Knižnica: vlastná Prečítané: jún 2024 Počet strán: 615 Jazyk: slovenský Preklad: Magda Žáryová Vydavateľstvo: Nakladateľstvo Pravda, 1982 Druh knihy: román
Elia Kazan, grécky ηλίας καζαντζόγλου ilias Kazantzoglou, (narodený 7. septembra 1909 v Constantinopel, Osmanská ríša (dnes Istanbul, Turecko); † 28. septembra 2003 v New Yorku, bol grécky filmový a divadelný režisér, spisovateľ a herec. Je považovaný za jedneho z najuznávanejších a najúspešnejších režisérov svojej generácie. Niektoré jeho divadelné inscenácie boli považované za prelomové. Veľkú obľubu dosiahli aj jeho filmové drámy Endstation Sehnsucht (1951), Päsť na krku (1954) a Beyond Eden (1955). Každý bol trikrát ocenený Oscarom a cenou Tony.
Na nemeckej wikipédii je jeho pomerne dlhý životopis vrátane hercov, ktorých preslávil, alebo kníh, ktoré napísal. Bol trikrát ženatý, dvakrát vdovec a jeho deti a vnúčatá išli tiež tak trochu v jeho šlapajách. Kniha, ktorú som čítala, ma prekvapila štýlom, aký som doteraz nepoznala. Ani jedna jediná „sladká“ pasáž. Všetko dravé ako hlavný hrdina, Grék, žijúci v Anatólii v Turecku, ktorý na prianie otca odišiel do Ameriky a keď sa ako tak finančne zmohol, vzal ku sebe celú svoju problémovú rodinu.
Zvyky, náboženstvo, životná filozofia, správanie sa… všetko bolo akosi „inak“, ako by človek očakával, ale dobre sa to čítalo až na ten jeho sex. To bolo také hrozné, že som niektoré pasáže doslova „preskakovala“. Ja také ohavnosti fakt čítať nemusím.
Kniha bola vyradená z Oravskej knižnice Antona Habovštiaka a ja som ju našla v Kraľovanoch na železničnej stanici. Určite ju nezaradím ani do jednej z našich „čitateľských zásob“, ale na druhej strane mi je ľúto vyradiť ju, a tak si aspoň niečo z nej oscanujem.
Začína venovaním: „UTLÁČANÝM“
Január 1909
Anatólčan Stavros Topuzoglu je prvorodený syn Izáka Topuzoglu, ktorý svoje dieťa pred dvanástimi rokmi poslal ako najstaršieho syna do Ameriky. „Stavros so somárom, na ktorom mal naložený celý majetok rodiny, vykročil na cestu vedúcu do Ankary. Jeho poslaním bolo zachrániť rodinu.“ /strana 9/
„Stavros hrdlačil vyše sedem rokov“ v Amerike, aby sa dočkal príchodu svojho otca a celej rodiny. „Stavros, známy v newyorskej brandži, ktorá obchodovala s kobercami, ako Joe Arness, mohol konečne míňať aj na seba a dožičiť si niektoré západniarske pôžitky: kúpil si napríklad gramofón … a celú zásobu platní.“ /strana 11/
Keď Stavros čaká na loď, ktorá priváža do Ameriky z Anatólie jeho rodinu, sprevádza ho sestra Fofo. Svojho brata Michaelisa temer nespoznal. Vyzeral akosi nezdravo. „Veď písal, že pracuje na rybárskej lodi, nepamätáš? Ale chudý je ani trlo. Ináč fešák, čo povieš? Pozri na jeho oči.“ /strana 24/
„Brata Serafima, toho najporiadnejšieho spomedzi chlapcov, spoznal ihneď.“ Odprevádzal matku Vaso. /strana 24/
Sestra Eleftería pôsobila „ako pochábeľ“. Brat Vasilis bol „vyštafírovaný“. „Obsluhoval pri stole bohatého Sýrčana… brával si obleky, ktoré pán prestal nosiť a upravoval si ich. Len čo mu to stačilo, zo služby odišiel… Či je len leňoch, ten Vasiliki!“ /strana 24/
„Navrchu schodíkov sa ukázala prostredná sestra Eleni. Poobzerala sa naokolo a zastala, akoby sa jej nechcelo ísť ďalej.“ /strana 25/
„Za ňou bol Demostenes… sebavedomý, osemnásťročný mládenec… jediný vyzeral šťastný.“ /strana 25/
„Spoza Michaelisa sa vynorila Eleftería, odstrčila ho z cesty, zoskočila zo schodíkov, potkýnala sa, potkla sa, až spadla, znovu vyskočila, a keď pribehla ku Stavrosovi, hodila sa mu okolo hrdla a bozkávala ho a bozkávala. ´Ach, Stavros! Otecko zomrel!´ vzlykla medzi bozkami.“ /strana 26/
Pre Stavrosa to bola hrozná správa. Odteraz mal ako najstarší syn v rodine všetkých „na krku“ a niesol za nich zodpovednosť, akú mohol mať iba otec, keby žil.
