Knižnica: vlastná
Prečítané: jún 2024
Jazyk: slovenský
Počet strán: 257
Vydavateľstvo: Tatran, Bratislava 1978
Druh knihy: hra
Občianska trilógia sa skladá z troch na seba nadväzujúcich častí:
– Meridián
– Strieborný jaguár
– Zlatý dážď
Osoby: Tomáš Benedik, jeho žena Eva, ich synovia Iľja, Miki, jeho spolužiačka Magda a MUDr. Peter Hajnoš. Tomáš má okolo 50… a je to tvrdohlavý, zarytý, strane a socializmu z hĺbky srdca „a sprostosti“ oddaný železničiar. Činný v nekonečných spolkoch a komunistických funkciách. Prezentovaný ako „dobrý a statočný partizán“.
Vrátil sa z roboty a bolo mu zle. Jeho žena Eva volala lekárovi Hajnošovi a ten konštatoval, že Tomáš Benedik je prepracovaný a potrebuje si oddýchnuť.
Ich dvaja synovia sú totálne odlišní. Mladší Miki skončil s vyznamenaním gymnázium, ale na vysokú školu ho „pre nedostatok miesta“ nezoberú. Jeho starší brat študuje architektúru na vysokej škole, ale viac ako štúdium ho zaujíma, ako by čo najrýchlejšie zbohatol. Kvôli tomu je ochotný dopúšťať sa aj klamstva a podvodov.
Eva je sympatická Tomášova manželka, pred ktorou ani jeden „z jej chlapcov“ nedokáže utiecť. Miki brigáduje na Depe, nejakom „socialistickom diele“. Robí aj v noci a mama mu vyčíta, že „už tretí týždeň poriadne nespí.“
Iľja sa vracia domov z Bratislavy a chce, aby mu otec pomohol dostať sa k bytu. Prespal spolužiačku Magdu, už sa im narodilo aj dieťa, takže nutne potrebujú „strechu nad hlavou“. Lenže v „krásnom socialistickom Československu“ dostať byt nie je taká jednoduchá vec. V jednom byte bývajú spolu aj tri rodiny, pretože sa im riadnou cestou nové bývanie nepodarilo vybaviť.
Iľja: Mami, pochop, čo mi ty pomôžeš? Otec má predsa kopu funkcií a ešte kopu spojení. To musí byť reťaz. Ten tomu a ten zasa tomu.“
/strana 35/
Iľja: Ty mi chceš ponúknuť tento náš poondiaty horúci zapadák? Čo tu budem robiť? V Pozemných stavbách ďalšie nekonečné roky prerábať to vaše Depo?
/strana 39/
Doktor Hajnoš, ich sused, je bratom direktora toho podniku, od ktorého závisí Iľjovo pridelenie bytu.
Iľja: Doktor Hajnoš. Nás sused. Ten predsa môže a určite to aj spraví. Zavolá bratovi, keď sa na neho obráti s čisto súkromnou vecou predseda strany v Depe, kde je on obyčajným závodným lekárom.
/strana 39/
Odpoveď jeho otca je temer zúrivá: „Teraz by som ti najradšej strelil také zaucho, aby si si dobre zapamätal, kedy si začal dávať rady vlastnému otcovi… Ale neurobím to, lebo doktor Hajnoš mi odporúča nerozčuľovať sa.“
/strana 39/
V druhom dejstve sa rozpráva Iľja s mladším bratom Mikim. Hovorí o otcovi, ktorý „má sedem funkcií“ a Miki konštatuje, že otec nie je zdravotne celkom v poriadku. Snažia sa dokončiť stavbu Depo tak, aby sa ňou chválili na deň SNP.
Miki: „Zohnať len raz toľko ľudí, ako tam máme, a bohuprisahám, chytíme to do tých osláv.“
Iľja: „Chytíte? To ako kto?“
Miki: „Kto, kto? Všetci. Prosím ťa, veď z toho by bola blamáž pre celé mesto, ak sa Depo nedokončí.“
Iľja: „Ešte mi povedz, te tam chodíš po nociach kvôli vlajke brigády socialistickej práce a onemiem tu v tej chvíli.“
Miki: „Teda z teba sa tam vykukal riadny frajerisko, len čo je pravda.“
/strana 42/
Mikiho kamarátka Magda sa dostane na vysokú, ale Miki, ktorého výsledky boli excelentné sa na vysokú školu nedostal. Vari preto, že nie je v SZM? Na rozdiel od svojho brata nechce, aby sa otec za neho niekde prihovoril a rozhodne sa, že namiesto školy pôjde na vojnu.
Tretie dejstvo
Iľja bojuje za svojho brata, ale len kvôli tomu, aby sa otec potom prihovoril aj za neho a jeho byt.
