A. Faudenom: Počuli sme slovo Pánovo 3

A. Faudenom: Počuli sme slovo Pánovo 3

P1480663

Knižnica: vlastná

Jazyk: preklad do slovenčiny

Prečítané: naposledy v júli 2014 v Ki

Vydavateľstvo: Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, Rím 1979

Počet strán: 1133

Druh: náboženská literatúra

Foto: vlastné

Ján Augustín Beňo napísal knihu „Počuli sme slovo Pánovo“ pod pseudonymom A. Faudenom.

https://www.hnutienazaret.sk/sk/node/84

Verejnosti sú vari najznámejšie jeho predlohy na rozjímanie, ktoré strojopisom a neskôr v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme vychádzali pod pseudonymami (Mon Calepin, A. Faudenom, Silvester Bajan) a na domácej pôde po roku 1990 pod vlastným menom. Najprv to boli už spomínané knižky Deň, čo deň a Počuli sme slovo Pánovo, neskôr Hovor, Pane, tvoj sluha počúva, ktoré vďaka obetavosti SÚCM v Ríme vyšli vo viacerých vydaniach a neskôr niektoré z nich i v cudzích jazykoch (v češtine, poľštine, ruštine, ukrajinčine) v zahraničí.

Okrem toho pre potreby hnutia Nazaret don Beňo pripravil rozjímania pod názvom Odrobiny (poslednú úpravu robil ešte v roku 2006) a Tvoje slovo, Pane, je duch a život. K predlohám na rozjímanie na základe Božieho slova sa priraďuje aj takisto už spomínaný duchovný komentár k Veľpiesni, ktorý vyšiel pod rovnomenným názvom.

http://www.integra.fost.sk/clanky/extremyNazaret.pdf

Trinásť strán textu. Prečítajte si. 🙂

Zo skúseností všeobecnej Cirkvi možno konštatovať, že hnutiam hrozí jednostrannosť a absolutizovanie vlastného hnutia ako cesty pre všetkých. Iným nebezpečenstvom najmä u starších hnutí je glorifikácia vlastnej minulosti a neprispôsobovanie sa súčasnosti a znameniam čias. K negatívnym prejavom hnutí patrí predovšetkým prejavovaný pocit exkluzivity, výnimočnosti a uzavretosť voči farskému spoločenstvu. V niektorých hnutiach dochádza k podceňovaniu duchovnej stránky človeka, čo sa prejavuje patologickými javmi, vyskytujú sa nejasnosti vo finančných a vlastníckych vzťahoch, privlastňuje sa autorita Cirkvi (www.synodabb.sk). Doposiaľ najväčšej kritike tak zo strany kňazov i laikov bolo podrobované hnutie Nazaret, ktorého činnosť bola koncom roka 2005 zakázaná.“

…………………………………………….……….

46

Urobte, čokoľvek vám povie

/Jn 2,1-11/

Svadba v Káne Galilejskej. Jedno z mojich najobľúbenejších biblických čítaní. A možno práve preto nesúhlasím celkom s tým, čo píše Faudenom, rozvíjajúc tému „Panna Mária je nám svojím počínaním na svadbe v Káne veľkým vzorom“. Faudenom sa zaoberá manželstvom a prirovnáva ho k dobrému vínu. A Pannu Máriu vidí ako tú, ktorá zachraňuje rúcajúce sa vzťahy.

47

Nerobte z domu môjho Otca tržnicu

/Jn 2,13-22/

Nevieme, že by bol Ježiš Kristuš naháňal kohosi do chrámu. Ale, že z neho vyhnal bičom tých, čo nerešpektovali určenie posvätnej budovy, to nám zaznamenali všetky štyri Evanjeliá.

Svoj postoj nemeí ani tam, kde ide o novozákonný dom Boží. Nasilo ani do tohto nikoho neženie, ale zato vyháňa z neho všetkých, čo ho znesväcujú. A rozhodne ho znesväcujú tí, čo tu kupčia.

/strana 131/

Naša modlitba nemá byť „vyjednávaním s Bohom“.

