Karel Čapek: Kniha apokryfů

Karel Čapek: Kniha apokryfů

img_6654

Jazyk: český

Vypočuté: december 2016

http://zvukoveknihy.cz/karel-capek-kniha-apokryfu/

Karel Čapek patrí ku mojim obľúbeným autorom, ale nie všetky diela pôsobia vyváženým dojmom. Niekedy píše, ako keby „zo zúfalstva“ a potom to nestojí za nič. Písal romány, ale aj poviedky, divadelné hry, cestopisy. Divadelné hry ma nenadchli a z cestopisov som zatiaľ neprečítala ani jeden.

V „Knihe apokryfů“ sa nachádzajú poviedky, ktoré boli uverejnené už aj v iných knihách, takže tu len uvádzam link do mojej virtuálnej knižnice, ak som ich prečítala a stihla zapísať.

Podľa Wikipédie je apokryf označenie pre také texty, ktoré do biblického kánonu nepatria. Majú však náboženský charakter a svojou povahou sa ku náboženskému spisu približujú. Karel Čapek si tu vyberá krásne texty z Biblie, aby ich spracoval „tak po česky“. Niekedy sa mu prekvapenie „apokryfu“ vydarí, niekedy sa mi zdá trápny, ale v každom prípade sa oplatí si túto knihu prečítať, alebo vypočuť, pretože sú v nej také skvosty ako napríklad O pěti chlebích, alebo poviedka o Lazarovi po jeho vzkriesení z mŕtvych.

…………………………………………………

O deseti spravedlivých

/Gen 18,20-33/

Abrahám sa rozpráva s Bohom, ktorý chce zničiť dve hriešne mestá – Sodomu a Gomoru… „Ak bude päťdesiat spravodlivých v meste… ak ich bude štyridsať… tridsať… dvadsať….desať, Pane.“

Je to skutočne pekné biblické čítanie. Vždy ma fascinovalo, že sa dá s Bohom rozprávať! Presviedčať, dôvodiť, prosiť… A mať pokoru pri prosbách, lebo On je Boh. „Nech sa nehnevá Pán môj…“ Abrahám vie, že nájsť päťdesiat spravodlivých v takých skazených mestách bude ťažké a tak prosí o štyridsať, tridsať, dvadsať, až sa zastaví pri čísle desať.

Lenže Karel Čapek „zotiera pozlátku z biblického textu“ a robí napríklad zo Sáry obyčajnú „žiarlivú a povrchnú ženskú“, ktorá sa len snaží zistiť, či aj Lótova žena bude medzi vyvolenými. Je to jej kamarátka, ale s ostatnou rodinou nemá Sára moc zľutovania.

Ale aj tak prosí muža, aby šiel a poprosil Boha o záchranu mesta. Abrahám vraví, že Bohu stačí desať spravodlivých, ale oni ich majú vybrať.

Sára ráta príbuzných z Lotovej rodiny. Štyroch majú hneď, ale keď Sára hovorí o ďalších príbuzných, Abrahám má výhrady. Ale nakoniec sa predsa len nechá uhovoriť. Sára ako keby ovládala všetky možné klebety. Keď Abrahám niekoho navrhne, okamžite zareaguje tým, čo vie, alebo si myslí, že vie… ako napríklad:

Starý Náchor spí s pohanskými ženskými.

Sabatah je krivoprísažník.

Elia – cudzoložil s cudzou ženou.

Menchiel sa posmieval, že Abrahám nemá syna so Sárou, ale len s jej slúžkou.

A takto to ide ďalej. Jeden je hlúpy, druhý smilní, tretí … ale to už nie je v Biblii, to je výmysel Karola Čapka. Sám nechodil do kostola, ale rád sa venoval biblickým témam.

Je v Sodome nejaká spravodlivá žena?“ pýta sa Abrahám, ale Sára hovorí, že nie, nenájde sa nijaká. Sára posiela muža ešte raz za Bohom, aby sa zmiloval nad celým hriešnym ľudom, pretože od nich predsa nemôže žiadať, aby vybrali „aspoň desať spravodlivých“.

