Eric Deschodt: Saint-Exupéry

Eric Deschodt: Saint-Exupéry

Knižnica: vlastná, kúpené v roku 1987 v BA

Prečítané: naposledy v decembri 2013, Kirchehrenbach

Počet strán: 352

Jazyk: preložené z francúzštiny do slovenčiny

Prekladateľ: Marian Pauliny-Danielisová

Vydavateľstvo: Tatran 1987

Edícia: Osudy slávnych

Druh: Biografia

Exupery 2Na wikipédii je veľa kníh, ktoré Eric Deschodt napísal, ale žiadna jeho biografia v jazyku, ktorému by som rozumela.

Vlastne nie je v nijakom jazyku.

Podľa toho, ako píše, je poplatný socialistickým ideám a mne sa to nepáči, keď autor pri písaní životopisu iného človeka presadzuje svoje vlastné videnie sveta.

A už vôôôôbec sa mi nepáči, keď toto videnie sveta je videním cez „Marxove poučky“.

Ale odhliadnuc od tejto „Grobfehler“, dobré čítanie.

1

Exupéry sa narodil v rodine starobylej katolíckej vidieckej šľachty. „Materiálne postavenie rodiny, ktoré sa počas 400 rokov dobrého i zlého hospodárenia nenápadne zhoršovalo a ktorého osud spečatila Veľká buržoázna revolúcia a tragické zrušenie práva prvorodenstva, upadá postupne i ďalším delením majetku, a len sem – tam mu náhodne dodá trochu lesku závet nejakej bezdetnej tety alebo slobodného strýka.“ /strana 5/

Jeho rodina mala všetko, čo ku šľachte patrí: dobré správanie, hudobné a literárne vzdelanie, patričné cnosti, vedomie, že sú čosi viac, ale keď sa zmenila politická situácia, neboli schopní „znovu naštartovať“. Podľa mňa sa to netýkalo všetkých a v rodine Exupéryho mali ešte aj tú smolu, že im zomrel otec, ktorý sa predtým o všetko ohľadom financií staral sám.

Nemajú základné vedomosti o tom, ako vyzerá praktický život. Obchod? Priemysel? Bankovníctvo? Záhady pre toho, koho tak dlho ponižovalo rozumieť im.“

/strana 5/

Už tu je autor so svojimi názormi jednoducho neprijateľný. Nechápem, odkiaľ to berie, že by ľudia „vysokej šľachty“ nerozumeli životu. Len preto, že je „červený“, sa mu zdá, že „proletariát pohltal celú múdrosť sveta“. 😦

V detstve býval malý Antoin de Saint-Exupéry striedavo vo dvoch zámkoch: Saint Maurice a La Môle.

Bol tu Boh a bola tu rodina – sieť zvyčajne srdečných príbuzenských vzťahov. Každý si bol dokonale vedomý, že patrí k tým, čo sa považovali za najkultúrnejšiu vrstvu ľudstva. Vrstva, ktorá najlepšie rozumie základným pojmom ako sú pôda, vlasť, povinnosti k mŕtvym i záväzky k deťom, ktoré podľa Božej vôle prídu po nich. Bez veľkého rozruchu zaujímali svoje miesto na zemi, vedeli si zabezpečiť najpodstatnejšie výsady, neokúšajúc pritom šťastie vulgárnym spôsobom.“

/strana 8/

A ja sa znovu pýtam, odkiaľ berie autor svoje „bohorovné“ presvedčenie, že má pravdu? Čo sa mu v živote tak veľmi nevydarilo, že ani slovo Boh nie je schopný napísať s veľkým písmenom??? 😦

V marci v roku 1904 zomiera otec malého Antoina. Nemá ešte ani štyri roky a zúfalo sa naviaže na svoju mamu. Ani jedno z detí sa voči nej nechová tak úprimne, tak nežne, s takým vytrvalým záujmom ako tento chlapec. A vydrží mu to po celý jeho život.

