Svätá Terézia z Lisieux: Rady a spomienky

Svätá Terézia z Lisieux: Rady a spomienky

Knižnica: vlastná

Prečítané: niekoľkokrát 1975, 1985, 2018

Jazyk: do slovenčiny preložil Ivan Marianov

Počet strán: 156

Vydané ako samizdat v roku 1973

Zozbierala jedna z jej karmelitánskych spolusestier, sv. Genovéva od Svätej tváre

Druh knihy: náboženská

…………………………………………….

1. P r e d s l o v    p r e k l a d a t e ľ a

– Dejiny duše /autobiografické zápisky/

– Listy

– Básne

– Rady a spomienky

– Posledné rozhovory /Novissima Verba/

Napísala ich sv. Terezka, ale Celina a matka Agnesa od Ježiša ich dávali dokopy. Vraví sa, že jej dielo dosť „oklieštili“. V tomto predslove sa píše, že „tieto stránky sú v celej pravde zhodné s tým,“ čo matka Agnesa videla a od Terezky samotnej počula.

2. R a d y a s p o m i e n k y

Sr. Genovéva od Svätej tváre bola zároveň rodnou sestrou malej Terezky. Bola od nej o 4 roky staršia a sestry spájalo hlboké priateľstvo. Terezka vstúpila ako 15 ročná do kláštora v roku 1888. Celina ostala doma opatrovať otca a starať sa o domácnosť. Po jeho smrti tiež vstúpila do toho istého kláštora ako Terezka. Okrem nich tam žili aj ich najstaršie sestry – sr. Mária od Najsvätejšieho srdca a Pavlína, matka Agnesa od Ježiša.

Terezka bola Celininou učiteľkou duchovného života, ale nebolo to pre ňu ľahké. Doma dosť zatrpkla. Ona – živá a energická bytosť, s umeleckým nadaním musela bojovať s domácnosťou a povinnosťami v nej. Do jej povahy sa vryla „nejedna ostrá črta“ a jej názory skostnateli.

– malá cesta

– cesta duchovného detstva

– cesta dôvery a lásky

Celina zomrela ako 90 ročná a poznámky a zápisky z „pedagogického a duchovného dialógu“ s Terezkou, ktorá bola povinná ju v kláštore viesť, dala k dispozícii v kanonizačnom procese, ktorý sa týkal jej sestry Terezky.

Svoje záznamy nazvala „Pamäťami“.

3. R a d y a s p o m i e n k y

– pedagogické úsilie mladej asistentky

– uvádzanie sestier do tajomstiev duchovnej dokonalosti

– majú vysokú ideovú hodnotu

– hlboký mravný dosah

– podivuhodnú životnú platnosť

I. M AG I S T R A N O V I C I E K

20.2.1893 – matka Agnesa sa stáva predstavenou karmelského kláštora a urobí svoju „dvojnásobnú sestru“ Terezku neoficiálnou magistrou noviciek. Za oficiálnu magistru noviciek bola zvolená Mária Gonzaga.

O tri roky sa situácia zmenila a Mária Gonzaga sa znovu dostáva na čelo vedenia kláštora. Noviciát ponecháva ešte veľmi mladej, len 20 ročnej sr. Terezke.

Áno, treba rozsievať okolo seba dobro a neznepokojovať sa, či ono vzíde. Nám náleží práca , Ježišovi úspech.“

/strana 9/

Musím zomrieť so zbraňou v ruke, majúc v ústach med Ducha, ktorým je Slovo Božie.“

/strana 11/

J e j m ú d r o s ť

Spoločný život je najväčšie pokánie.“

/sv. Ján Berchmans/

Kláštor nepozná tisícoraké rozptýlenia, ktoré pomáhajú zavracať zranenú citlivosť, takže ona pociťuje živšie malé nedorozumenia, neodvratne vyvolávané temperamentom, výchovou a rôznou povahou.“

/strana 13/

P O K O R A – D U C H O V N Á C H U D O B A – D U C H

D E T S T V A – D O V E R A

Pokora

„… napriek svojim deviatim rokom rehoľného života bola sestra Terézia od Ježiša stále v noviciáte, nechodievala do rehoľného zboru /kapituly/ a tak sa na ňu pozerali ako „na malú“.