Takže? Boh môže prižmúriť oko, ale my ľudia nie? My to nedokážeme, lebo naši príbuzní, priatelia a známi sú príliš blízko nás? Lebo o nich vieme priveľa toho, čo sa nám na nich nepáči?

………………………………………………….

Vstaň a vezmi svoju ženu a deti, ktoré máš a odíď,“ povedali Lótovi traja anjeli. „Prečo mám odtiaľto odísť?“ „Lebo Boh nechce zahubiť spravodlivého.“ Lót vyšiel do ulíc a kričal na ľudí, že Boh mesto zničí… Ale oni mu neverili a mysleli si, že je opitý.

Lót nechce odísť do mesta Ségor, ktoré bude zachované. Celú noc si spomínal na ľudí, ktorých v Sodome poznal. Ako krásne spievajú sodomskí muži, aké

krásne sú sodomské dievčatá, ako krásne sa hrajú sodomské deti… „Videli ste aspoň našich remeselníkov?“ „Ak súdite sodomských, súdite aj mňa. Ja odtiaľto neodídem. Do poslednej chvíle si budem myslieť, že by som ich mohol zachrániť. Vari môžem len tak odísť?“

Vari nie som aj ja na vine, že to s nimi zašlo tak ďaleko?“

Pretože som ich súdil, pretože som s nimi niesol to najťažšie…“

Sodoma, to sme my všetci…“

Pokúsim sa… ja ešte neviem o čo… pretože, som ich po celý život súdil tak prísne, ako nikoho.“

Lót sa háda s anjelmi, ktorých za nim poslal Boh, aby ho zachránil. Táto časť je podľa mňa umelecky oveľa slabšia ako napríklad „Rozmnoženie piatich chlebov“.

Anjeli mu pripomínajú, že má dve dcéry a keď nechce zachrániť seba, mal by myslieť aspoň na ne. Chytili ho za ruku, chytili za ruky jeho ženu a jeho deti a vyviedli ho z mesta. Lót plače za mestom, v ktorom tak dlho žil. „Veril som v Hospodina a v zákon Jeho, ale v teba som neveril…“ No? Čo je toto za vetu? Alebo ešte niečo „lepšie“: „Ak niet Sodomy, niet Hospodina.“

Až tak veľmi milujeme svoje hriechy?

Keď mesto začalo horieť, obrátil sa Lót a utekal nazad k mestu. Keď sa ho zhrození anjeli pýtali, čo robí, vyhlásil, že ide „pomáhať ľuďom v meste“.

Podľa mňa tento príbeh nemá „ani hlavu, ani pätu“, nemá

……………………………………………………

Svätá noc

Svätý Jozef a jeho tehotná žena hľadajú v Betleheme strechu nad hlavou. Nikto ich nechce. Cudzích ľudí vziať do domu.

Šimonova žena by si takú holotu do domu nepustila,“ hovorí jedna z tých zlých žien, ktorej muž vzal rodinu do chlieva. Svojmu mužovi Izacharovi ustavične niečo vyčíta. Ale on, asi už zvyknutý na jej nabrúsený jazyk, sa obráti na posteli chrbtom ku nej a zaspí.

O polnoci sa zobudil s pocitom, že nejaká žena kričí. Nevstal, lebo pani Dinah to počula asi tiež a odrazu začala behať hore dolu. Drevo, horúcu vodu… a keď sa s mužom stretli vo dverách, začala na neho hundrať: „Nepleť sa nám tu.“

Vonku pred maštaľou, či chlievom rozpačito stál ten chlap, ktorý povedal, že sa volá Jozef a že je tesár. Starý Izachar sa pokúšal ospravedlniť svoju ženu, pretože si myslel, že prišla do maštale kvôli tomu, že chce tých mladých, chudobných ľudí aj odtiaľ vyhodiť.