„Tomuto obetoval vyše desať rokov svojho života? Aby týchto ľudí sem priviedol? Už to neboli živí a bystrí súrodenci, ako si ich pamätal, ale otupení dospelí, ktorí sa tu povaľovali bez vôle ako vyčerpané zvieratá.“ /strana 30/
Prihovoril sa mame, aby zistil, kam sa podeli peniaze, ktoré im posielal. Jeho naivný otec sa nechal oklamať Turkom Osmanom Hasapoglu. Vždy, keď prišli peniaze z Ameriky, objavili sa u nich úradníci, aby im s ľútosťou oznámili – „dáky ďalší podpis, ak chcete odtiaľ odísť, bohužiaľ, vraj sa v predpisoch čosi prehliadlo…. Po ich odchode prišiel pán Hasapoglu a otca s úsmevom upokojil: Netráp sa, o všetko sa postarám, nechaj to na mňa…“ /strana 33/
Bolo to neuveriteľné, aký zbabelec Stavrosov otec bol. Naučený len „sa klaňať. Keď sa Stavros rozhodol namiesto peňazí poslať rovno cestovné lístky, jeho otec bol hotový. „Starosti a hanba mu vyhrýzli žalúdok a spôsobili smrť. Na tvári mu bolo vidno, ako v ňom tá prázdnota zo dňa na deň rastie. Keď prišli cestovné lístky, pochopil, že už nie si ochotný zveriť mu peniaze do vlastných rúk. A že ani ja sa naňho nespolieham. Zhrýzal sa od hanby, ale ja som ho nepoľutovala.“ /strana 39/
Stavros dostal otcovu palicu a jeho prsteň a stal sa hlavou rodiny. „Ešte raz sa niektorý z vás bude ponosovať, ukážem vám, čo som sa naučil, keď som kvôli vám žil ako hamal. Mnohým som ublížil, len aby som vás sem priviedol a týmto nožom – ukázal na čepeľ s hranatým koncom, som zabil človeka. Na mojej duši ležia ťažké hriechy, a to všetko kvôli vám. Nikdy na to nezabúdajte.“ /strana 41/
„Poviem vám, čo máte robiť a vy sa budete držať mojich príkazov. Lebo v Amerike práca znamená všetko. Práca tu znamená život… Peniaze tu zastúpia kanón. Zarobíme si, a peniaze nás ochránia...kto so mnou nesúhlasí, nech mi vráti sumu, čo ma stála jeho cesta, a ide si kadeľahšie.“ Nik sa neozval. /strana 42/
September 1911
„Pred troma mesiacmi Stavros presťahoval rodinu do … väčšieho bytu … a teraz už mal každý vlastnú posteľ.“ /strana 44/
„Firma Bratia Sarrafianovci, Orientálne pokrovce a prikrývky, zaberala celé šieste poschodie, predajňa mala dvetisíc štvorcových metrov plochy a bolo v nej tovaru v cene vyše deväťstotisíc dolárov.“ /strana 57/
„Stavros… celé leto preberal veľké baly zabalené v konopnom plátne, ako dochádzali pomalými nákladnými loďami.“ /strana 59/
Stavros obdivoval svojho šéfa Fernanda Sarrafiana a snažil sa dosiahnuť povýšenie, ale nedarilo sa mu.
