Janko Jesenský: Ženích a iné rozprávky

Janko Jesenský: Ženích a iné rozprávky

Knižnica: vlastná, odmena za „veľmi hodnotný prednes prózy“

Prečítané: od roku 1966 veľakrát, naposledy v apríli 2019

Jazyk: slovenský

Počet strán: 211

Vydavateľstvo: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry 1953

Druh knihy: Humorné poviedky

https://sk.wikipedia.org/wiki/Janko_Jesensk%C3%BD

JUDr. Janko Jesenský sa narodil 30. decembra v roku 1874 v Martine a zomrel tiež v decembri v roku 1945. Milujem spôsob, akým píše prózu. Jeho básne som nečítala, nepoznám ich. Viem, že veľa prekladal a písal pod rôznymi pseudonymami. „Janko Martinský“ je pekný pseudonym, pravda? Alebo „Nechtík“, či „Stokráskin“. 🙂

Podľa wikipédie bol potomkom šľachtického rodu. Dostalo sa mu dobrého vzdelania, aj dobrej výchovy. Jeho otec sa aktívne zapájal do národného hnutia. Janko Jesenský si v roku 1905 otvoril samostatnú advokátsku kanceláriu. Oženil sa s Annou, dcérou „významného štúrovského historika Júliusa Bottu. V roku 1914 narukoval k trenčianskemu pluku. Bol obvinený z vlastizrady a v roku 1915 odvelený na ruský front. Prešiel do ruského zajatia a po čase sa zapojil do československého odboja v Rusku…. po zložitých politických kolíziách s boľševikmi sa dostal domov. V roku 1919 pustil do povojnového budovania vo viacerých úradoch dožívajúcej republiky…. V roku 1929 sa presťahoval do Bratislavy. Stal sa vládnym radcom, neskôr viceprezidentom Krajinského úradu. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote.“

Bol prívržencom čechoslovakizmu, podporoval protifašistické hnutie. V roku 1939 sa utiahol do súkromia. Po vojne bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. Mesiac nato zomiera. Pochovaný je v rodinnej hrobke Jesenských na Národnom cintoríne v Martine.

Ženích a iné rozprávky

Úvod napísal Michal Chorváth. Je politicky poplatný dobe a „nedá sa čítať“.

Na strane 201 sú Editorské poznámky a na strane 207 veľmi zaujímavý Slovníček.

Ženích /skica/

/strana 21/

Doktor medicíny – Čuprík – sa vracia domov z krčmy. Vypil mnoho vína, ale nepridalo mu ani na nálade, ani na veselosti. Premýľa, že radšej mohol ostať doma a „prečítať nejaké znamenité dielo.“

Dym. Oči ťa štípu. I fádno ti je a predsa sedíš a sedíš. Nepočuješ, len prázdne reči. A aj vieš, že sa nenaučíš ničomu, že sa nezabavíš, a predsa ideš a dýchaš otravu a piješ bohvie čo. Čas márniť, troše márniť, zdravie márniť. Nie je dosť, že sa človek sám od seba derie – a tu ty ešte pomáhaš, aby si čím skôr odkapal. Mať tak doma mladú driečnu ženičku…“

/strana/

Celkom vážne začal pomýšľať na ženbu. Ale koho si vybrať? Aničku? Povedali mu priatelia, že je „koketka“. Elenu? Marišku Stuhlých? Nechal sa ovplyvniť raz tým, raz oným a chodil od jednej ku druhej, „zavádzajúc ich“. Ale keď sa dámy dozvedeli, že on takto – prelietavo raz jednej, raz druhej dvorí, nechali ho tak. A náš doktor medicíny – Čuprík – zasa len v krčme skončil.

Papuča

/strana 33/

Všetci ste pod papučou, páni. Darmo tajíte. I vypili by ste si, i posedli, i podiškurovali… ale ručička na hodinách sa hýbe. Nie je to nevinná ručička: s ňou hýbe, straší, hrozí sa ženské rameno.“

/strana 33/

Všetci páni chodievali k Javorovi. Dobre tam bolo. Ale potom sa stalo, že ktosi presne vedel, čo – kde – kedy a ako povedali, urobili, plánovali. Akýsi zradca sa objavil a páni nemohli prísť na to, kto to bol. Prestali chodiť ku Javorovi a šlo to až ak ďaleko, že musel zavrieť krčmu. A potom sa ukázalo, že to bola žena jedneho z nich.

Nad našimi hlavami v obloku vis a vis bývalého hostinca zazrel som staršiu zapudrovanú ženskú tvár s veľkým účesom, veľkou zlatou brošňou pod bradou a veľkými ametystovými zaušnicami. Ľstivými, širokými očami hľadela na mňa.“

/strana 53/

V ten večer som nešiel k svojej snúbenici.“

/strana 53/

Elenka

/strana 54/

Jesenskému sa toto meno muselo veľmi páčiť, lebo ho vo svojich prózach často používa. Tento príbeh je o mladučkej Elenke, ktorá silou mocou chcela už byť dospelou, rozhodovať sama o sebe a svojich citoch. Zaľúbi sa do nového mladého pomocníka Becka, ale pre neho je to „len malé dievčatko, chúďatko“.

Slovo lásky

/strana 70/

Čurín bol zamilovaný do Eleny Zakalíkovej a ona bola zamilovaná do neho. Ale stalo sa, že jej na jednom bále ktosi iný náruživo dvoril a Čurín okamžite zrušil zasnúbenie. Darmo mu písala listy, darmo sa snažila vysvetliť mu, čo sa stalo, Čurín nemohol zniesť pomyslenie, že sa „pozrela na niekoho iného“. Nechcel jej odpustiť a tak jej rodičia našli iného. Keď sa to Čurín dozvedel, bol hotový! Nahováral si, že je to v poriadku, že on ku Elene už dávno nič necíti, ale jednako chodil tajne popod jej okná, sledoval ju, pozoroval a trápil sa. Jeho priateľ sa obával, že sa zastrelí. Ale nakoniec sa všetko dobre skončilo.