Díval sa na nebo plné hviezd a odrazu ukázal Jozefovi jednu, ktorá bola neobyčajne krásna. A my vieme, že to bola „tá naša“ – tá betlehemská!

………………………………………………………..

Marta a Mária

/Lk 10, 38-42/

Známy príbeh dvoch sestier, žien, ktoré považovali Ježiša za svojho priateľa. Keď Ježiš odišiel, vyzdvihnúc jej sestru Máriu, išla pomôcť susedke, ktorá ju obdivuje ako dobrú gazdinú. Marta sa jej sťažuje, že Ježiš prišiel bez ohlásenia, že práve mali veľa prania a že jej Mária s tým neporiadkom nechcela pomôcť. Padla k nohám rabbiho, hovorila s ním aramejsky a žobronila, aby im niečo rozprával.

Sťažuje sa, že Majstrovi umývala nohy a utierala mu ich svojimi vlastnými vlasmi. Susedka Támar hovorí, že muži si neporiadok ani tak nevšímajú a pýta sa, či Majster niečo rozprával. Že by chcela počuť, čo rozprával.

Ja tiež. Ja by som tiež rada počúvala Slovo Božie,“ vzdychla si Marta, „ale niekto sa musel postarať o jedlo.“

Ani ich brat Lazar nepomáhal, lebo ušiel z domu, keď videl, že je na rade veľké pranie.

Keď je Mária krásna, nech Marta aspoň dobre varí,“ hovorí smutná Marta. Ani ma nenapadlo, že by už mohla byť v biblickom príbehu „stará“ a ešte k tomu aj nepekná.

Marta si všíma, že Majster je chudý, vyhladovený a rozhodla sa, že mu pripraví holúbkov. Volá Máriu so sebou, aby si hosť na chvíľu oddýchol, ale ona nevidí a nepočuje. „Pane, to ti je jedno, že ma sestra nechá posluhovať samotnú?“ opýta sa Marta. „Marta, Marta, staráš sa o veľa vecí, ale Mária si vyvolila lepšiu stránku a tú jej nikto nevezme,“ povedal Pán.

Mária nevedela, o čom Pán rozprával, hoci sa jej Marta na to pýtala. „Neviem, sestrička, len viem, že som veľmi veľmi šťastná!“ Karel Čapek tento príbeh vôbec nepochopil a ako každý, kto vidí „iba veci tohto sveta“, sa postavil na stranu Marty. Vykreslí ju ako zodpovednú, pracovitú, obetavú ženu, ktorá sa stará o celý dom, zatiaľ čo jej krásna sestra Mária je „pochabá“ a Marta sa naučila „slúžiť“ jej, obsluhovať ju, lebo je taká krásna.

Čo je toto za hlúposť? Veď to nie je pravda! Ani to nedáva zmysel! Ochudobňuje to tak jednu, ako druhú postavu. Marta vezme na ruky jedno zo šiestich susedkiných detí, ktorým práve doniesla polievku a začne ho prebaľovať.

Starostí sa aj o Lazara, sama o sebe hovorí, že je iba slúžka, hoci by tiež rada počúvala Slovo Božie. „Niekto musí prať, variť, niekto sa musí starať o dom…“

Vchádzame do tvojho domu, ako keby si to ty bola… aj ty si svojím spôsobom milovala mnoho,“ toto by chcela Marta počuť o sebe.

…………………………………………

Lazar

https://frauellie.wordpress.com/2013/09/27/karel-capek-pozdravy-lazar/

Do Betánie došla správa, že Ježiš odišiel do Jeruzalema a že ho tam zatkli. „Mohol u nás na dvore tesárčiť, prečo musel ísť do Jeruzalema?!“ Lazar hovorí, že „vy ženské tomu nerozumiete“. Mária hovorí, že sa stane „zázrak“, že sa steny väzenia pred ním rozostúpia a on bude slobodný. Praktická Marta však tvrdí, že On neurobí nič, čo by mu mohlo pomôcť. Na druhej strane však má veľa priaznivcov. Treba ich zorganizovať, treba Majstrovi pomôcť.