Október 1912
„Hoci firma prosperovala – pre hroziacu vojnu stúpla cena pokrovcov o dvadsať percent – on mal mzdu rovnakú. Ani rodinné úspory sa podstatne nezvýšili…. Porážka by ho podnietila. Zostať tam, kde bol pred rokom, ho ubíjalo.“ /strana 67/
Brat Demo nechal školu a Stavros ho dobije. „Umožnil som ti chodiť do školy. Len ty si mal šancu byť jediným vzdelaným členom našej rodiny. Kvôli tebe som tvrdo pracoval. Bol si moja nádej… Ako to, že som ťa neprekukol? Čo som padol na hlavu? Áno, som obyčajný hlupák, keď som ťa nechal podvádzať celú rodinu. Hanba! Hanba!… Zapamätaj si, ak urobíš niečo proti svojej rodine alebo proti mne, nepoznám zľutovanie.“ /strana 83/
November 1913
Tu by sa hodilo to úvodné slovo „utláčaným“. Starý Morgan hovorí Stavrosovi, že „páchne ako cap“. Jeho brat Vasilis tiež pracoval u bratov Sarrafianovcov už skoro rok a pracoval dobre. Napriek tomu ho nemali moc v láske. Bol málovravný a „zvláštne páchol“. Dozvedel sa to od jedneho z mladých nosičov, čo o ňom hovoria a urazilo ho to tak veľmi, že z firmy okamžite odišiel, ani si nevyzdvihol týždennú mzdu.
Marec 1914
„Prečo si ma priviezol do tejto krajiny?“ spýtala sa mama raz ráno, keď vonku husto padal sneh. „Lebo tam za morom Turci zabíjali kresťanov.“ „S Turkami som vždy vychádzala dobre, ani na ulici sa do mňa nestareli.“ „Už zase vyťahujú nože.“ „Mali sme ísť do Konstantinopolu, tam žije veľa anatólskych Grékov, nie sem, medzi samých cudzincov. A tá zima!“ /strana 92/
Mama sa mu sťažuje na muža, s ktorým splodila deti. Bol podľa nej zbabelec a ju mal iba za slúžku, a tak s ňou aj zaobchádzal. „Nikdy som na tvojho otca nehľadela s obdivom, veru nie.“ /strana 100/
August 1914
Rodine sa stratil brat Serafim, „najporiadnejší a najspoľahlivejší z chlapcov Topuzogluovcov, ten, ktorý sa staral o domácnosť a ktorému každý z rodiny dôveroval, ten svedomitý a slušný človek, ktorému išlo práve na tridsiaty tretí rok.“ /strana 101/
September 1914
Stavros sa stretáva s Altheou, Morganovou dcérou. Má za sebou vysokú školu, ale chce pracovať medzi chudobnými a „pomáhať im“. A vtiera sa Stavrosovi a nadbieha mu a koketuje s ním, hoci je zasnúbená s Freddiem Farrow, ktorý je Stavrosovým pracovným kolegom.
Október 1914
„Dva roky som pracoval v Konstantinopole ako hamal, natrápil som sa tam až-až, ale za celý čas som jediného kňaza nevidel.“ „Boli tam. Možno si ich nechcel vidieť. Naši ortodoxní kňazi udržovali gréčtinu celé stáročia, kým ľudia trpeli pod tureckým jarmom.“ „Keď sa dostaneš na dno, medzi hamalov, tam je všetko jedno, Turek či Grék.“ … „Kdeže, medzi nimi je veľký rozdiel,“ namietol Achilleas. „Turci sú neinteligentní a nikdy ani inakší nebudú. Majú len o máličko viac rozumu ako zvieratá!“ „Dôverujem im rovnako ako Grékom,“ povedal Stavros. „Áno, nájdu sa medzi nimi dobrí, slušní ľudia. Ale kým Grék pracuje, Turek vysedáva v tieni, fajčí svoju vodnú fajku a plodí deti. Tých naplodí viac, ako potom vládze nasýtiť.“ „Modlí sa päť ráz za deň, nech je kdekoľvek. Nevšimol si si?“ „… Prvé, čo sa ich deti učia, je pretiahnuť nožom pod krk. Turci pochádzajú z rasy nomádskych pastierov, ktorí majú – ako sa vedecky dokázalo – menšie mozgy ako my. A z toho plynie ich chabá inteligencia. Nie sú schopní sa rozhodnúť a konať. Preto nás potrebujú. Čoskoro si ich podmaníme – iba tým získajú. My nebudeme krutí, zlí vládcovia, ako boli oni.“ /strana 128/
Stavros nájde svojho brata Serafima a privedie ho domov. Zymaris hovorí, že videl Serafima vo farbiarskom oddelení, v inej dielni a pomyslel si, že by mohol byť mužom pre jeho dcéru Amáliu. Oženil sa s ňou a teraz si myslí, že urobil chybu.