/strana 162/

48

Farizej, menom Nikodém

/Jn 3,1-8/

Ježiš nevyčítal Nikodémovi strach pred ľuďmi, nevhodnú hodinu návštevy, ba ani tú prozaickú a naivnú otázku: Ako sa môže niekto narodiť, keď je už starý? Či vari môže znovu vôjsť do života matky?“ Ani sa nepýta na to, či sa Nikodém mieni zbaviť strachu a stať sa raz aj zjavne jeho učeníkom. Trpezlivo a ochotne mu vysvetľuje pravdu, pokiaľ o ňu javí záujem.

/strana 164/

Nikodéma nevidíme medzi apoštolmi, ale zastane sa Ježiša pred veľradou. „Azda náš zákon odsudzuje niekoho prv, ako by ho vypočul a zistil jeho skutky?“ /Jn 7,50/

49

Nikto nevystúpil na nebesá, okrem Syna

/Jn 3,9-13/

Aj my „vystúpime na nebesia“, ale len vtedy, keď sa budeme pridŕžať Krista, keď s ním budeme tvoriť jeden celok, jednu Cirkev, nie však definovanú ako spoločnosť kresťanov-katolíkov, ktorí sú pokrstení a pod rímskym pápežom zjednotení… To by sa potom mohli do neba dostaťaj vrahovia, smilníci, cudzoložníci, nespravodliví a vydierači, ak by si dali umyť čelo krstnou vodou a na znak jednoty s Rímom zachovali niekoľko predpísaných náboženských formalít.

/strana 167/

Len tak môžeme vystúpiť na nebesia, ak budeme tvoriť Cirkev – Tajomstvo, spoločenstvo pokrstených, ktorí sa z nej nevylúčili hriechom.. Mimo takto pochopenej Cirkvi niet spasenia. Iná nevystúpi na nebesia, iná nie je Kristus, bez ktorého myslieť na nebo je vždy planá nádej a márna chuť.

/strana 167/

52

Kto v neho verí, nebude súdený

/Jn 3,17-18/

Boh neposlal svojho Syna na svet, aby súdil svet, ale aby svet bol spasený jeho prostredníctvom. Kto v Neho verí, nebude súdený, ale kto neuverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho.

/strana 174/

Uveriť v Ježiša Krista je jediná možnosť, ako sa vyhnúť trestajúcemu Božiemu súdu.

/strana 174/

Veriť v Ježiša Krista, to znamená byť presvedčený o tom, že tu medzi nami bol ako autentický Boží Syn a že je tu vo svojej Cirkvi i dnes a bude stále až do konca vekov.

/strana 175/

53

Kto koná podľa pravdy, vychádza na svetlo

/Jn 3,19-21/

Najväčšiu tmu, najvýraznejšie tmárstvo predstavujú ľudia, čo zatvárajú oči pred Slnkom a pritom vykrikujú: Niet ho!

/strana 177/

54

Ženíchov priateľ sa veľmi raduje

/Jn 3,22-30/

Prvé autorstvo každého dobrého diela treba pripísať Bohu.

Až na druhom mieste sme autormi my.

Pri konaní dobra sme len nástrojmi v jeho rukách.

Nikto si nemôže nič prisvojiť, ak sa mu nedostáva z neba,“ hovorí Ján tomu, ktorý ho prišiel provokovať ku závisti.

/strana 180/

Ak sme v súhre s Bohom, ak sme jeho priateľmi, budeme sa radovať z každého dobra, ktoré sa mu podarilo vykonať prostredníctvom kotéhokoľvek človeka.

Budeme sa úprimne tešiť aj z tých úspechov, na ktorých nie je naša nálepka, aj z tých, ktoré Boh dosiahol nástrojmi veľmi slabými a nehodnými – možno práve vtedy najviac – a nikomu nebudeme závidieť.

