frank sa usmieva.

…………………………..

Na fare ho čaká Patrícia.

Páter Frank: I was told that somebody was… teraz zbadá Patríciu: Patricia!

Patrícia: Father Dowling, I´m leaving Chicago this afternoon, and I wanted to see you before I go.

Páter sa ospravedlňuje, že má ešte stále rožtek v rukách, ale ich futbalové družstvo vyhralo a oni oslavovali.

Páter Frank: It´s miracle. You´re leaving the city?

Patrícia: On my own. I´m not Daddy´s little girl anymore, thanks to you. For what you did for me and what you tried to do for my son.

Páter Frank je prekvapený, nasadí si okuliare a vyvalí oči.

Patrícia: Buy some soccer balls, huh?

Páter Frank: That´s an awful lot of soccer balls. Thank you.

Patrícia: Give me your blessing, Father.

Páter Frank: You have it, my child. And I pray you find contentment.

Patrícia: Or something. Good-bye.

Patrícia odíde a páter Frank si zapne televíziu.

Reportérka ku Philovi: What made you first suspect the truth, Detective Keegan?

Phil: Uh, well, it-it´s hard to reconstruct the actual thought process. Uh, the important thing is the result. Uh, we do have organized crime figure Maria Pello in custody, and we expect to prove our cas against her.

Prichádza sestra Stephanie, ešte zašpinená od fotbalu, s pohárom horúceho čaju. Páter Frank pozorne sleduje svojho synovca pri rozhovore s reportérkou a napcháva sa zvyškom rožteka.

Reportérka: In the strangest turn of events thus far, Senator Paul Erdain, whose crime subcommittee has been holding hearing sin Chicago, has himself been linked with the notorious Pello family.

Phil: Oh, well, all I can we, uh, we do expect Senator Erdain to appear before the grand jury shortly.

Iný reportér: Police Commissioner Murphy was quoted as saying, „We´ve come to expect this kind of brilliant detective work from Phil Keegan.“

Sestra Stephanie: Phil´s taking all the credit again.

Páter Frank: He´s not taking it. They´re pushing it on him. What´s the poor boy to do?

Gazdiná Mária: Are we celebrating here or not? Come on!

Zavolá ich oslavovať tým svojsky ráznym spôsobom a kým odchádzajú, doznieva hlas z televízneho štúdia: … by the baffling disappearance of millionaire heiress Kathy Beauregard. In an extraordinary set of circumstances, Miss Beauregard disappeared from a locked room in her penthouse apart…

Sestra Stephanie sa vráti pre Franka a rázne televíziu vypne.

Páter Frank: I was interested in that.

Sestra Stephanie: I know.

Páter Frank: Yeah, b…

Fatal Confession /Original TV Pilot Movie/

The Missing Body Mystery

What Do You Do Call. A Call Girl Mystery

Veröffentlicht unter Americkí autori, English, Filmotéka, Krimi, Werke | Verschlagwortet mit , , | Kommentar hinterlassen

Cestovanie: Pforzheim, Wilhelma , Belchen, Tegelberg, Oberammergau

Cestovanie: Pforzheim pri Stuttgarte, Wilhelma v Stuttgarte, Belchen vo Schwarzwalde, Tegelberg, Oberammergau

200710 Pforzheim pri Stuttgarte

https://de.wikipedia.org/wiki/Wildpark_Pforzheim

Zoologická záhrada, ktorej zamestnanci majú veľa dobrých nápadov a veľa z nich sa im aj podarilo zrealizovať. Napríklad spôsob, akým je vybavený výbeh pre rysov. Alebo voliéry pre sovy. Netopiere majú dokonca vlastné múzeum s podrobnými informáciami o ich spôsobe života. Zariadenia pre vydry a mývalov.

Veľmi obľúbenou formou je partnerstvo medzi začínajúcimi školákmi a nejakým zvieratkom. Deti, ale aj dospelí, ktorí sa na „kmotrovstvo“ podujali, sú odfotení so svojím obľúbencom aj s textom, pri akej príležitosti bolo „kmotrovstvo“ uzatvorené. Napríklad narodeniny, alebo začiatok školskej dochádzky, vyzdravenie z ťažkej choroby, výročie sobáša a podobne. Vedenie zoo ich pravidelne raz za rok pozýva na spoločné stretnutie. V zoo sa nachádza veľký bizón zo železa, na ktorom sú tabuľky s menami a poďakovaním tých, ktorí darovali zoo 1000 a viac euro.

Zoo v Pforzheime bolo založené v roku 1968. Na ploche 16,5 hektárov žije viac ako 400 cicavcov, rýb a asi 70 druhov vtákov. Deťom je k dispozícii záhrada na lezenie v lese, detská zoologická záhrada, detská farma a dve ihriská, sprievodcovia pre skupiny žiakov, kvízy, hry, diplomy za dosiahnutý výkon. Zoo si od roku 2004 vychováva mladých pomocníkov, ktorí potom pomáhajú pri práci s deťmi, pri oslavách ich narodenín so zvieratkom, ktorému sú „kmotrovci“, čistia park, sú pri kŕmení, alebo správne nasmerujú návštevníkov, ktorí „sa v zoo stratili“. V roku 2019 slávili tisíceho „Junior-Ranger-a“.