„Celý môj život je omyl, Stavros. Turci mi ani vlas na hlave neskrivili, ale ja som počúvol otca, Stavros a vybrali sme sa na cestu, pešo!… v tom prístave v Smyrne – ty si to nezažil, Stavros – jedával som podochnuté ryby, ktoré sa otrávili v kanáloch a zhnitú zeleninu, akej sa ani len hamal nedotkne… A na lodi mi zase bývalo zle… každý deň som vracal… Všetky tie útrapy mi pomáhala prekonať predstava, že ma tu čaká… čo? Čo som vlastne chcel nájsť, ja blázon? … Prečo som sa oženil? Je to dobrá žena, má m§kké srdce, ale na čo som sa oženil?… komu dá najprv obed? Nie svojmu mužovi. Jemu! Na zhromaždeniach Penelopiných dcér mi otca ani nespomenula. Iba potom som zistil, že má otca.“ „Čo vraví? Prečo nehovorí tak, aby som ho počul?“ „Hovorí, že ho vaša dcéra trikom dostala do chomúta,“ povedal Stavros. /strana 146/
Stavrosovi sa podarí zorganizovať rozvod, odvedie Serafima domov, ale doma bratom vynadá. „… v živote už nepôjdem do nijakého Jersey ťahať daktorého z kaše. To bolo naposledy! Ak chce niekto odísť, prosím, dvere sú otvorené. Nech ide. Ale hneď!“ /strana 149/
Apríl 1915
„Za vojny, ktorá zúrila v zákopoch Európy, sa ťažisko obchodu s kobercami prenieslo do Spojených štátov.“ /strana 151/
Máj 1915
Stavros sa chystal „dostať pod čepiec svoju najstaršiu sestru Fofo…. Svojim bratom prísne zakázal myslieť na manželstvo, kým nebudú dievčatá z domu.“ /strana 159/
Ale Fofo sa vydávať nechcela.
Jún 1915
„Prvý rok sa synom Izáka Topuzoglu skončil celkom dobre – výdavky sa kryli so ziskom…. Stavros celé mesiace úzkostlivo peniaze zhŕňal a úspory pohotovo znovu investoval.“ /strana 167/
Eleni sa zaľúbi do kňaza Achilleasa, ktorý kvôli tomu vyzliekol reverendu. Zosobášili sa bez Stavrosovho zvolenia. „Ľúbi ma, to cítim. Iste má rád aj iné veci, áno, možno ešte väčšmi, a jedno rozhodne – politiku. Veľké Grécko, to miluje nadovšetko. Aj ja to budem vyznávať, všetko spolu. Chcem ho, Stavros. Musíš ho mať rád kvôli mne.“ /strana 201/
December 1916
Stavros sa zlostí na bratov a celú rodinu, že sú leniví a nepracujú dostatočne. Prinúti chudáka Vasilisa, ktorému tak veľmi záleží na dojme pestovaného pána, aby ako posledný nosič vzal hamadan a odniesol ho do firmy Benesch, bytový textil. Vasilis je chorý a toto poníženie ho už úplne dorazí. Večer Stavrosovi povedali, že jeho brat zomrel v cudzej kúpeľni. Brat Demo obviňuje Stavrosa z Vasilisovej smrti a rozhodne sa od rodiny odísť.