/strana 180/

55

Pravý kult Boží v duchu a v pravde

/Jn 4,4-30, 39-42/

V období asýrskeho zajatia vmiešali Samaritáni do svojho národa cudziu krv a do svojho náboženstva cudzích bohov. Za to si vyslúžili od ostatnej časti vyvoleného národa pohŕdanie a to také, že Židia, napríklad, keď chceli niekomu veľmi nadať, povedali mu: „Ty, Samaritán!“

/strana 185/

Kňaz, ktorého vyhnal Ezdráš z Jeruzalema, zriadil v Samárii, na hore Garizim novú bohoslužbu a novú kňazskú líniu. Odvtedy sa Židia so Samaritánmi ustavične hádali, ktorá bohoslužba je pravá. Či tá v Jeruzaleme, alebo tá na hore Garizim.

/strana 185/

56

Keby si poznala dar Boží

/Jn 4,4-30, 39-42/

ako v predchádzajúcej kapitole

Pane, daj mi dobré trávenie, ale aj to mi daj, čo by som trávil..“

Táto humorná modlitba dvakrát ženatého svätého Tomáša Morusa nás presviedča, že radosti tohto života nie sú malicherné a nie sú všetky zlé.

Ale na druhú misku váh dajme známe slovo svätého Augustína: „Nespokojné je naše srdce, Bože, pokým nespočinie v tebe.“

/strana 187/

57

Poď, Pane, kým mi dieťa neumrie

/Jn 4,46-54/

Zdá sa, ako keby týmto druhým zázrakom Pán Ježiš nadväzovl na prvý. Prichádza totiž aj tento urobiť do Kány, kde premenil vodu na víno.

Prvý urobil pre radosť manželom, druhý pre radosť rodičom.

Prvé dobrodenie Kristových zázrakov dostala teda rodina.

/strana 191/

58

Priblížilo sa kráľovstvo nebeské

/Mt 4,13-17/

Vieme, čo všetko musel Ježiš Kristus urobiť, aby nám priblížil nebeské kráľovstvo a oznámil, za akých podmienok sa môžeme do neho dostať. Najprv opustil svojho nebeského Otca, slávu a blaženosť, ktorú mal u neho od vekov. Potom aj svoju Matku, príbuzných a priateľov i svoj Nazaret, kde strávil mladosť. Opúšťal miesto za miestom tak, že mohol o sebe povedať: „Vtáci majú svoje hniezda a líšky svoje nory, ale Syn človeka nemá kam by hlavu sklonil.“

To všetko preto, aby sa dostal do každého mesta, do každej dediny a každému sa ponúkol ako cesta do nebeského kráľovstva.

/strana 194/

59

Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny

/Lk 5, 1-11/

Pri každej svätej omši sa bijeme v prsia a hovoríme: „Pane, nie som hoden… ale súčasne utekáme objať Ho.. a to s takou samozrejmosťou.

Ite missa est – iďte v mene Božom! – ktoré nasleduje, vyznieva ako jasné, zreteľné pozvanie k apoštolátu, ktorým aj nás Pán po vyznaní našej nehodnosti a neschopnosti poveruje, vybavených novou silou, tou istou úlohou – loviť ľudí.

Nech je aj náš lov taký, ako bol Petrov, po celý život: požehnaný a úspešný.

Amen.

/strana 198/

61

Oči všetkých boli upreté na neho

/Lk 4,16-21/

Oči všetkých, čo boli v synagoge, boli upreté na neho.

Tu im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo to Písmo, ktoré ste vypočuli…“

/strana 202/

62

Nikto nie je prorokom vo svojej otčine

/Lk 4,22-30/

Prorok, tak ako ho chápe Písme sväté a Cirkev, je niekto, kto dôkladnejšie pozná vôľu Božiu, niekto, komu dáva Boh jasnejšie vidieť svoje zámery, kto predvída, kam nás až môže zaviesť náš hriech, naše protivenie sa Božiemu plánu.

Písmo ho nazýva Vidiaci alebo Poslaný.

/strana 206/

Pre svoju vyššiu schopnosť vidieť veci tak, ako sú, pre svoju vernejšiu vernosť Bohu stáva sa často cudzincom aj medzis svojimi.