200711 Wilhelma Wildpark v Stuttgarte

https://de.wikipedia.org/wiki/Wilhelma

Takéto nádherné miesto ste ešte nevideli. Na jednom a tom istom mieste kráľovské historické budovy ešte z roku 1812, parky plné kvetov, až „oči prechádzajú“, zvieratá v pohodlných výbehoch s informačnými tabuľkami, v ktorých sa dozviete veľa zaujímavých vecí o svojich miláčikoch. Friedrich I., kráľ Württembergu položil ako prvý základy tohto nádherného miesta. Zaujímavou novinkou bola aj skutočnosť, že ho sprístupnil aj pre obyčajných ľudí. Bolo tu 220 druhov zvierat, medzi nimi slony, opice, papagáje. Keď kráľ v roku 1816 zomrel, bol park zatvorený, pretože náklady na jeho udržiavanie boli vysoké.

V roku 1840 vznikol „Affenwerner“, ktorý dostal meno podľa jeho majiteľa a zakladateľa Gustava Friedricha Wernera. Predvádzal drezúrované levy, medvede, opice a papagáje. Po jeho smrti v roku 1873 bola zoologická záhrada zatvorená. A znovu vzniká, len sa premenuje podľa ďalšieho majiteľa Johannesa Nilla na „Zoologickú záhradu Nill“. V roku 1906 tu už mali 500 zvierat.

V rokoch 1918-1919 sa württembergischer dvor stáva majetkom Volksstaat-u Würtemberg. Monarchia padla a Wilhelma je ako malá botanická záhrada sprístupnená pre verejnosť. Počas Druhej svetovej vojny bola Wilhelma temer zničená bombovým útokom 20. októbra 1944. Tam, kde stáli nádherné stavby, ostali len ruiny. Kvety orchideí, ktorých predaj financoval chod celej botanickej záhrady, boli zničené.

Albert Schoechle, ktorý bol záhradníkom, autorom odborných kníh a riaditeľom Wilhelmy od roku 1933, sa rozhodol obnoviť celú jej pôvodnú krásu. Z finančných dôvodov sa rozhodol okrem pavilónov a botanickej záhrady obnoviť aj populárnu zoologickú záhradu. Jeden úžasný, húževnatý a o kráse miesta presvedčený človek a dokázal to. Môžete sa osobne presvedčiť, čo dokázal Albert Schoechle svojou vytrvalosťou a láskou ku prírode urobiť. Dnes tu s podporou rôznych organizácií, inštitúcii, aj ministerstva, nájdete:

– Kakteenhaus

– tropische Vögel, Greifvögel

– Tropenhaus, Orchideen

– Wintergarten, Palmenhaus

– Kleinsäuger- und Vogelhaus

– AzaleenhausKamelienhaus– Maurischer Garten– Tropische Seerosen– Südamerikahaus– Klammeraffen– Haubenlanguren– Subtropenterrassen– Raubkatzen

– Waldhunde– Elefante, Nashörner– Gorillas und Orang Utans– Kamele, Giraffen, Geparden, Bären– KlettertiereSeelöwen– Kakteenhaus– Aquarien, terrarien, Krokodilhalle– Schildkrötenn, Zebramangusten– Pelikane, Kraniche, Gänse, Kängurus– Brillenpinguine, Flamingos

A samozrejme sú tu reštaurácie so super ponukou jedál a nápojov, zmrzlinové stánky, lavičky pri rybníku, vodotrysky, miesta, na ktorých sa deti môžu hrať a súťažiť /Station Kinderturn-Welt, Spiel-Station, Liegewiese/ a pod. Z časových dôvodov sme neboli ani v jednom z prekrásnych pavilónov, ale lekná v parku sme nemohli obísť a neodfotiť ich! Ľudia ležali doslova na zemi, aby ich fotografia aspoň trochu priblížila krásu týchto Božích zázrakov.

200712 Belchenberg in Schwarzwald

https://de.wikipedia.org/wiki/Belchen_(Schwarzwald)