Stavros je rozhodnutý vyspať sa s Freddieho snúbenicou, ale ona medzitým utečie za nejakým Nemcom. Ženatým hudobným géniom, dosť starším od nej, vyučenej zdravotnej sestry. Stavros zúri. Podľa neho jediný spôsob, akým možno ženu udržať na uzde, „je anatólsky: sprvu nech žena rodí, chlap ju musí ustavične privádzať do druhého stavu, potom ju treba obliecť do čierneho a držať nakrátko, aby ani pohľad neodtrhla od zeme.“ A ešte niečo. Bil by ju. /strana 229/
Apríl 1917
„Šiesteho apríla 1918 Spojené štáty severoamerické vyhlásili Nemecku vojnu.“ /strana 229/
Júl 1917
„Dvadsiateho deviateho júla grécka vláda vyriešila vnútorné rozpory a rozhodla sa vyhlásiť vojnu Nemecku, Bulharsku a Turecku.“ /strana 230/
Michaelis sa rozhodol ísť na vojnu, ale bratovi to neprezradil. Keď sa ho Stavros pokúša násilím dostať preč z lode, ostatní „dobrovoľníci obklopili Michaelisa a chránili ho.“ /strana 238/
August 1917
Fofo nechce muža, ktorého jej brat dohadzuje. Je starý, hovorí, a páchne. Eleftería prichádza so svojím sprievodcom, s nejakým Johnny Conigliom, Talianom. A Demostenes im predstavuje Dianu, o ktorej Stavros vie, že „je štetka“.
„Neskôr v noci na policajnej stanici každý hovoril inšie. Všetci sa zhodli len v tom, že Stavros pristihol svoju dcéru v intímnom objatí. /Policajti stále nazývali Elefteríu jeho dcérou, a nik sa ich nenamáhal vyviesť z omylu.“ /strana 248/
„Eleftería a Johnny na policajnej stanici nemohli vypovedať osobne, boli na záchranke v Južnej nemocnici.“ /strana 248/
„Stavros sa bil, ako vedel, ale premohli ho a tĺkli ho ďalej, aj keď sa už vôbec nebránil… Zachránil ho príchod policajtov, prišli v poslednej chvíli.“ /strana 250/
„Eleftería odmietla vrátiť sa domov.“ /strana 251/
Althea odišla od geniálneho nemeckého dirigenta, ktorý ju bil a zneužíval a vyslobodila Stavrosa z väzenia.
Október 1917
Starnúca Fofo si konečne nájde manžela. Je ním peloponézsky pomocník Silo, ktorý opravoval koberce. A bol hluchý.
November 1917
Althea a Stavros sa stanú milencami. „V predstavách útočili na dvoch ľudí: na Altheiných rodičov… Althea sa vŕšila na svojej matke, Stavros na jej otcovi.“ /strana 281/
Stavros ide požiadať o Altheinu ruku a jej matka si myslí, že dcéra je v druhom stave. „… vaša dcéra bola už v mnohých posteliach, s mnohými mužmi. Nie s jedným alebo s niekoľkými, ale s mnohými. Nie je to čisté dievča. Ale ja si ju vezmem.“ /strana 308/
Pani Perryová mu vylepí zaucho a zíde dolu schodmi, von z domu, do záhrady. Stavros sa s Altheou vyspí v dome, kde ho urazili.
December 1917
Serafim má frajerku, ale upokojuje brata, že si ju nemieni vziať. Varuje ho pred americkou Altheou.
Marec 1918
„Konečne došlo u Bratov Sarrafianovcov k zlomu, ktorý Stavros predvídal. Zmizol pán Ara.“ /strana 332/
Mladá žena Maud príde pobaliť veci svojej kamarátky Althei. Freddiemu, jej snúbencovi, zvýšili plat. Stavros ju totiž poriadne udrel, aby si zapamätala, čo je správne a čo nie. Tak s ním skončila.
Apríl 1918
Pán Fernand Sarrafian sa staral o svojho chorého brata Aru, ale ani na chvíľu nezabúdal na to, „čomu ho naučila skúsenosť: Never nijakému človeku, nijakej vláde, nijakému bohu. „Nič to,“ vravieval, „bude aj horšie“. Povzbudzujúci názor. /strana 344/
„Pánu Fernandovi sa videlok že spomedzi všetkých jedine Stavros má všetky nebezpečné, ale užitočné vlastnosti gangstra…“ /strana 345/
Stavros chce 40 percent zo zisku. „Prečo by som mal mať rád vášho brata? Pri každej príležitosti uprednostňuje Freddieho predo mnou. Necháva Morgana Perryho, aby ma znovu a znovu ponižoval. Nič nevravím, ale nezabúdam.“ /strana 348/
Althein otec Morgan Perry chce zabiť Stavrosa zato, že spal s jeho dcérou. Simeon, ktorý prišiel na oslavu spolu s Efstatisom, aby sa mohli porozprávať so Stavrosom, mu zachráni život. Stavros sa od nich dozvie, že jeho brat Michaelis je pri riadení gréckeho vojska v zázemí veľkým človekom. Vodcom.
