Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak

Jozef Mak

P1180625

Obsah

Jozef Mak bol nemanželským synom Gregora Biaľoša a chudobnej vdovy. Už od malička musel privykať chudobe. Musel pracovať. Inak by s materou neprežili. V dedine ho za nič nemali a ani starší brat Jano ho nemal v láske. Často ho bíjaval. Malý Mak najprv pásaval husi a keď bol starší, tak chodil do hory. Jeho materi zhorel domček, preto sa nasťahovala ku Jozefovej krstnej matke. Krstná mať mala dcéru Marušu, do ktorej sa Jozef zaľúbil. Pracoval ťažko, ale húževnato, poctivo a za zarobené peniaze si na otcovskom chcel postaviť domček, do ktorého sa mali po sobáši s Marušou nasťahovať.

Jozef Mak musel odísť na vojnu, čo nakoniec úplne zmenilo jeho predstavy o ďalšom živote a prinieslo mu len nové trápenia. Počas vojenčiny mu umrela mater, aj krstná mater Hana Meľošová. Maruša sa stala ženou jeho brata Jana a Jozef ich našiel nasťahovaných vo svojom vlastnom domci.

Marušina kedysi taká pekná tvár po chorobe veľmi ošpatnela a zrapavela. Janu chodil domov opitý a bíjal ju. Jozef ťažko znášal, že ho Maruša zradila a vydala sa práve za jeho brata, ktorý využil jeho neprítomnosť a nasťahoval sa do domu, ktorý Jozef staval pre seba a svoju lásku.

Jozef Mak sa oženil s Julou a bývali spolu s Janom a Marušou pod jednou strechou, prebíjajúc sa životom, ako vedeli. Jozef často odchádzal z domu za prácou, pretože u nich bolo málo možností zarobiť si. Na každú zimu sa poctivo pripravoval, aby prežil, aby mali čo do úsť vložiť, čím zakúriť. Jano Mak často žil zo zásob, ktoré pripravil jeho brat, pretože on na zimu nemyslel. Po Marušinej smrti si Jožo dokonca kúpi prasa, lebo práve dobre zarobil. Ale potom musí splácať chalupu, ktorú jeho brat Jano stihol predať ešte pred odchodom do Ameriky. Po ženinej smrti sa musí sám starať o tri drobné deti. Zasa je len odsúdený na trpký osud ustavičnej driny.

Maruša nemohla zabudnúť na svoju lásku k Jožkovi. Stále v nej tlela iskrička nádeje, ktorá ju držala pri živote. Keď oslepol Jozefov krstný otec, Maruša ho chodievala obetavo opatrovať a po čase sa do jeho domu aj presťahovala. Jano, ktorý sa do roboty veľmi nemal, od nej odišiel. Vraj do Ameriky. Aspoň ľudia si to tak mysleli. Maruša na hospodárstvo sama nestačila a celá utrápená, vyčerpaná, spadla raz do kotla s vriacou vodou a utopila sa.

Makovi a jeho žene sa po Marušinej smrti ako keby uľavilo, pretože aj keď si to nepovedali, stále prekážala ich vzájomnému zblíženiu sa. Po druhom synovi, ktorého Jula porodí, si Jozef uvedomí, ako veľa Jula v jeho živote znamená. Ale prišlo to dosť neskoro, pretože Jula pôrod neprežije.

„A tak sa na neho zosypala ďalšia ťarcha. Ale veď Jozef Mak je tu preto, aby trpel.“ „Najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“ V rozbore sa hovorí, že Jozef Mak je „človek milión“, obyčajný, ale tvrdší ako kameň, mocnejší ako oceľ.

Makova dedina leží vysoko v horách na Liptove, kde spočiatku dosah šľachty nebol taký silný. No neskôr aj u nich chceli postaviť novú školu, ktorá by znamenala pomaďarčovanie slovenských detí. Ľudia vedení národniarom Ďumbierom sa vzopreli, dokonca zapálili už napoly postavenú budovu, ale škola bola nakoniec dostavaná. Jozef Mak v tom čase nebol v dedine, ale on by sa aj tak „k boju proti vrchnosti“ nepridal. Voči pánom bol pasívny.

Hlavné postavy

Jozef Mak – od malička navyknutý na tvrdú robotu, na chudobu, pasívny voči pánom, pracovitý, húževnatý, neprotiví sa ťažkému osudu. Dokáže sa vyrovnať s ranami osudu, ale on sám nie je ani nežný, ani dobrý ku svojej vlastnej žene, k čomu ho nútia aj zlé sociálne pomery. Na lásku a prejavy nehy nieto času.

Maruša Meľošová – najskôr pekná dievka, pracovitá, súca, starala sa o Jozefovu matku. Po svadbe s Janom trpezlivo znáša jeho bitie, ale dokáže byť aj zákerná a nepríjemná, pretože žiarli na Jozefovu ženu. Po chorobe, v ktorej sa jej zošklivila tvár, zmení sa jej aj povaha a ľudia ju nemajú moc v láske.

Jano Mak – Jozefov starší brat síce tiež pracoval, ale do roboty sa moc nehrnul, kde mohol, tam sa jej vyhol, využíval svojho brata, podvádzal ho. Tiež pracoval ako drevorubač, ale rád si vypil a keď bol opitý, bil svoju ženu Marušu.

Jula Petrisková – jednoduché dievča, o ktorom ľudia vraveli, že je sprostá. Jozef narušil všeobecnú mienku, keď si ju zobral za ženu. Každý tvrdil, že ona sa nikdy nevydá. Bola mužovi oddaná, skromná, pokorná, dobrá, neopovážila sa protirečiť, čo Jozefovi vadilo. Svojho muža mala spočiatku veľmi rada, ale keď stratila nádej, že on jej lásku opätuje, stala sa ľahostajnou.

Rozbor

Na zachytenie psychologického rozpoloženia postáv využíva autor monológy a dialógy – postavy sa napríklad rozprávajú sami so sebou. Do ich života, ale i nálady, často zasahuje príroda. Keď sa napríklad Jano Mak dostane do hory ku drevorubačom, celkom sa zmení. Tvár už nemá ustavične zachmúrenú, je zhovorčivý, dokonca citlivý. „Prírodu autor prirovnáva ku snúbenici, ktorá si pravidelne oblieka imelo a chystá sa na sobáš so ženíchom – Slnkom.“ Aj autor sám vystupuje ako rozprávač, ktorý sa prihovára jednotlivým postavám.

Werbeanzeigen
Dieser Beitrag wurde unter Slovenskí autori, Werke abgelegt und mit , , , , verschlagwortet. Setze ein Lesezeichen auf den Permalink.

Kommentar verfassen

Trage deine Daten unten ein oder klicke ein Icon um dich einzuloggen:

WordPress.com-Logo

Du kommentierst mit Deinem WordPress.com-Konto. Abmelden /  Ändern )

Google Foto

Du kommentierst mit Deinem Google-Konto. Abmelden /  Ändern )

Twitter-Bild

Du kommentierst mit Deinem Twitter-Konto. Abmelden /  Ändern )

Facebook-Foto

Du kommentierst mit Deinem Facebook-Konto. Abmelden /  Ändern )

Verbinde mit %s