Corona nám na chvíľočku dovolila vydýchnuť si, a tak sme opustili náš domček a našu záhradu a vydali sa na júlovú cestu do Schwarzwaldu. Schwarzwald v Nemecku – to sú známe a populárne kopce v Baden Württembergu. Podľa dostupných štatistík patria ku najviac navštevovaným turistickým oblastiam Nemecka vôbec. Najvyšší vrch má 1493 metrov a volá sa Feldberg. My sme sa lanovkou vyviezli na Belchen, ktorého výška je 1414 metrov. Od lanovky to už na vrchol Belchenu nie je až tak ďaleko a výhľad je prekrásny zo všetkých možných strán. Belchen je piaty najvyšší kopec vo Schwarzwalde. Prístup až na vrchol je upravený a bez nebezpečných „reťazí“. Vyzerá to tak, ako keby tam pri nejakej príležitosti boli postavené veľké stany. Ostali po nich miesta na ich upevnenie. Rada by som sa dozvedela, čo znamená kruh zo stredne veľkých skál, ktorý sa špirálovito rozširuje. Behali tadiaľ deti, ktorých asi vďaka pohodlnej lanovke bolo na Belchen pomerne veľa. Lanovka funguje od roku 2001 a vyvezie naraz 8 osôb. My sme našťastie boli iba traja, ale rúška sme museli mať tak či tak. Aj dezinfekčné prostriedky boli k dispozícii, aj ľudia udržiavali predpísaný odstup.

200713 Tegelberg in Alpen

Alpy sú Alpy. K tomu človek nemá čo dodať. Sú jednoducho nádherné. Lanovkou sme sa vyviezli na Tegelberg do výšky 1704 metrov. Pomerne dlho sme na ňu museli čakať a potom sme sa viezli v počte 30 osôb hore, napchatí v malom priestore so psami, deťmi, fotiacimi turistami a dusiaci sa pod povinne nosenými rúškami. Ja som nebola schopná odfotiť nič. Len som obdivovala zámok Neuschwanstein, ktorý sme pôvodne tiež chceli navštíviť, ale napriek v predstihu objednávania, lístky voľné neboli.

Veľmi sa mi páči turistika v Nemecku, pretože kdekoľvek človek ide, je tu dostatok ponuky tak pre deti, pre mladých, postihnutých, dospelých, aj seniorov. Na mieste, kde lanovka končila, sme videli paraglajdistov. Kto chcel, mohol si spolu s nimi „zalietať“. Aj rogallistom sa darilo.

Už kráľ Ludwig II. bol očarený výhľadom z Tegelberg-u, ako aj množstvom turistických chodníkov. Už si nepamätám meno tej mladej ženy z kráľovskej rodiny, ktorá bola do turistiky totálne zaľúbená a okrem obvyklej, pomerne ľahkej dvojhodinovej túry, ktorá sa dodnes volá Koenigsrunde, zvládla aj náročnejšie výstupy. Zato si ale pamätám, ako nemohla v nepohodlných šatách chodiť po skalách, a tak si nechala ušiť pod ne nohavice.

200713 Oberammergau

https://de.wikipedia.org/wiki/Oberammergau

Toto malebné mestečko sa nachádza v Hornom Bavorsku a patrí do „Garmisch-Partenkrichen“. Je súčasťou „Naturpark Ammergauer Alpen“.

Možno niekomu niečo hovoria pojmy ako:

– Passionsspiele – Lüftlmalerei – Herrgottschnitzern

História mestečka začína keltským osídlením, ale neostalo v ňom nič z tých dávnych čias. Mňa skôr z jeho histórie zaujímala pastoračná práca Josepha Aloisa Daisenbergera, ktorý tu bol farským správcom od roku 1854 do roku 1883. V kronike, ktorú viedol, uvádza okrem iného meno Thosso, ktorý sa ako mních postaral o pokresťančenie tejto oblasti. Na svojich apoštolských cestách sprevádzal svätého Magnusa z Füssen. Mestečko až do roku 1918 patrilo bavorským kniežatám z rodu Wittelsbach. Ľuďom sa darilo aj kvôli dobre zorganizovanému obchodu napríklad s Talianskom a žili v pomernom blahobyte aj tí najjednoduchší. V minulosti ich dosť poznačila 30 ročná vojna a počas Druhej svetovej vojny zbrojenie v rámci „Alpenfestung“.

Ale súčasní obyvatelia sú milí, zdvorilí, priateľskí a ústretoví vo všetkom. V hoteli, v ktorom sme bývali, bolo čisto, všetky objednávky sedeli, nosili sme rúška, rozdelili nás pri raňajkách tak, aby naše stoly boli dosť ďaleko jeden od druhého, jedlo sme si naberali v rukaviciach. Páčili sa mi všetky bezpečenostné opatrenia a dezinfikovanie kľučiek a výťahu. Do pripraveného dotazníka ako sme boli s ich službami spokojní, sme vpísali najvyšší počet bodov.

Na prechádzky a fotografovanie nám už neostávalo veľa času, takže Forsthaus a Mussldomahaus, či Pilatushaus múzeum sme videli, ale nikam sme nevošli dovnútra. Aj kvôli tomu času, aj kvôli Corona-virus-kríze. Riadili sme sa heslom: neriskuj zbytočne. Ale tieto „Lueftlmalerei“ kresby sú úžasné. Sú to maľby na fasádach domov, ktorých najčastejšími motívmi sú výjavy z Paššií, teda náboženské motívy. Aj na našom hoteli bol veľký, drevený kríž s Ukrižovaným Kristom.

Veröffentlicht unter Cestovanie, Werke | Verschlagwortet mit , , , | Kommentar hinterlassen