Júl 1918
Perryho operujú a jeho dcéra Althea sa chce rozprávať so Stavrosom. Sľúbila otcovi ešte pred operáciou, že sa so Stavrosom rozíde. Rodina potrebuje peniaze. A sú skoro na mizine. Althea si našla bohatého ženícha, ale prizná sa Stavrosovi, že bola s ním tehotná a tehotenstvo si nechala prerušiť. Stavros má chuť umlátiť ju k smrti. „Tak ty si ho zabila! „Môjho,“ zaváhal, „syna. Zabila si ho, čo?“ /strana 392/
September 1918
Stavros vyletel z práce a pán Fernand sa ho usiluje presvedčiť, že nič lepšie sa mu nemohlo stať. Stavros hovorí, že „statočnosť je pre bohatých. Sedemsto dolárov je pre vás bagateľ. Ale moja celá rodina ani za tri mesiace práce neušetrí sedemsto dolárov.“ /strana 410/
„Chceme nazad svoju krajinu,“ citoval Stavros svojho brata Michaelisa, „a chceme slobodu.“ /strana 430/
„Podľa mňa vás politika nezaujíma. Netrápia vás osudy iných. Idete za tým, za čím som sa hnal aj ja – chcete moc. Najmä moc, ktorú prinášajú peniaze.“ /strana 430/
Október 1918
Manžel Eleni sa vrátil ku svojej prvej žene. Fofo kritizuje svojho brata, že sa stal „pasákom pána Fernanda Sarrafiana“. Lebo potreboval kapitál, aby sa mohol vrátiť do Grécka a začať podnikať vo vlasti, v ktorej sa narodil a pár rokov žil.
Althea si našla bohatého ženícha Paula a keď to medzi nimi začne vrieť, Stavros dá všetko do poriadku. Peniaze, ktoré mala dostať len jej matka, sa rozdelia a polovicu z nich dostane Althea. Paula spravia šéfom a Stavros mu pomáha v obchodovaní. Neráta však s tým, že Althea ho zasa podrazí a bude sa do tých obchodných záležitostí miešať, hoci už krátko po svadbe s Paulom, sa začne zaujímať „o maliarstvo“. Skôr o maliar, ako o maliarstvo, prekukne to Stavros.
Michaelis vynáša nad svojím priateľom a druhom Simeonom súd. Musí ho zabiť, aj keď ho má rád, lebo sa bojí, že Turci zo Simeona mučením vytiahnu, kto sa podieľal na vyhodení dôležitých strategických mostov… „kto niesol dynamit, kto doviedol somáre na miesto, ktoré sme označili na mape. Keby jeho zobrali…“ /strana 477/
Stavros chce rodine povedať o svojom pláne: „Vojna sa skončila, znovu možno obchodovať s Anatóliou, chcem tam byť prvý, dám dedinčanom preniaze, aby pre nás tkali a viazali pokrovce. Lacné! Poznám krajinu, poznám tovar, poznám tamojšie trhy, čo objednať, vzor, farby…“ /strana 486/
Lenže k tomu potrebuje kapitál. „Ideme investovať vlastné peniaze.“ /strana 486/
November 1918
Stavros „sa zbláznil“. Všetko, čo našetril, dáva rodine. „...keď umrie mama, nie som viacej vaším bratom. Koniec!“ /strana 510/
„Tým neočakávaným, nezmyselným, nepremysleným krokom sa pripravil o celoživotné úspory. Ale nebol nešťastný, naplnilo ho to hrdosťou.“ /strana 512/
Aj Michaelis sa zriekol svojho podielu a rozhodol sa vrátiť sa spolu s bratom.