/strana 15/

Terezka veľmi trpela chorobou svojho otca. Vraj si s nadšením opakovala slová sv. Jána z Kríža „Pane, trpieť a byť pohrdnutý pre Teba!“

Byť rada, keď vám prikazujú a vás hania.“

Takýto postoj k duchovnému životu nepochopím.

Čnosť je skloniť sa pokorne pod ruku každého človeka.“

/strana 16/

Vy máte tú malú potvoru…“

Peter Surin robil exorcizmus a démoni mu povedali: „My dokážeme všetko, iba tej potvore dobrej vôli nemôžeme nikdy vzdorovať.“

/strana 18/

Malý prostriedok

Terezka bola o sebe presvedčená, že je schopná najväčších hriechov. V roku 1887 jej nedovolili vstúpiť do kláštora, pretože bola primladá. Veľmi ju to ranilo a jednako sa dokázala márnomyseľne, ako povedala, tešiť z toho, že dostala nový pekný klobúk.

Pravá radosť

Jedine v Bohu je odpočinok a pravá radosť.

/strana 21/

Myslieť o sebe, že ste nedokonalá a považovať druhých za dokonalých, hľa, to je šťastie.“

/strana 21/

„… nieto nič sladšieho, ako myslieť dobre o svojom bližnom.“

/strana 22/

Ako svätá Panna

Bola ľahostajná k tomu, čo si kto o nej myslí, aj keď druhí sa pozastavovali nad nejakou zdanlivou nesprávnosťou. Tak sa stalo, že na začiatku svojej nemoci musela odchádzať po lieky niekoľko minút pred jedlom, čomu sa jedna staršia sestra divila a žalovala na ňu, že je to nedisciplinovanosť. Sestra Terézia od Ježiša potrebovala povedať iba jedno slovo a bola by sa ospravedlnila, aj upokojila onú sestru. Ona sa však tomu vyhla, berúc si príklad zo svätej Panny, ktorá by sa radšej bola dala pohaniť, než aby sa ospravedlnila u sv. Jozefa….

Ako u Márie, jej veľkým prostriedkom bolo mlčanie. Rada „uchovávala všetky tieto veci vo svojom srdci“, svoje radosti, i svoje bolesti…“

/strana 24/

DUCHOVNÁ CHUDOBA

…na zemi treba všetko stratiť, všetko si dať vziať, aby sme dospeli ku chudobe ducha. /strana 24/

Terezka si našla knihu na čítanie, ale akonáhle nejaká iná sestra prejavila o knihu záujem, vzdala sa jej bez toho, aby ju dočítala do konca. Nedokázala by som to. Terezka chcela, aby jej novicky žili ako „malé deti“, ktoré závisia od svojich rodičov. „Ak Pán Boh chce krásne myšlienky a vznešené city, má na to svojich anjelov. Mohol by dokonca stvoriť duše také dokonalé, že by nemali nijakú slabosť našej prirodzenosti. Ale on vkladá svoju rozkoš do úbohých, malých tvorov… slabých a biednych… Bezpochyby sa mu to viac páči.“ 🙂

/strana 25/

Márnosť ľudského oceňovania

Celina celkom ľudsky túžila po tom, aby si ľudia všimli jej pokroky, aby ju vnímali a prijímali, ale Terezka jej na to vtipne odpovedala: „Takto si počínať, znamená napodobňovať sliepku, ktorá ihneď ako zniesla vajce, upozorňuje na seba všetkých okoloidúcich.“

/strana 27/

Prinášať obety a nechcieť zbierať plody

Kniha Sirachova: /Podľa mňa zúfalý preklad./ „Zasa iný je skleslý potrebujúci pomoc, až veľmi mu chýba sila a má hojnosť biedy, ale oko Božie dobrotivo si ho všíma, dvíha ho z uponíženia jeho a pozdvihuje mu hlavu. Mnohí sú tým udivení a zvelebujú preto Boha. Maj dôveru v Boha a vytrvaj na svojom mieste. Ak Boh tak chce, ľahko sa stane, že obohatí chytro aj biedneho. Požehnanie Božie chytro môže odmeniť spravodlivého a podnikanie jeho v krátkom čase prinesie ovocie.“

/straba 30/

DUCH DETSTVA

Terezka svoj spôsob, ako prísť k Bohu, nazývala „malou cestou“. Bola blahorečená 14. augusta 1921? Bossuet: „Keby som mohol znovu začať svoj život, chcel by som byť iba malým dieťaťom, ktoré beztrestne podáva svoju ruku Ježišovi.“