Lazar sa chce okamžite vybrať na cestu a Mária hovorí, že pôjde s ním. Marta vyhlási, že niekto sa musí ostať starať o dom, ale to bol jej nápad, že treba do Jeruzalema ísť a Majstra zachrániť.

Lazár sa začne vyhovárať. „Lazár je taký čudný odvtedy, čo bol vzkriesený zmŕtvych,“ myslela si Marta. „Nie som vo svojej koži,“ povedal. „Ale ja pôjdem, len čo ma prejde tá zimnica.“ „Ja viem, že za Ním pôjdete,“ hovorila Marta. „Niekto mu musí pomôcť.“

Lazár sa vyhovára, že nie je zdravý, že kto vie, ako to vyzerá v Jeruzaleme. „Ja by som tak rád šiel, ale nemôžem. Možno až zajtra… ale nenecháš ma doma samotného. Čo by som si bez teba počal?“ povedal Lazar a z očí mu tiekli slzy. „Ja by som tak rád šiel… keby som sa tak nebál… ešte raz umrieť.“

……………………………….

O pěti chlebích

https://frauellie.wordpress.com/2013/09/27/karel-capek-pozdravy-o-peti-chlebich/

Túto poviedku už mám zapísanú vo svojej virtuálnej knižnici. Je nádherná!

Tu je Karel Čapek taký, ako ho mám rada.

………………………………..

Ben Chanan a Ananiáš

Príbeh prerozprávaný formou monológu. „Ten človek mal veľa pravdy… ale mal to radšej zapísať a vydať ako knihu… neujalo by sa celé učenie… stačí, keď presadí aspoň jednu, alebo dve myšlienku… inak to nejde, keď chceme napravovať svet… s tým sa musí poľahučky… potichučky… to práve bola jeho chyba.. chcel spasiť svet hneď… pravda sa musí prepašovať… musí sa trúsiť po troškách, aby si ľudia na ňu zvykali… nie odrazu rozdaj všetko, čo máš… alebo ako šiel s bičom na tých peňazomencov… veď to sú tiež ľudia… a chcú zarobiť… Ježiš mohol podať sťažnosť… a tie jeho tábory ľudu… alebo, že sa nechal tak vítať, keď vchádzal do Jeruzalema… mal priklusať pešo… počul som, že sa nechal hostiť od rímskeho stotníka… ale tomu ani už neverím… to sú určite klebety… a tie jeho zázraky… tí, pri ktorých zázrak neurobil, tí mu to mali za zlé… samé chyby… mal len učiť… a nie robiť skutky… šiel na to zle… jeho taktika bola pochybená a potom to nemohlo dopadnúť inak… nelámte si nad tým hlavu, Ben Chanane… bol to spravodlivý muž, ale musel to prehrať…“

………………………………………….

Kajfáš

Zasa forma monológu… „My sme ho neodsúdili na smrť… my sme ho iba vydali rímskemu prokurátorovi… je to vina Rimanov… tak je to, milý Ben Chanan… na takúto vec sa musíme pozerať politicky… Rimania nás zbavili osoby, ktorá nebola žiadúcou… vraj, ktoré sú to dôvody? Vari nechápate, ako nám poškodí, keď niekto útočí na naše uznávané autority ako sú farizeji a zákonníci? Z vlasteneckých dôvodov musíme podporovať ich prestíž, aby náš národ neprepadol do rúk cudzincom…. Politicky sa na to musí ísť… politicky… záujem vlasti je nad každé právo… farizeji .. medzi nami sú to len tláchači… ale to, čo hovoril Ježiš, povedzte sám, Ben Chanan, čo to pomôže nám, keď hlása, že treba napraviť svet a žiť v chudobe a odriekaní…nikto mi nenahovorí, že by niekto z našich mohol spasiť svet… keby to bol Riman, alebo Egypťan, ale taký „židáčik“ z Galileje? To nech hovorí niekomu inému, že prišiel spasiť svet. Ale nám nie! Nám nie!“

………………………………………..