Iľja: „Čo podlého a ohavného by kto spravil, keby sa jednoducho prihovoril a zastavl v odvolacej komisii maturanta Mikuláša Benedika?“
Tomáš: „Nevedel som, že tak zaujato miluješ svojho mladšieho brata.“
Iľja: „Je naivný a neskúsený. Nevie, čo je to život a aké má zuby.“
Tomáš: „Zato ty, ty už dokonale ovládaš piruety, lenže, môj milý, na mne nič nevykorčuľuješ.“
/strana 57/
Iľja: „Chcete mi nahovoriť, že tento šturm na roky zamrznutej a bezvýznamnej stavbe práve teraz k výročiu nie je bohapustým formalizmom?“… „Chcete mi povedať, že to Depo a toto mestečko malo pred rokmi čosi spoločné s povstaním? Nič nemalo s povstaním! Tak prečo naň lepíte nasilu vinetu povstania?“
/strana 61/
Štvrté dejstvo
Tomáš dostane znovu záchvat a už sa z toho nedostane.
Strieborný jaguár
Iľja Benedik je už vyštudovaným architektom, ale ani titul mu nepomôže dostať sa k vytúženému bytu. V tejto časti vystupujú nasledovné osoby:
Iľja, Katka, jeho žena, Eva Benediková, jeho matka, Miki, jej mladší syn, Vlasta, jeho priateľka, Alojz, Katkin otec, teta Mery a Ing. Povďačný.
„Pri zotmení sme v atmosfére májového podvečera s ozvenami bratislavskej ulice, tak ako ony svojou intenzitou stihnú doľahnúť na piate poschodie tohto v dvadsiatych rokoch dobre staveného činžiaka bez výťahu a ústredného kúrenia.“
Katkin otec Alojz je Iľjovi v mnohom podobný. Jeho dcéra prerušila štúdiá, oznámila mu, že je v druhom stave a tiež, že sa bude vydávať. Okrem toho prišiel telegram, že sa ku nim chystá prísť teta Mery zo San Francisca. Aj Eva prišla do Bratislavy, pretože sa celá rodina chystá ísť na slávnosť, na ktorej budú oceňovať ich nebohého otca Tomáša.
Ing. Povďačný si požičia peniaze a snaží sa podplatiť Iľju, aby mu pomohol dostať sa k bytu. „… my sme už piati nadpočetní v matkinom jednoizbovom byte, kde sme kedysi žili len sami dvaja.“
/strana 114/
Miki je celý zúfalý z toho, ako sa jeho brat Iľja správa. „Zajtra v tej Prahe. Keď oznámia meno nášho otca? Iľja? Ty chceš tou istou rukou, ktorou si dnes zobral päťtisícový bakšiš, prevziať aj otcov titul Hrdinu?“
/strana 126/
Iľja: „Nechcem sa tlačiť s vyplazeným jazykom vo dverách autobusu, keď iní si už uháňajú okolo mňa na vlastných autách… Ako to, že iní môžu mať autá, chaty, luxusné vily a čo ja viem čo… Prečo by som práve ja nemohol mať? Som azda horší ako tí druhí? Nepracujem toľko? Neodovzdávam spoločnosti? Veď robím na všetky strany.“
/strana 131/
Iľjova žena Katka sa dozvie o tom, že jej muž zobral od chudáka úplatok. A že to nebola prémia, ako jej Iľja povedal. Položí obálku s peniazmi na stôl pred Ing. Povďačného, ktorý ich zapiera a nechce vziať nazad. Eva spolu s Katkou a Mikim odmietnu ísť do Prahy nablýskaným strieborným Alojzovým jaguárom. Idú vlakom aj s tetou Mery a malým bábätkom.
Zlatý dážď
Miki sa vrátil z vojny domov a pracuje ako predseda MsNV v malom mestečku kdesi na juhu Slovenska. Je zásadový ako vždy bol, pracovitý, snaživý. Chce pre matky s deťmi vybaviť postavenie jasiel, aby mohli pracovať pre svoju „vlasť socialistickú“. Nikdy by som si nedala dieťa do jaslí!
Mikiho sekretárka sa volá Tonka, Mikiho dievčaťom sa pravdepodobne stane novinárka Vierka. Pochytí sa s riaditeľom Štefanom a jeho poskokom Viktorom, ktorí mu nechcú tú stavbu jasieľ povoliť, pretože si stavebný pozemok už dávno vyhliadli na oddychovú, rekreačnú chatu pre seba a svojich verných. Vďaka fabrike, v ktorej je Štefan riaditeľom, sa znečistí pitná voda a Miki sa darmo snaží tento veľký problém vyriešiť. Štefan mu z pomsty kladie polená pod nohy, odmietne poskytnúť potrubie, ktorým by do mestečka priviedli vodu z iných zdrojov. A znovu je tu téma podplácania. Miki odmietne niekoho podplatiť a potrubie zaplatí z vlastného vrecka. Mikiho volá „strana a vláda na koberček“, pretože niekto na neho napísal udanie.
Miki… len nemu prejde k stolu, zamkne ho, vezme kľúč a pomalým krokom prejde okolo všetkých, čo tu stoja nepohnute a hľadia na neho. „Spravodliví rozsúdia, kto tu z nás konal, ako mal konať.“
/strana 240/
Doslov „prof.dr.Rudolfa Mrlian“ je na zaplakanie. Nedá sa to čítať. Nedá.
Frauellie's Bibliotheca 