/strana 32/

Zrelá čnosť vedie do stavu detstva,“ Laoo´ VI. st. pred Kristom

Veľký muž je ten, ktorý nestratil svoje srdce z detstva.“ Meng-c´ IV. st. pred Kristom

Nechajte dietky prichádzať ku mne, lebo takých je kráľovstvo nebeské… ktokoľvek sa stane malý ako dieťa, bude najväčší v kráľovstve nebeskom… Ježiš objímal deti, keď ich bol požehnal.“

/strana 33/

Kmíni neba

Mojimi obrancami v nebi a mojimi obľúbencami na zemi sú tí, čo nebo ukradli ako sväté neviniatka a dobrý lotor. Veľkí svätci získali nebo svojimi skutkami. Ja chcem napodobňovať kmínov, ja nebo chcem mať lsťou, lsťou lásky, ktorá otvorí vchod do neba pre mňa a pre úbohých hriešnikov…“

/strana 37/

Usmernenie úmyslu

Počas svojej choroby prijímala i najodpornejšie lieky a najtrápnejšie spôsoby ošetrovania s nezmeniteľnou trpezlivosťou. Hoci pritom zisťovala, že všetko je číra strata, nikdy sa nestavala proti, ani keď nakoniec bola z toho iba unavená. Zdôverila sa mi, že všetko toto neužitočné ošetrovanie obetovala Pánu Bohu za nejakého misionára, nemajúceho ani čas, ani prostriedky na liečenie a prosila ho pritom, aby ono celé bolo jemu na osoh…

/strana 39/

Je dobré často rozobrať svoje myšlienky a usmerniť svoje úmysly, ale bez napätia ducha. Pán Boh uhádne krásne myšlienky a duchaplné úmysly, to čo by sme chceli mať. On je otec a my sme malé deti.“

/strana 40/

Byť svätou… ale nezveličovať sa /čo je toto zasa za preklad?/ … Terezka sa veľmi vyhýbala túžbe, aby sa cítila dokonalou a by ju druhí za takú považovali…lebo… veď takto by bola „narástla“ a Pán Boh by ju nechal kráčať samú.

/strana 41/

…netreba pracovať preto, aby sme sa stali svätými, ale aby sme robili radosť Pánu Bohu.“

/strana 41/

III.

L Á S K A K B O H U – V Ď A Č N O S Ť –

S P O J E N I E S B O H O M – Z B O Ž N O S Ť

Pre Terezku bola láska zameraním celého jej života. Cestu k dokonalosti hľadala prostredníctvom lásky. Tá bola hybnou silou všetkých jej skutkov.

Robiť radosť dobrému Bohu

Ja som rozmarom Jezuliatka… Je dosť takých, ktorí chcú byť užitoční. Mojím snom je – byť malou neužitočnou hračkou v rúčke Ježiškovej…“

/strana 50/

Ja vždycky považujem svoj údel za krásny… Nech by druhí mali mať viac zásluh, aj keď menej dávajú, ja by som chcela mať radšej menej zásluh, hoci by som dávala viac, pretože tak by som vyplnila vôľu Pána Boha.“

/strana 53/

Ak túžim odísť, to vôbec nie je radosť. Utrpenie ma príliš priťahuje, než aby som pred ním dala prednosť nebu. Iba istota, že plním Božiu vôľu, mi káže priať si smrť, inakšie by som chcela radšej žiť a mučenícky trpieť.“

/strana 53/

Keď si pomyslím, že zomriem v posteli! A tak som chcela zomrieť v aréne!“

/strana 53/

Tauler povedal: „Ak milujem dobro, ktoré je v mojom blížnom viac, ako ho miluje on sám, toto dobro je viac mojim ako jeho. Ak milujem vo sv. Pavlovi všetky tie milosti, ktoré mi udelil Boh, všetko toto náleží rovnako aj mne. Týmto spoločenstvom môžem byť bohatým na všetko dobro, ktoré je v nebi, i na zemi, v anjeloch, vo svätých a vo všetkých, ktorí milujú Boha.“

/strana 56/

Sebaobetovanie. Terezka hovorí, že „vydať sa za žertvu láske Pána Boha, nie je to isté ako vydať sa jeho spravodlivosti… netrpeli by sme navyše… obetovali by sme sa iba preto, aby sme mohli ešte viac milovať Pána Boha za tých, ktorí ho milovať nechcú…

