John Galsworthy: Puto najsilnejšie

John Galsworthy: Puto najsilnejšie

Knižnica: vlastná

Prečítané: júl 2015, Ki

Jazyk: slovenský

Preklad: z anglického originálu „Beyond“ preložila do slovenčiny Gabriela Hanáková 1966, 2001

Vydavateľstvo: BELIMEX, s.r.o., Bratislava 2001

Druh knihy: román

Anglický realistický román. John Galsworthy má asi tému manželskej nevery rád. Stále sa ku nej vracia. Podľa mňa Anna Kareninová bola napísaná oveľa lepšie a dokonca sa v Galsworthyho knihe „Puto najsilnejšie“aj spomína.

John Galsworthy sa tvári, že pozná „lepšie riešenie“. Neviem aké. Jeho hrdina Charles Winton sa zamiluje do vydatej ženy, má s ňou dieťa, ktoré si berie k sebe ako plod ich lásky, keď jeho milenka pri pôrode dievčatka zomiera. Starostlivo ju vychováva, chráni, uvádza do spoločnosti, ale nepodarí sa mu zabrániť, aby jeho dcéra neurobila takú istú chybu ako on.

Všetko sa opakuje. Gyp si za svojho životného partnera zvolí hudobného virtuóza, očarená jeho nadaním, jeho hudbou. Darmo ju skúsenejší, zrelší a najmä už raz sa tak bolestne popáliaci otec varuje. Gyp sa vydá a v manželstve žasne sama nad sebou, čo to vlastne urobila. Z jej manžela – huslistu – sa vykľuje sebecký a povrchný človek, neštítiaci sa množstva vína, divokých kumpánov, ani mileniek. Jeho žena sa cíti ustavične ponižovaná a po určitom čase ho opúšťa. Je príliš hrdá na to, aby žiadala o rozvod a dala tak verejne najavo, ako úboho pri ňom žila.

Zaľúbi sa ale do mladého nadaného právnika, zaľúbi sa tak, ako kedysi jej otec, teda „naplno“, ale jej milenec – Summerhay sa v hĺbke svojho srdca nemieni „zakopať“ na dedine, kam sa s Gyp presťahujú, aby neboli terčom spoločenských klebiet a ohováraní.

Summerhay sa mimo spoločnosti necíti vo svojej koži, cit ku Gyp ho nenapĺňa tak, aby sa dokázal všetkého zriecť a byť šťastný, ako je ona. Začne sa potajomky stretávať so svojou očarujúcou sesternicou, ale Gyp mu na to príde a vyčíta mu tento flirt, hoci sa ešte „nič vážneho nestalo“.

Summerhay zomrie skôr, ako by mohol Gyp opustiť. Zabije sa na koni. Gyp sa vráti s dcérkou z prvého manželstva ku svojmu otcovi, začne sa starať o chudobných a „kruh sa uzaviera“. Tak ako jeho život, aj jej život ostáva poznačený tragédiou.

O mnohých veciach by sa tu dalo polemizovať. Napríklad citát: „Zo všetkých rán osudu, čo môžu človeka stihnúť, najhroznejšie je priveľmi ľúbiť.“

Alebo smiešne zásady sveta, z ktorého hlavní hrdinovia pochádzajú. Veria, že po smrti sa „rozplynú“ v prírode okolo nich. Neveria v Boha. Majú milenky a milencov, hrajú sa na veeeeľkú lásku, podvádzajú, klamú, žijú v pretvárke a nahovárajú si niečo o vlastnej hrdosti. Gyp prepadne vášni, ktorá ju ženie do krajnosti. Žiarli, správa sa ako nepríčetná, chce si privlastniť tohto druhého muža, ako keby to nebol samostatne mysliaci človek. Ak ma miluješ, na inú ani nepozrieš!