Ukrižovanie

Pilát sa rozpráva so vzdelaným, vplyvným Židom… „Nehovorme už o tom… ale, čo spáchali tí chlapi po pravici a po ľavici?“ „Neviem, asi robili nejakú politiku. Nejde mi do hlavy, že ich národ ukrižoval do hlavy spolu. Každá doba má svojich mučeníkov… raz sa hovorí, že treba bojovať za otrokov, raz sa ide revolučne dopredu… zasadiť sa o nenávisť voči tým druhým… ľudia sú vždy ukrižovávaní za niečo krásne… ale ten, čo ho tam vlečie a pribíja klince, je zlý, úplne zlý človek… spravodlivosť ku chudobným je krásna vec, ale tí sa dusia svojou nenávisťou voči tým, ktorí majú viac…“ „Prečo ale križujú toho uprostred?“ „Keby to vyhral ten vpravo, ukrižoval by obidvoch, čo ostali…ten vľavo by urobil to isté… nenávisť na ľavici, nenávisť na pravici a medzi nimi ten, ktorý to chcel napraviť láskou… a potom tí, ktorí sa na to len dívajú…“

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? … a zem sa triasla a skaly pukali.

…………………………………..

Pilátov večer

Místodržiteľ bol mĺkvy a jeho pobočník si to od rozrušenia ani nevšimol, pretože bol plný zážitkov zo zemetrasenia. „Hroby sa otvárajú a skaly sa pukajú,“ kričali ľudia, ktorých stretal.

Raz som už videl zemetrasenie … asi tak pred 17 rokmi… bolo to strašné…“

Teraz sa rozprávajú o tom, ako ľudia v rôznych častiach sveta pochovávajú. „Len sa im nepliesť do toho, ako to robia…“ „Ale ja by som rád vedel, z čoho sa také zemetrasenie urobí… a tiež, prečo sa pritom zatmela obloha? Ráno bol taký jasný, obyčajný deň.“

Ten, ktorý ich obsluhoval, hovorí, že sa to dalo čakať už odvčera. „Niečo sa dalo čakať, pane, prosím za prepáčenie…“ „Ja som tiež čakal, čo sa stane,“ povedal Pilát. „Vieš, Suzo, ja som sa o muža z Nazareta trochu viac zaujímal… keby som im ho nevydal, rímska správa by sa blamovala… vraj to bol nebezpečný človek… v Betleheme ho vítali traja králi ako významnú osobnosť… a čo bolo v Jeruzaleme? Ako ho vítali… Ja som čakal, že prídu tí jeho nasledovníci za mnou, tí ľudia z hôr, že ho nenechajú umrieť… a ja by som povedal, Pán Boh zaplať… hovorili mi, že ten váš krajan oživuje mŕtvych, ale čo ja mám z mŕtvych… vy ste živí a on do vás vložil vernosť… boli by z vás dobrí vojaci…“ Pilát zosmutnel: „Ale oni neprišli… neprišli ho zachrániť.. ach, Suzo, aká márna vec je vláda!“

………………………………

Werbeanzeigen
Dieser Beitrag wurde unter Karel Čapek, Lieblingsauthoren, Náboženské, Českí autori abgelegt und mit , , , , verschlagwortet. Setze ein Lesezeichen auf den Permalink.

Kommentar verfassen

Trage deine Daten unten ein oder klicke ein Icon um dich einzuloggen:

WordPress.com-Logo

Du kommentierst mit Deinem WordPress.com-Konto. Abmelden /  Ändern )

Google Foto

Du kommentierst mit Deinem Google-Konto. Abmelden /  Ändern )

Twitter-Bild

Du kommentierst mit Deinem Twitter-Konto. Abmelden /  Ändern )

Facebook-Foto

Du kommentierst mit Deinem Facebook-Konto. Abmelden /  Ändern )

Verbinde mit %s