Hrám bank lásky!“

Terezka nechcela byť „podomovou priekupníčkou“, pretože človek tak nezíska naraz veľký groš, ale len halier ku halieriku dáva. Jednako jestvujú duše, ktoré si po takýchto štipkách udržujú život. Sú však iné duše, ktoré žiadajú, aby sa im platilo, ako sa patrí. „Avšak ja,“ povedala, „ja hrám bank lásky. Ja hrám vysokú hru. Či v nej prehrám, to veru uvidím. Mňa nepriťahujú ťahy, bo Ježiš ich robí za mňa a ja ani neviem, či som bohatá, alebo chudobná, veď uvidím.“

/strana 64/

SPOJENIE S BOHOM

Nám sa treba iba spájať s Pánom Bohom. Aj keby sme patrili k niektorej komunite, ktorú noviny uvádzali ako príklad zbabelosti, nemalo by nás to znepokojovať.“

/strana 66/

Ani prílišná horlivosť, ani nedbanlivosť

Snažila som sa bojovať proti mojej prílišnej horlivosti v prácach, proti túžbe robiť všetko príliš dobre, proti živej bolesti, akú som pociťovala, keď sa mi dielo nepodarilo podľa môjho želania, jedným slovom proti trápeniu, ktorému som sa poddávala kvôli práci:

Vy ste sem neprišli,“ povedala mi, „aby ste urobili veľa práce. Ani netreba pracovať, aby sme mali úspech. Či sa v tejto chvíli staráte, čo sa deje na iných karmeloch? Či sa tam reholnice náhlia, alebo nie? Či vám ich práce prekážajú sa modliť, rozjímať? Nuž teda, máte si zachovať také isté ústranie, aj keď ide o vašu prácu v osobnom zadelení, máte na ňu vynaložiť svedomite predpísaný čas, ale neviazať na ňu srdce. Kedysi som čítala, že Izraeliti stavali jeruzalemské múry, pracujúc jednou rukou a druhou držiac meč. To je pekný obraz toho, čo máme robiť my: pracovať iba jednou rukou a druhou brániť svoju dušu pred roztržitosťou, ktorá prekáža spojiť sa s Pánom Bohom.“

/strana 67/

Cirkevné hodinky

Nemyslím, že je možné viac túžiť, ako som ja túžila, dobre odriekavať cirkevné hodinky a nedopúšťať sa v nich chýb.“

/strana 68/

Modlitba – čas pre Pána Boha

Celý jej život prebiehal v čírej viere. Nebolo duše menej utešovanej v modlitbách. Zverila sa mi, že sedem rokov strávila v modlitbách tých najsuchopárnejších, jej výrečné duchovné cvičenia, jej mesačné rekolekcie boli pre ňu mukou. A predsa sa ľudia domnievali, že je zaplavovaná duchovnými útechami. Také vrúcne boli jej slová a skutky, v takom spojení žila s Bohom!

/strana 69/

ZBOŽNOSŤ

Zvláštna záľuba vo Svätom Písme

Terezka bola obdarovaná vynikajúcou pamäťou.

Štúdium inšpirovaných kníh.

Jej láska k Najsvätejšej Trojici

Želala si, aby sviatok Najsvätejšej Trojice bol povýšený do vyššieho liturgického stupňa. Vo sviatok Najsvätejšej Trojice, 9. júna 1895 dostala počas svätej omše osvietenie obetovať sa ako „zápalná obeta milosrdcnej láske Pána Boha.“

/strana 73/

Pobožnosť ku Svätej tvári

Zahrňuje všetky ostatné pobožnosti. Pri pohľade na zmučenú tvár Ježiša Krista… čerpala pokoru, lásku k utrpeniu, veľkodušnosť v obeti, horlivosť za spásu duší, odlúčenosť od tvorov…

Úcta ku kňazstvu

Ó, aké divy uvidíme v nebi! Predstavte si, že tí, čo na zemi po tom túžili, budú užívať v nebi výsady kňazstva.

/strana 79/

IV.

BRATSKÁ LÁSKA, HORLIVOSŤ ZA SPÁSU DUŠÍ

– na prosby sestier skladala básne

– nikdy, nikoho neodmietla

– najlepšie miesta prenechávala iným

– s každým zaobchádzala jemne

– treba sa ponáhľať a ísť v ústrety skutkom lásky k blížnemu

Modliť sa za kňazov

Chcela, aby jej život bol zasvätený posväcovaniu Pánových služobníkov. Hovorila, že „modliť sa za kňazov je obchod vo veľkom, pretože cez hlavu zasadhuje údy. Táto túžba po posvätení kňazov a skrze nich za obrátenie hriešnikov bola hybnou silou jej života.