A preto, že si ho Boh vyberá obyčajne spomedzi tých najskromnejších, stretáva sa s pohŕdaním, preto napríklad, že mu chýba akademický titul, vysoký úrad, alebo vznešený pôvod.

Bagatelizujú ho.

A ak nemôžu, závida mu.

/strana 207/

A vieme, že od závisti k nenávisti je veľmi blízko. Preto, že sa nevie príliš zdvorilo ukláňať, že nevie krútiť pravým okom doľava a ľavým doprava, slovom, že nie je diplomat, ale nazve každú vec jej pravým menom, mnohým sa nepáči.

Preto, že si je vedomý, ža ako človek má silu i čas v obmedzenom množstve, že svet je široký a úloha veľká, stáva sa pútnikom, človekom bez domova, bez oddychu, často bez pomocníka, i bez priateľa. Zneuznaný, unavený, posmievaný, i zbitý, ale pre lásku k Bohu i k ľuďom vždy vyrovnaný, odhodlný a v ťažkostiach vytrvalý.

/strana 207/

Ale aj my všetci, čo sme prijali krst, sme poverení svojím konaním, zmýšľaním i slovom zjavovať okolitému svetu Božiu vôľu, vyrušovať ho z jeho hriešneho pokoja, poukazovať na nebo ako na náš pravý cieľ a na hriech ako na odchýlku od neho.

/strana 209/

Ani my sa preto nečudujme, ak nás pre naše kresťanstvo budú zaznávať často aj naši vlastní ľudia, odsúvať z výhodných miest, vytláčťať z úradu, zo školy, z mesta, možno i z rodiny.

Toto sa stalo Kristovi, stávalo a bude sa stávať prorokom všetkých čias.

/strana 209/

63

Mlč a vyjdi z neho

/Lk 4,31-37/

Je niekoľko druhov diabolskej posadlosti.

Pri najťažšej si diabol urobí z človeka hračku.

Zmocní sa jeho duševných i telesných schopností.

Hovorí jeho ústami, hýbe jeho rukami a nohami – používa ho celého.

/strana 212/

Ďalšou posadnutosťou je každý hriech. Pri tejto sa diabol zmocňuje duše.

/strana 212/

A posadnutosťou je i zlá náklonnosť a zlá vášeň, ktorá vrhá človeka do hriechu. Takou je napríklad telesnosť, lenivosť, pýcha, hnev, pažravosť…

/strana 212/

Môžeme s istotou počítať, že aj v novom životnom úseku, ktorý práve začíname týmto číaním, sa diabol bude všemožne usilovať o miesto v našom srdci.

Preto jedna rada:

Osvojme si Kristovu rozhodnú reč a nekompromisný postoj.

Pri pokúšaní ho vyjadrime jeho slovami: Apage – Odíď, satan! A pri nešťastí posadnutia hriehcom vetou: Mlč a vyjdi z neho!

64

Šimonovo svokra

/Mk 1,29-31/

Ak mal Peter svokru, mal aj ženu.

Ak mal ženu, dá sa predpokladať, že mal aj deti.

Podľa tradície, mal aj dcéru.

Ak si uvedomíme, že tento človek necháva na prvé Majstrovo zavolanie všetko, akiste pochopíme veľkosť jeho obety.

/strana 214/

Dieser Beitrag wurde unter Náboženské, Slovenskí autori, Werke abgelegt und mit , , , verschlagwortet. Setze ein Lesezeichen auf den Permalink.

Kommentar verfassen

Trage deine Daten unten ein oder klicke ein Icon um dich einzuloggen:

WordPress.com-Logo

Du kommentierst mit Deinem WordPress.com-Konto. Abmelden /  Ändern )

Google Foto

Du kommentierst mit Deinem Google-Konto. Abmelden /  Ändern )

Twitter-Bild

Du kommentierst mit Deinem Twitter-Konto. Abmelden /  Ändern )

Facebook-Foto

Du kommentierst mit Deinem Facebook-Konto. Abmelden /  Ändern )

Verbinde mit %s