Milan Rúfus: Nové modlitbičky

 

 

 

Jazyk: slovenský

Počet strán: 67

Vydavateľstvo: Mladé letá 1994

Hodnotenie: nááááádhernéééé

 

Obsah

Báseň a modlitba

Čo sa ty v básni dozvedáš:
Keď plače oblak, to je dážď.

Keď nebo plače, je to rosa.
Keď plače lúka, je v tom kosa.

Keď plače strom, je priskyrica.

Keď ty plačeš – dve tvoje líca
sa rozprávajú o duši.

A ako Božie slniečko
zatlačí slzu pod viečko.

Báseň a modlitba sú sestry.
Pozvi ich k sebe, stôl im prestri.

 

 

 

Básnik sa modlí za deti

…..
Keď bolia veci, ktoré nepoznáme,
tu každé dieťa,
plaché ako laň,
na hlave musí cítiť teplú dlaň.

Bože,
o takú dlaň Ťa ľudské mláďa prosí.
V čase, keď ešte ani nevie, kto si.

Našiel Ťa hore ten džavot tenkých hláskov?

Našiel. Dal si im liek.
A nazval si ho láskou.

 

Básnik sa modlí za báseň

….
Najtichšie ako viem
Bohu v nich ďakujem
za to, že bol som dieťa.
….
Najtichšie ako viem
detstvu v nich ďakujem.

Že, z neba rosené,
mi darovalo Boha.

 

 

 

Modlitba za rodičov

Pane, ktorý si na nebi,
zachovaj všetkým deťom mamy.
Nech ako cesto na chlebík
im rastú v teple pod rukami.

Podaruj deťom otecka
na každý deň,
nie iba včera.
Bez otecka je ovečka
zatúlaná a bez pastiera.

Zachovaj nám ich obidvoch,
veď dve ruky od Teba máme.
Dve rúčky deťom stvoril Boh:
pre ocka jednu,
druhú mame.

 

 

 

Plachá modlitba za mamkino srdce

Keby som videla
i v najskrytejšom sníčku,
kde na zemi je toľko dobrých slov,
zložila by som z nich modlitbu za mamičku.
Veď ona sama je už modlitbou.

Jej pohladenie,
jej úsmev i jej vráska,
sú ako modlitba, čo do nej vložil Boh.
Mama je láska.
Pusto by sa nám žilo bez tých dvoch.

„Kde som ju videl, odkiaľ sme si známi?“
usmial sa Stvoriteľ,
keď stvoril srdce mamy.

A vedel dobre, že nemôže byť iná.
Pretože raz aj On
jej zverí svojho Syna.

 

 

 

Ranná modlitba

Je letné ráno.
Náruživo
ďakujú vtáci
za svoj život.

Za slniečko
a za dar stromu.
I nevediac i vediac,
Komu……
A ja tiež
modlitbou zvoním,
ako viem.
A za ránečko
ďakujem.

 

 

 

Rozhovor v parku so strážnym anjelom

„Anjeličku, môj strážničku,
sadnime si na lavičku.

Už ťa asi krídla bolia.
Lietaš so mnou dookola,
strážiš si ma, chrániš si ma…“

„Deti strážiť to je drina.
Božie klbá nepokoja,
neposedia, nepostoja,
robia, ako radosť káže,
premôžu ňou všetky stráže.“

„Anjeliček múdry, biely,
už ti krídla oťaželi.

Sadnime si na lavičku,
zlož si ruky pod hlavičku,
pospi si!“

„A na tú chvíľu,
kým mi sníček vráti silu,
kto to vezme?“

„Pánboh z neba.
Bude strážiť mňa i teba.“

Modlitba za starkú

Matička Božia,
Ty deťom dvakrát milá!
Počúvaj, čo Ti teraz rozpoviem.

Nechaj nám starkú.
Aby mi dlho žila.
Starká má pre mňa času, koľko chcem.

Starká je vľúdna.
Má Boží pokoj v duši.
Starká sa o nás s nikým nedelí.
Má času ľúbiť nás.
A nič ju nevyruší.
Pri nej má týždeň sedem nedelí.

Matička Božia,
Ty, ktorú nepoznáme,
no vieme o Tebe,
ozvi sa na môj hlas.

Nechaj nám starkú.
My spolu niečo máme.
To nikto viac už nemá
okrem nás.

 

 

 

Ako vonia konvalinka

Má mnoho zvončekov
ten kvietok plný vôní.
Ako len vyzváňajú! Počuješ?
To nie je vôňa,
to zvonia Božie zvony.
Tak zneje svätá, najčistejšia spiež.

To sa len tebe zdá, že voňajú,
že vonia.
Tichučko, tich Božej Matke zvonia.
Všetkému, čo je ako ony biele
a veľkú dušu má
v maličkom útlom tele.

Tá duša potom stále stúpa k nebu.
Zatiaľ, čo korienkom
pozemskú hlinu hrebú.

Vyzváňajú voňavé Anjel Pána.
Na večnú slávu i večera i rána.

 

 

 

 

Vrúcna modlitba za dážď

….
Vodička, Pane – to sa Ti podarilo.
Aby zem mohla byť
a bolo na nej milo
……

Modlitba so zajačikom

Zajakavý zajačik,
sprav nám malý zázračik.

Navráť čistú vodu
človečiemu rodu.

Aby všade naokolo
zas tak bolo,
ako bolo.

 

 

 

Večerné rozjímanie pred cestou do školy

Asi to predsa musí byť.
Veď všetky deti chodia do školy.
Možno mi ani nechcú ublížiť,
ak nerobia mi všetko po vôli.