/strana 97/

VERNOSŤ REHOLI – POSLUŠNOSŤ, CHUDOBA, DUCH UMŔTVOVANIA… ODLÚČENOSŤ, ODRIEKANIE SA, KAJÚCNE

NÁSTROJE

– Sme veľmi šťastné, že máme iba uvádzať do praxe to, čo naši svätí reformátori museli zavádzať s toľkou námahou

– Choďte za svojou malou povinnosťou a nie za svojou malou láskou

/strana 103/

POSLUŠNOSŤ

– Nesmieme sa oddávať pohodlnosti života

– Výpovede predstavených sa jej stávali rozkazom

Počas jej noviciátu ju magistra zaviazala, aby jej povedala zakaždým, keď má žalúdočné ťažkosti. Keďže to bolo každý deň, cítila sa povinnou priznať sa každý deň. Vtedy sa magistra, ktorá už dávno zabudla na to, čím ju zaviazala, vyslovila: „Toto dieťa nič iné nerobí, len sa ponosuje.“ Terezka sa vôbec nebránila. Nič nevysvetľovala.

– Nerobiť nič bez povolenia

– Prispôsobiť sa zvyklostiam

– Žiť v chudobe

– Duch umŕtvovania v jedle, pri rekreáciách, v hovorni

– Čistota úmyslov

– Odlúčenosť

– Žiadna sebaláska

– Zrieknuť sa rodinných zväzkov

– Nerobiť dohody so svetom

– Nástroje kajúcnosti

Hovorievala nám, že všetky telesné „pokutovania“ nie sú ničím, keď sa položia na váhu proti láske k blížnemu.

/strana 129/

SILA V UTRPENÍ

SEBAOVLÁDANIE

BOŽIE NÁSTROJE

SVäTOSŤ A SLÁVA

TÚŽBA PO SMRTI

NEBESKÁ ODMENA

Nikomu nehovorila o svojej veľkej skúške pokušení proti viere, ktorá veľmi zatemňovala nebo jej duše v posledných 18 mesiacoch jej života. Napríklad neverila, že existuje nebo.

/strana 130/

Kríže sveta a kríže rehoľného života

Všeobecne sa vo svete myslí, že my vôbec nemáme čo trpieť, alebo že to sú len také detské trápenia… Sama som tu zistila, že povahy zdanlivo najsilnejšie sa pred malými vecami dajú najľahšie zlomiť. Veru, taká je pravda, že najväčšie víťazstvo je premôcť seba samého…“

/strana 133/

Kríže rehoľného života sú ako každodenné pichnutie špendlíkom. Boj sa odohráva v celkom inej oblasti. Treba tu bojovať proti sebe samému, zničiť seba samého… v tom sa dobývajú skutočné víťazstvá.

/strana 134/

Nežiadať útechy

Jej vnútorná úmrtvenosť bola taká veľká, že nikdy nežiadala od Pána Boha ani najmenšiu útechu. „Je také sladké slúžiť Pánu Bohu za noci skúšok, my máme iba tento život, aby sme žili z viery.“

/strana 138/

Ježiš mi neodpovedal. Bezpochyby spal.“

/strana 138/

Nič ju nemohlo rozrušiť, alebo uviesť do zmätku. Hrozby, prenasledovania, pohromy na zemi, to všetko iba vyššie vznášalo jej spev. Na jej tvári sa vždy odzrkadľoval pokoj a mier a ten chcela vidieť aj na svojich novickách. Nestrpela napríklad, aby sa mračili, čo bolo príznakom nejakej starosti.

/strana 140/

BOŽIE NÁSTROJE

Som iba to, čo si o mne myslí Boh.“

/strana 143/

Ach, vy neviete, čo hovoríte! Ľudsky povedané, najviac privilegovaní sú tí, ktorých Boh uchováva pre seba jediného. Sú napríklad dve malé kadidelnice. Jednu uchováva pre seba a druhú stavia pre stvorenia, aby sa pre ne šírila vôňa. Ktorá z nich je viac uprednostňovaná?“

/strana 144/

TÚŽBA PO SMRTI

Sestra Terézia mala vždy predtuchu, že jej život bude krátky a to ju viedlo k tomu, že pohŕdala všetkými pomíňajúcimi sa vecami… príliš vydarený deň, živá radosť, boli jej na ťarchu, pretože smerovali k tomu, aby oslabli jej túžbu po smrti.