Neodpustíte mi? – Začul po chvíli otázku. – Videla som vás pred chvíľou pred nami. Dívali ste sa a ja som bola dolu, pri bráne – Odpusťte mi!“

/strana 85/

Odpustil jej, hoci vlastne ani nebolo čo odpúšťať.

Nešťastník.

Malomestská príhoda

/strana 88/

Alojz Murín, asi 35 ročný mladý človek, zavalitý a ramenatý, s tenkými fúzikmi pod hrbatým nosom, počernej plete, podsudca pri kráľovskom okresnom súde v Četniciach, bol by býval celkom šťastný človek, keby nešťastnou náhodou nebol mal štyri tetky.“

/strana 88/

Koniec lásky

/strana 110/

Miloš dvoril Elene a ona jeho lásku, či čo to vlastne bolo, opätovala. Lenže jeho „láska“ prešla a snažil sa dostať von „z pasce“, ktorá jeho pričinením sama zaklapla. Všetci ich videli a uznávali ako pár. „Kde si, tichá, bojazlivá Elena so svetlými vlasmi a smutnými očami? Kde je tebou vyčarovaný svet nezapomenuteľných pocitov? Strácaš sa ako vták na jasnom nebi, letiaci do diaľky, vždy menší a menší… drobný bod… i ten mizne… S tebou sa viacej nestretnem.“

/strana 128/

Štvorylka

/Epizóda z malého mesta/

Toto patrilo k povinnému čítaniu a bolo súčasťou jednej z maturitných otázok. Ako vojaci narušili pokojný, pravidelný život malého mesta. A čo sa stalo na bále, keď osem z nich prišlo tancovať. Odobrali domácim ich slečny, ktoré celé nadšené na to pristali, obetujúc svoje dovtedajšie „pevné“ vzťahy s pánmi, ktorí im dvorili. Zabávali sa s vojakmi, lebo to bolo „čosi viac“, ale keď zatrúbili na poplach a vojaci odišli, ostalo osem dám sedieť. Už nemali s kým tancovať.A sedeli až do rána.

Otroci

/strana 151/

Už viac realistická poviedka. Smutná vlastne. Elena – zasa toto meno – sa zaľúbi do chudobného študenta a hoci aj on ju má rád, aj tak sa v láske nestretnú, pretože sú „otroci“ vzťahov, spoločenských ohľadov a peňazí.

Bozk

/List z denníka/

/strana 165/

Sedel som s ňou v letohrádku sám…. Bolo ticho, len niekedy vrzgla pod ňou ľahká, biela pletená stolička. Díval som sa na ňu dlhšie. Ona často dvíhala tvár a pozerala do záhrady, prižmurovala oči, klonila hlavu a ani raz nepozrela na mňa.“

/strana 165/

Koketka

/strana 176/

Mara Žabicová na bále poplietla hlavu šiestim gavalierom, ktorí sa pre ňu išli pozabíjať. A ona si večer zapísala do denníka, že sa človek „musí niečím zabávať…“

Doktor

/strana 185/

Do mestečka prišiel nový hodinár, ktorý nenávidel svoje spoločensky nízko postavené zamestnanie. Tak sa na bále vydával „za doktora“, za „čosi viac“. Lenže mal smolu, lebo sa ukázalo, že nevie okrem čardáša nič tancovať a dievčatá, aby mu nemuseli dať košom kvôli jeho ťarbavosti, šli sa posťažovať pánom. Tam sa prišlo na to, čo si pán Sásik vymyslel a páni ho potrestali tým, že mu z vypožičaného fraku odstrihli jeden šos. Poslali mu potom 300 korún ako odškodné, ale to sa už na ňom smialo celé mesto.

Vydaj

/strana 192/

Veľmi, veľmi pekná poviedka. Ako inak všetky v tejto knihe. Zuzka Bírešovie ovdovie a ide slúžiť ku kníhkupcovi Mirzákovi v Hornej ulici. Je ešte mladá, mocná, šikovná a páni si ju nevedia vynachváliť. Aj jej zdvihnú plat, keď sa o ňu začne uchádzať bohatý Becko, ktorému nečakane umrela žena a jemu ostalo na krku päť malých detí. Už len to, ako realisticky rozmýľa, že prečo by bolo dobré znovu sa oženiť!!! 🙂

Ale Zuzke sa nechce znovu „padnúť do pasce manželstva“. Vraj vydať sa, to je pre dievča ako „malá smrť“. Darmo za ňou chodia kortešačky, aj vlastná sestra, aj otec sa jej vyhráža. Ale keď Becko na ňu prepíše roľu a „odpočíta jej“ 100 zlatých, súhlasí.

Werbeanzeigen
Dieser Beitrag wurde unter Lieblingswerke, Slovenskí autori, Werke abgelegt und mit , , , , verschlagwortet. Setze ein Lesezeichen auf den Permalink.

Kommentar verfassen

Trage deine Daten unten ein oder klicke ein Icon um dich einzuloggen:

WordPress.com-Logo

Du kommentierst mit Deinem WordPress.com-Konto. Abmelden /  Ändern )

Google Foto

Du kommentierst mit Deinem Google-Konto. Abmelden /  Ändern )

Twitter-Bild

Du kommentierst mit Deinem Twitter-Konto. Abmelden /  Ändern )

Facebook-Foto

Du kommentierst mit Deinem Facebook-Konto. Abmelden /  Ändern )

Verbinde mit %s