Sestry a brat poznajú najmä jeho tyraniu. Musia mu vždy ustúpiť. Večne vymýšľa hry a chce v nich mať hlavné slovo… Najstaršia sestra Marie-Madeleine, prezývaná biche alebo Mimma, stojí mimo záujmov „tých malých“. Najmä preto, že je staršia. Je však i veľmi jemná, veľmi citlivá, nechce trhať kvety, lebo by ich to „bolelo“. Posledná Gabrielle je ešte primalá. V parku teda kraľujú Simone, Antoine a Francois. Obaja bratia sú mimoriadne divokí. Ich nahromadená energia vybuchuje od rána do večera v prejavoch nepriateľstva alebo spojenectva, či už naplno alebo skryte.“

/strana 9/

Pani de Tricaud, sama vdova, ktorá už dávnejšie stratila jedinú dcéru, prijíma k sebe všetkých: neter i jej päť malých detí.“

/strana 8/

V roku 1909 si pani de Saint-Exupéry odvedie rodinu do Mansu.“

/strana 11/

Antoin de Saint-Exupéry si ťažko zvyká na stratu svojho malého „ženského sveta“ okolo seba. Musí chodiť do školy, ťažko sa mu prispôsobuje disciplíne, nepatrí k najlepším žiakom, lebo sa mu nechce učiť.

Moja drahá mama, ostrojil som si plniace pero. Aj Vám ním píšem, funguje veľmi dobre. Zajtra mám sviatok. Strýko Emanuel mi raz povedal, že mi na meniny daruje hodinky. Či by ste mu mohli napísať, že mám zajtra meniny. Vo štvrtok bude púť do Note Dame do Chene, ideme tam so školou. Je veľmi škaredo. Stále prší. Urobil som si krásny oltárik so všetkými darčekmi, čo som dostal. Zbohom, mamička, chcel by som Vás vidieť. Antoine. Zajtra mám sviatok.“

/strana 13/

Dvadsiateho šiesteho júna 1912, niekoľko dní pred príchodom Antoina de Saint-Exupéry do Saint Maurice, Gabriel Wrobleski-Salvez, žijúci v Ambérieu, dostal osvedčenie pilota. Unikátne a úplné osvedčenie, vďaka ktorému bolo dovolené všetko.“

/strana 15/

Antoine de Saint-Exupéry chodí každý deň na cvičnú plochu. Vypytuje sa, ako fungujú motory, ako sa pilotuje, chce vedieť všetko. „Odborníci, sami zapálení za vec, sú potešení toľkým záujmom a ochotne mu odpovedajú.“

/strana 15/

Dalo by sa povedať, že Antoine de Saint-Exupéry je posadnutý letectvom. „Vypočítava a kreslí nosné sústavy lietadiel, chvostové plochy.“

/strana 15/

Ešte netuší, že letectvo sa mu stane osudným po každej stránke.

2

Je vojna. Pani de Saint-Exupéry pomáha raneným ako zdravotná sestra. Toľko ku tvrdeniam autora tejto knihy, že „šľachta je v normálnom živote neupotrebiteľná“.

Brat Francois dostane reumatickú horúčku, na to sa dostavia srdcové komplikácie a chlapec zomiera. Bolo to v máji 1917. Mal iba 15 rokov. O dvadsaťpäť rokov „na jednej nádhernej strane Vojnového pilota niekoľkými magicky jednoduchými slovami vzdá Antoine de Saint-Exupéry bratovi tú najdojímavejšiu poctu.“

/strana 21/

3

Antoine de Saint-Exupéry nespraví prijímacie skúšky na Vojenskú akadémiu a tak začne študovať architektúru, hoci ani o tú sa nejako zvlášť nezaujíma. „Nikdy ho nevidno v ateliéri.“

/strana 26/

To ale neznamená, že by bol lenivý a oddával sa zaháľke. Práve naopak. Celé dni zapĺňa haldy papiera drobným písmom.

Keď má 20 rokov, charakterizuje ho predstieraná ľahostajnosť, roztržitosť, neprítomný pohľad, ale tiež ohrnutý nos, nešikovnosť a citlivosť: je v ňom akýsi druh neobratnosti voči tým, ktorým sa nedostalo rovnakého vzdelania ako jemu, pohybuje sa takmer vždy v rodinnom prostredí.“

/strana 28/

Ako radový vojak je pridelený k letectvu. Od piatej do deviatej hodiny večer má voľno a to využije na to, aby odišiel zo surového vojenského prostredia a sedel v kúpeľni s ústredným kúrením, prezlečený do civilu si varil čaj, čítal a sníval. Jeho matka mu pravidelne posielala určitú sumu peňazí, ale niekedy jej padlo dosť ťažko túto pravidelnosť dodržať, pretože už dávno neboli bohatí.