/strana 150/

VII.

POSLEDNÁ CHOROBA SVATICE –

HRDINSKÁ VESELOSŤ

POSLEDNÉ ROZHOVORY SO SESTROU GENOVIEVOU OD SV. TVÁRE

DRAHOCENNÁ SMRŤ

Posledné mesiace choroby svätice

Všetko je dobre, všetko sa splnilo, cenu má iba láska.“

/strana 152/

Fyzické utrpenie, ktoré znášala posledné mesiace, boli kruté, lebo k pľúcnej chorobe sa pridružila tuberkulóza čriev, ktorá privodila gangrénu, rany sa zas vytvorili pre jej krajnú vychudnutosť, a my sme tu boli bezmocné, ako jej uľaviť.

/strana 153/

Sila v telesnom utrpení

Terézia sa nedožadovala úľav ani vtedy, keď mala vysokú horúčku. „A s akou odvahou znášala bolestné zákroky liečenia! Vidím ju ešte, ako dostáva viac ako 500 pálčivých vpichov rozpálenými ihlicami do chrbta /sama som ich počítala/.“

/strana 154/

Primitívny spôsob, akým sa vtedy ošetrovali chorí ľudia.

Hrdinská veselosť

Moja svätá sestrička si až do konca svojho života zachovala detské a čarovné spôsoby, ktoré z nej vytvárali veľmi príjemnú spoločnosť s ňou. Každá ju chcela vidieť a počuť. Zdalo sa dokonca, že jej bodrá veselosť rastie s utrpením.“

/strana 155/

Smrť učí, aby sme nechali mnoho vecí pochovať!

Až budem mŕtva, budem zachovávať mlčanie, nebudem dávať nijaké rady. Či ma položia na pravý, alebo ľavý bok, nepomôžem si. Ak povedia, že je lepšie, keď sa leží na tomto boku, že takto budú môcť pri mne dokonca oheň rozložiť, ja nepoviem nič. Ako nám pomáha táto myšlienka, aby sme sa striasli malých vecí, ktoré nás rozrušujú, všetkého, čo raz budeme musieť nechať pochovať!“

/strana 159/

Nemáte pravdu, ak chcete, aby sa každý podrobil vášmu stanovisku v posudzovaní vecí Keďže chceme byť malými deťmi.. malé deti nevedia, čo je lepšie, všetko považujú za dobré, napodobňujme ich.“

/strana 116 a aj tu je chyba… číslovanie strán nesedí/

V deň jej smrti boli sme pri nej samy, matka Agnesa od Ježiša a ja. Trasúc sa a celá zmorená, zavolala nás na pomoc. Trpela do krajnosti každý deň. Položila jednu ruku na plece matky Agnesy od Ježiša a druhú na moje a zotrvala tak s rozopätými rukami ako na kríži. V tej chvíli bili tri hodiny a my sme si v duchu pripomenuli Ukrižovaného Ježiša: nebola naša úbohá, malá mučenica jeho živým obrazom?

/strana 126/

Smrteľný zápas malej Terezky bol dlhý a strašný. „Nie, nikdy by som nebola verila, že je možné toľko trpieť. Nikdy, nikdy! Nemôžem si to vysvetliť inakšie ako vrodenými túžbami, aké som mala: zachraňovať duše.

/strana 126/

30. septembra 1897, 7 hodín 20 minút večer.

Werbeanzeigen
Dieser Beitrag wurde unter Biografie, Náboženské, Werke abgelegt und mit , , , , verschlagwortet. Setze ein Lesezeichen auf den Permalink.

Kommentar verfassen

Trage deine Daten unten ein oder klicke ein Icon um dich einzuloggen:

WordPress.com-Logo

Du kommentierst mit Deinem WordPress.com-Konto. Abmelden /  Ändern )

Google Foto

Du kommentierst mit Deinem Google-Konto. Abmelden /  Ändern )

Twitter-Bild

Du kommentierst mit Deinem Twitter-Konto. Abmelden /  Ändern )

Facebook-Foto

Du kommentierst mit Deinem Facebook-Konto. Abmelden /  Ändern )

Verbinde mit %s