December 1918
„Demo našiel advokáta a čoskoro boli dokumenty vystavené.“ /strana 516/
Január 1919
Stavros hrá poker a má šťastie. „Brali ho ako ťuťmáka, lebo ich kŕmil historkami, v ktorých vždy vystupoval ako prehrávajúci hráč, ako obeť, a najčastejšie ako paroháč. Túto psychologicky najúčinnejšiu taktiku plne používal prvú polhodinu hry, hral podpriemerne, staval na karty, ktoré mal radšej zahodiť, takže prehrával, prehrával a prehrával. Ale ako noc plynula, tabakový dym hustol, pozornosť ostatných hráčov sa otupovala a kôpky peňazí sa zväčšovali, Stavros si ďalej zo seba uťahoval, ibaže pritom zhraboval čoraz väčšie výhry. Všetci ostatní prehrali…“ /strana 522/
„Michaelis cestoval sem i ta a rečnil na vlasteneckých zhromaždeniach.“ /strana 523/
Althea je vydatá za bohatého Paula a dieťa, ktoré sa im má narodiť, je pravdepodobne Stavrosovo. Freddie sa dá dokopy s kamarátkou jeho bývalej snúbenice, s Maud, ktorá ho tyranizuje.
Februára 1919
Althea – napriek tomu, ako veľmi jej Stavros pomohol dobre sa vydať, ho zradí. „… naozaj by som rada vedela, prečo by si mal ty dostať štyridsať percent a Paul, ktorý je riadnym majiteľom a jedneho dňa bude – má dostať len zvyšok a Freddie, čo tu verne slúžil celé roky…“ /strana 593/
Stavros vyhlási, aby rokovali bez neho a odíde do baru, opiť sa. „Ach, či zatúžil byť doma v Anatólii, kde vieč, kedy ťa chce ktosi okradnúť, lebo vytiahne nôž v vrecku alebo revolver spoza pása! A kde ženy zostávajú v kuchyni! Nebol doma dvadsaťdva rokov. No, čoskoro tam bude.“ /strana 594/
„Mama, vraciam sa, ako som hovorieval… Odchádzam do Anatólie! … S Amerikou som skončil! Tam si zariadim život, tam sa ožením – neboj sa, ešte nikoho nemám – nájdem si pekný dom s výhľadom na prístav, ako mal tvoj otec. A potom ťa tam preveziem. Veríš mi?“ /strana 599/
Šikovný Stavros berie so sebou aj pracovitého Serafima. Jeho sestru Fofo ide rozhodiť. Demo sa mu vyhráža, že ho „zažaluje“.
Marec 1919
„Už bolo všeobecne známe, že spojenci – Angličania, Francúzi i Taliani – súhlasia so vstupom gréckeho vojska do Anatólie, iba sa nevedel presný dátum.“ /strana 603/
„Rím sa Stavrosovi zapáčil – keď prestalo pršať. Serafim oznámil, že od pána Fernanda majú k dispozícii slušnú sumu – stotisíc dolárov, ktoré môžu investovať v Anatólii. Serafim posiuelal Stavrosovi akreditívy a po Efstatisovi, ktorý šiel za nimi a mal sa k nim pridať na Chiose, veľkú sumu peňazí v hotovosti – libry, franky, líry – ale aj zlato: v podobe mincí bolo najvítanejšie. Tie treba ihneď skryt do Michaelisovho opaska. Málo miest sa Stavrosovi videlo bezpečnejšími ako Michaelisov opasok.“ /strana 611/
„Stavros sa pobral na provu. Loď sa pod ním celou váhou dvíhala a zase klesala do prázdna nad hladinou.“ /strana 612/
„Sedem rokov som nevidel svoju otčinu. Nehľadal som si nikoho, s kým by som sa delil o svoje trápenie,“ hovorí sa v starej ľudovej pesničke, ktorá bola obľúbená medzi hamalmi v tých dávno uplynutých rokoch. ´Ak raz budeš chcieť prísť za mnou, spýtaj sa svojho srdca, kde som.´ A už je to tu! Videl Anatóliu, tmavú krajinu schúlenú pod východnou obohou Obrátil sa, že si ide dolu do kajuty pobaliť batožinu. Zabudni na ňu, povedal si v duchu. Tu si nájdi ženu.“ /strana 613/
„Vojsko,“ zašepkal Michaelis, „už je to tu. O dva-tri týždne, nevie sa presne kedy – uvidíme obrovské vojnové lode, ako budú pod zástavami mnohých národov plnou parou plávať k Smyrne a za nimi príde do prístavu vojsko s našimi jednotkami.“ /strana 615/
„Stavros … uvidel Anatóliu. Ešte neoslobodenú.“ /strana 615/
Frauellie's Bibliotheca 