Pretože sa Antoine de Saint-Exupéry nemôže učiť lietať v rámci oddielu, ku ktorému je pridelený, platí si súkromné hodiny lietania, až mu nakoniec lietanie povolí sám veliteľ, aj keď pritom musia byť obídené temer všetky predpisy. Jeho spôsob lietania vyhodnotia ako veľmi dobrý, dokonca ho nazvú talentovaným.

4

Antoine de Saint-Exupéry všetkých svojich priateľov udivuje hlbokým spánkom, z ktorého ho nemôžu prebrať, strašným neporiadkom, ktorý má vo svojej izbe, výrečnosťou, keď ho niečo zaujme a zápalom pri riešení hocijakého technického problému.

5

Jeho prvou vážnou láskou je Louise de Vilmorin, 20 ročné dievča, ktoré sa len pomaly zotavuje z koxalgie. „Miluje prepych, poéziu, narafičené nedorozumenia, chce všetko. Je monštruózne prirodzená, vymyká sa bežnej morálke nefalšovaným hladom po pocitoch, po prejemnelosti, po slobode. 4 starší bratia ju zbožňujú.“

/strana 51/

Prečo si Antoine de Saint-Exupéry vyberá práve takéto problematické a problémové dievčatá? Čo ho na nich priťahuje? Louise mu spočiatku dáva nádej, potom sa odmlčí. Vydá sa za Malrauxa a jej druhým manželom bude gróf Pálfy, s ktorým chodievala do Budmeríc na Slovensko. Napísala knihy Julietta, Madame de, ktoré boli sfilmované a stala sa slávnou. Mne úplne stačil citát, ktorým sa „preslávila“: „Muž je vždy muž, ale krásny muž, to je niečo iné.“

/strana 51/

V roku 1923 ho snúbenica opustila a Antoine de Saint-Exupéry rok nato prijal miesto u Saurera, výrobcu nákladných áut v Suresnes.

Sníva o tom, že sa ožení, chcel by mať deti, v listoch matke si želá len to najklasickejšie šťastie, šťastie celkom jednoduché, celkom pokojné, vonkoncom vzdialené každej myšlienke na dobrodružstvo, ruch a slávu.“

/strana 62/

S nosom pritisnutým na kolobeh dní si zúfa z ich prázdnoty.“

/strana 66/

Exupéryho staršia sestra Marie-Madeleine začiatkom leta umrie na tuberkulózu a on je zúfalý, že nemôže urobiť nič, čím by rozptýlil alebo zmiernil matkin smútok.“

/strana 71/

Piateho júla 1926 Antoine de Saint-Exupéry, vojenský pilot, dostáva osvedčenie pilota civilnej dopravy pod číslom 0933.“

/strana 72/

6

Po skončení prvej svetovej vojny je jasné každému, aj pastierovi z Crau či z Poméranie, že milióny ľudí budú čoskoro cestovať len lietadlom.“

/strana 74/

Zajtra opúšťam Paríž. Latécoere vytvára tri nové letecké linky. Do Alžírska, do Španielska a do Južnej Ameriky. Pošle ma na jednu z nich a zatiaľ budem čakať v Agay. Mám už dosť Paríža, ktorý veľa sľubuje, ale nikdy nič nedodrží. Nuž, ale je to moja chyba. Chcel som Vám napísať milý list. Prepáčte mi tieto riadky, dnes večer sa cítim mizerne…“

/strana 75/

Zámok Agay patrí jeho najmladšej sestre Gabrielle, ktorá sa dobre, bohato a šťastne vydala. Jej zámok je pre Antoine de Saint-Exupéryho rajom na zemi. „Len čo prekročí jeho prah, všetky trápenia z neho opršia ako jesenné lístie.“

/strana 76/

7

Didier Daurat píše: Antoine de Saint-Exupéry odišiel na mys Juby plniť poslanie, o ktorom sa usudzovalo, že je neuskutočniteľné… na tomto mieste bol potrebný skutočný vyslanec, bystrý diplomat, schopný získať si svojou zaangažovanosťou dôveru dôstojníkov v Juby, musel dosiahnuť, aby španielski hostitelia dovolili našu prítomnosť na svojom území. Mal tiež primäť Nomádov, aby pochopili cieľ, ktorý sledujeme: zlepšiť vzťahy medzi ľuďmi… Poslal som Antoine de Saint-Exupéryho na mys Juby ako náčelníka letiska. Tam strávil 18 mesiacov.“