Mám krásne knihy, pero…
Uvidím,
čo zajtra na to moja hlava riekne.

Ohníčky, zbohom,
stráne, sivý dym.

Možno i veľkým byť
je trochu pekné.

 

 

 

Modlitba za Slovensko

Viem jedno hniezdo.
Rád ho mám.
V ňom ako v Božej sieti
je mnoho otcov, mnoho mám
a mnoho, mnoho detí.

To hniezdo uvil Stvoriteľ.
A sám aj určil, komu,
koho tam pozve prebývať
do človečieho domu.

Viem jedno hniezdo.
Rád ho mám.
Hreje ma dňom i nocou,
vystlané mäkkou vravou mám
a mozoľami otcov.

Môj dobrý Bože,
zhliadni naň.
Stráž nám ho neustále.
A aspoň Ty ho, Veľký, chráň,
keď si ho stvoril malé.

 

 

 

Poďakovanie za lásku

…..
Všetky deti sveta
– Tvoje sedmikrásky,
ktorými si osial modrú planétu –
ďakujú Ti, Pane, za dar ľudskej lásky.
I dar lásky Božej –
ten dar, že sme tu.

 

 

 

 

Rozjímanie o detskom smútku

Aj detský žiaľ si občas poplače.
Či na zemi, či v nebi –
anjeli jedia nielen koláče,
ale i čierny chlebík.

Aj deti majú nesplenené sny,
žalujú Pánbožkovi.
Ale keď stratia zúbok bolestný,
rastie im v ústach nový.

A veľkým nie. Ako je svetom svet,
im zúbok nenarastie.
to sme len dieťa:
bôle prebolieť
a ďalej zbierať šťastie.

Kráľovstvo malých trvá.
Vládne mu
záštita Ježišova.
„Kto ublížil by čo len jednému
z mojich najmenších…“
Myslite na tie slová!

 

 

 

Modlitba za mier

Napomeň našich otcov,
Bože nad hviezdami.
Nech trochu myslia, čo sa stane s nami,
keď začnú vojnu
avšetky svoje hnevy
vylejú na seba.

Tie hnevy ako plevy
pokazia zem,
i nebo bude choré.

Napomeň našich otcov
Ty, tam hore.

Že sa to nesmie.
Že ako Ty si svätý,
aj zem je svätá.

Veď chodia po nej deti.

 

 

 

Modlitbička po Poslednej večeri

….
Kde ľudia Láske ublížia,
tam prvé trpia deti.

Modlitba modlitieb

Čo je na tomto svete vecí mnohých!
A všetko divy hotové.

Prečo má vtáča zobáčik do oblohy,
keď spieva?
Prečo? Kto to vie?

Spieva tak stále,
leto, jar i jeseň.
Na strome, v ktorom stromuje.

Uhádlo vari,
od koho je pieseň?
A raz nám povie,
komu je?

 

 

 

 

Detský Otčenáš

Komu je?
Tebe, Otče náš!
Ako je všetko živé Tebe.
Tebe sú deti,
mláďatá:
teliatko, húsa, jahňa, žriebä…

Ty patríš im.
Ich Hospodár.
Veď Tvoja ruka požehnaná
podala ľuďom ako dar
mláďatko ženy –
Krista Pána.

 

 

 

A odpusť nám naše viny

Hoci sme ešte iní,
odpusť nám naše viny.

Aj my sme dietky zeme.
A v zemi čertík drieme.

Odpusť nám jeho viny.
Daj, nech sme dlho iní.

Nauč nás, Tvoje včielky,
nekonať ako veľkí.

Pre všetko, čo je čisté,
uč nás to, Jezu Kriste.

 

 

 

 

Ako bolo na počiatku

……

Ako mali na počiatku,
aj my nech tak máme.
Aby bola Božia Matka
v každej ľudskej mame.

To, čo bolo na počiatku,
daj nám, dobré nebe.
Aby každý ľudský otec
nosil Otca v sebe.

Opatruj v deň svojho sviatku,
Bože, tento plameň.
Ako bolo na počiatku,
nech je navždy.
Amen.

 

 

 

Deti a modlitbička

My, ktoré ešte máme oči
ako dve Božie studničky,
kam radosť chodí vo dne v noci
na živú vodu pre sníčky,

my ktoré ešte máme líčka
ako tá tráva za rána –
my vieme, čo je modlitbička.
Vieme to rovno od Pána.

Ak čistý prosí, dvakrát prosí:
keď oslovuje nebesá,
modlitbička – tá kvapka rosy
na jeho ústach chveje sa.

A sám Boh, ktorý sial i kosí,
a nekonečne múdry je,
si v tejto čírej kvapke rosy
ustaté oči umyje.

 

 

 

Doslov napísaný samotným básnikom:

Modlitbička. Vstúpila mi do detstva dosť zavčasu.
Ešte mi z formičky detských úst vypadávali slová nedokončené – už som ju, modlitbičku, tými slovami odriekal.
Prišla do mňa po uspávanke a krtučko pred rozprávkou.

Pieseň, Modlitbička a Rozprávka.
Tak sa volali tri sestry-sudičky nášho detstva.
A stále ma neopúšťa pocit, že sme mali šťastie, keďže to bolo tak.

Čas, ktorý sme žili potom, tú prostrednú zo sudičiek vlastným deťom zatajil. Hoci práve ona vedela dať plný zmysel a celú krásu dvom svojim sestrám.

Budem šťatný, ak sa rozlámaný trojuholník zasa spojí a bude zvnútra rozjasňovať tváričky detí.
Zdá sa mi totiž, že svet zvonka už nemá veľa toho,
čo by ich srdciam mohol dať.
Milan Rúfus