Anna Kareninová spáchala samovraždu, keď zistila, že muž, ktorému obetovala celý svoj život, jej nie je hoden. Galsworthy spraví z vášnivej Gyp ženu, ktorá sa po smrti svojho milenca, ktorý sa nešťastnou náhodou zabije na koni, vracia ku svojmu otcovi a zasvätí tam svoj život chudobným. Koniec trochu „pritiahnutý za vlasy“, nie? Vracia sa k nemu spolu so svojou dcérkou z prvého manželstva a čitateľ má pocit, že sa vlastne nič neskončilo. Že vášeň a nezodpovednosť týchto ľudí sa prejaví aj vo vnučke, ktorá má v sebe krv svojho hudobne nadaného, ale bezcharakterného otca.

Smrť ako vykúpenie. Smrť ako rozuzlenie neriešiteľných situácií.
Takže? Čo je tým „najsilnejším“ putom? Všetci povedia, že láska. Vzťah, ktorý nezničí ani smrť. Ale v tomto románe hlavní hrdinovia o skutočnej láske nemali ani poňatia, aj keď vzťah, ktorý prežívali, do ktorého sa s takou nenásytnosťou vrhali, bol v ich živote silnejší ako všetky ostatné „putá“. Anna Kareninová vo svojej hriešnej láske bola oveľa väčšia ako Gyp vo svojej vášni.

https://de.wikipedia.org/wiki/John_Galsworthy

John Galsworthy

Asi niet nikoho, kto by ho nepoznal. Dokonca sa dostal cez komunistickú bariéru a mohli sme čítať jeho knihy a vidieť to, čo z nich bolo sfilmované. V roku 1932 dostal Nobelovu cenu za literatúru a podnetom k tomu bola Forsytovská sága.

Wikipédia ho považuje za klasika modernej anglickej literatúry. Spisovateľ a dramatik sa narodil v roku 1867 v dobre situovanej anglickej rodine, a tak mohol navštevovať kvalitnú súkromnú školu v Harrow. Na Univerzite v Oxforde potom študoval námorné právo, z ktorého urobil doktorát – v roku 1889. Nikdy sa však právnickej praxi nevenoval. Moc sa mu to nepáčilo. Našťastie kdesi pri mori sa spoznal s Joseph-om Conrad-om /čítala som od neho knihu „Lord Jim“/ a traduje sa, že práve on v ňom prebudil záujem o literatúru. V roku 1897 vydal zbierku krátkych poviedok a niekoľko rokov cestoval po svete. Svoje prvé práce publikoval pod pseudonymom John Sinjohn.

– The Silver Box, 1906

– The Man of Property

– The Forsyte Saga

Vo Wikipédii pod linkom, ktorý tu uvádzam, možno nájsť pekné rozdelenie jeho diel. V roku 1921 sa stal prezidentom medzinárodného spolku spisovateľov P.E.N.

Oženil sa s Ada Pearson, ktorá bola pôvodne ženou jeho bratranca Arthura. Adino manželstvo bolo vraj nešťastné. Svojho prvého muža spoznala v južnom Francúzsku a zosobášili sa v roku 1981. Na tejto svadbe bol aj John, ale jeho vzťah s Adou sa začal štyri roky neskôr, v roku 1985.

Dva roky predtým, ako sa oficiálne zobrali, začali spolu žiť. Ich vzťah spôsobil v londýnskej spoločnosti škandál, ktorý viedol k tomu, že z určitých spoločenských kruhov boli jednoducho vylúčení. Po smrti John-ovho otca v roku 1904 sa John Galsworthy stal finančne nezávislým a mohol sa venovať iba literatúre. So svojou družkou žil v nelegitínmnom vzťahu na farme Wingstone, neďaleko Dartmoor.

Jej manžel Arthur podal žiadosť o rozvod a o dva mesiace nato v roku 1905 sa jeho žena Ada druhýkrát vydala.

Videla som jej portrét. Bola štíhla a podľa mňa dosť škaredá. Neviem, či z prvého manželstva mala nejaké deti a celkom by ma to zaujímalo, pretože deti sú tie, ktoré rozvrat v rodine najviac poškodí. Ona sama bola nemanželským dieťaťom Anny Pearson, ktorá žila vo vzťahu s lekárom Emanuel-om Cooper-om. Ten prijal Adu za svoju a vo svojej poslednej vôli jej zanechal malý majetok.

John Galsworthy zomrel na mozgový nádor v roku 1933.