/strana 94/

A bol šťastný. Aj matke o tom píše dlhý list. „Je to priam očista. Namiesto postele doska a tenký slamník, umývadlo, krčah na vodu. Nemám tu nič, iba písací stroj a papiere týkajúce sa letiska. Ozajstná mníšska cela. Lietadlá sa objavujú raz za týždeň. Medzitým je tri dni ticho. A keď odletia, akoby mi odišli deti. Som nespokojný, kým nedostanem telegrafickú správu, že zosadli na najbližšej medzipristávacej stanici – tisíc kilometrov odtiaľto. A vždy som pripravený vybrať sa hľadať stroskotancov.

Každý deň obdarúvam čokoládou klbko prešibaných, ale pôvabných arabských detí. Poznajú ma i púštni výrastkovia. Dievčatá sú malé kofy, ale už teraz vyzerajú ako hinduistické princezné a majú materské gestá. Mám kamarátov i medzi starými mužmi.

Každý deň mi chodí dávať hodinu arabčiny marabut, moslimský duchovný. Učím sa písať. A trošku sa už dohovorím. Robím čajové posedenia pre maurských náčelníkov.

A skrotil som si chameleóna. Krotenie mi je tu už súdené. Darí sa mi, je to pekné slovo… Večer obaja snívame.“

/strana 99/

A keď už všetci spia, píše „Poštu na juh“.

Ľudia západnej Sahary mohli dosvedčiť, že Antoine de Saint-Exupéry sa nebál a že bol láskavý.“

/strana 111/

8

Exupéry ako neznámy autor musel svojou knihou naozaj presvedčiť, keď ho „napriek rozháranej kompozícii a iným mladíckym neobratnostiam odborníci z NRF jednoznačne prijali… Vo veľkom módnom salóne literatúry sa vyšívalo nemorálnosťou. Ale Saint-Exupéryho prvá kniha priam prekypuje cnosťou, mocne sa prikláňa ku krásnu a dobru. Jej postavy neurobia nič, čo by im nediktovala povinnosť.“

/strana 114/

Poštu na juh“ venoval Guillaumetovi takto:

Henrymu Guillaumetovi, môjmu adoptívnemu bratovi, ktorý mi vynadal len raz ráno v Nouakchotte, lebo som prerušil spojenie a ktorý ma v Juby prinútil písať túto knihu. A ktorý ma v Dakare dlho živil rumom po 34 frankov a zákuskami po 27 frankov, ale ktorý mi nikdy neurobil tú radosť, aby mal poruchu.

A ktorého mám i tak veľmi rád.“ 🙂

/strana 120/

9

Saint-Exupéry predbieha dobu: nie je veľmi rád šéfom. Nevie sa vcítiť do takej úlohy, radšej je kamarátom.

/strana 126/

A hoci netúžil po tom, aby bol šéfom, vykonáva svoju prácu najlepšie, ako vie. Aj vyhodí priemerných, aj potrestá, dodržuje odstup, je prísny. „Pošta musí odísť načas, lietadlá nesmú mať poruchu, tieto základné požiadavky možno splniť jedine vtedy, ak sa potlačí každá slabosť. Lebo v človeku je toľko slabosti koľko i sily.“

/strana 133/

10

Saint-Exupéry sa znovu zaľúbi. Napriek tomu, že v baroch si vyhľadáva veľké plavovlasé ženy, do manželstva vstúpi s Consuelo Gomez Garrillovou, juhoamerickou vdovou po guatemalskom grafomanovi, ktorý pomocou politických priateľstiev získal v Argentíne bohatstvo.

/strana 141/

Je maličká, tmavovlasá, výrečná a nemožná! Nemali spolu deti, ako si Saint-Exupéry prial a niet sa čo čudovať, že po určitom čase začali žiť oddeleným životom. „Aj jeden, aj druhý boli pokladaní za fantastov, no oni dvaja spolu, na to už ľuďom chýbajú slová. Výsledkom je bohémstvo, estétstvo a experimentálna poetika násobená dvoma.“

/strana 151/

11

Vianoce trávi spolu s Consuelou v Saint Maurice, v polovici januára sa sem s Consuelou opäť vráti, je to posledná návšteva v dome jeho detstva. Náklady na jeho údržbu sú totiž priveľké, pani de Saint-Exupéry ho musí predať.“

/strana 163/

Pochádzam zo svojho detstva ako z nejakej krajiny,“ napíše raz.

/strana 163/

Odkedy už nie je sám, je to s peniazmi horšie. Consuelo si zaslúži pohodlný život a Consuelo má, tak ako on, na utrácanie talent. Neberie na vedomie nič, čo nesúvisí s okamžitým uspokojením jej vrtochu. Všetko stratí, všetko zabudne, všetko rozbije, rovnako ako jej manžel, ale v porovnaní s ním má jednu prednosť, vie sa z toho smiať.“

/strana 165/

Tak, mne by veru z takejto ženy do smiechu nebolo! Neuveriteľné, že také niečo ako ona môže existovať a dokonca aj žiť tak, ako sa jej zmyslí. 😦

Rok 1933 je pre neho zvlášť skľučujúci. Vývoj politickej situácie v Európe ho desí, jeho finančná situácia je beznádejná a manželstvo sa ukázalo nie práve ideálnym stavom. Čo robiť? Ako žiť a z čoho?“

/strana 167/

Ako priekopníka obchodného letectva ho prijmú do Air France. Manželka ostane v Paríži. Nemá rada vidiek a v Toulouse nikoho nepozná.

Consueline extravagancie, jej provokujúce naivnosti vo svete, čo tak chytro využije všetky slabosti, následky jeho vlastnej ľahostajnosti k zákonom sveta, večné dlžoby ustavične obnovované u všetkých možných kategórií dodávateľov, zúfalý vnútorný nepokoj, čo zakúša pre nevraživosť niektorých starých kamarátov po úspechu Nočného letu, skryté nepriateľstvo istých leteckých kruhov voči jeho osobe – to všetko mizne, hneď ako sa ocitne medzi profesionálmi pri spoločnej úlohe. Aj najmenšia radosť sa v ňom rozrastie na úprimné nadšenie.

/strana 174/

12

Stále píše, ale nič nepublikuje.“

/strana 183/

V tom čase, keď už minul všetky financie zo svojej knihy, keď je strašne tučný a vypadávajú mu vlasy, keď aj na prechádzkach obľubuje neforemné obleky a o dve čísla väčšie topánky, aby sa mu lepšie chodilo, keď ho sprevádza žalostná melanchólia, nájde si milenku. Je to vydatá žena a ako je on ženatý a nechce od svojej ženy odísť, ani ona nechce opustiť svet, v ktorom má svoje povinnosti. Píše sa rok 1934.

V decembri havaruje. V Paríži vyhlásia poplach. „Consuelo si teatrálne zúfa.“

/strana 198/

Zdá sa, že všetko hľadanie je márne. V sobotu druhého januára zastavujú pátranie. V ten istý deň o polnoci francúzskeho vyslanca v Káhire zobudí telefón a v ňom sa ozve radostný hlas Saint-Exupéryho. „Našiel ich beduín a priviedol ich do Vádí Natrum do továrne Salt and Soda, odkiaľ ich švajčiarsky inžinier Raccaud priviezol do Káhiry.“

/strana 198/

Za tri dni prešli s Prévotom v púšti približne 200 km. Na jedenie mali jeden pomaranč a jedno včasné jabĺčko, na pitie štvrť litra bieleho vína a zvyšok kávy z dvoch nepoškodených termosiek. Objavili ich 85 km od trosiek Simouna.“

/strana 199/

Noviny prinútia Saint-Exupéryho, aby napísal sľúbených päť článkov o tejto udalosti. Musia ho zavrieť v hotelovej izbe, ale nátlak sa oplatí. Saint-Exupéry nemá kam ujsť a za dva týždne napíše sériu 6 článkov „Väzeň piesku.“ Mala obrovský úspech.

Ale peniaze stačili akurát tak na pokrytie dlhov. Saint-Exupéry „prišiel o lietadlo… slávne meno mu prinieslo popularitu, ale on o popularitu nestojí. Vlečúce sa dlhy mu naďalej otravujú život … „Prenasledujú ho exekútori. Daňový úrad ho upozorňuje, že mu zhabe majetok, jemu je to jedno, veď nijaký nemá.“

/strana 201/

13

Vrátil som sa tak trochu kvôli Consuele… napísal matke z Káhiry 3.1.1936, keď vyviazol z púšte… Vracia sa kvôli Consuele, pri ktorej sa naučil byť starostlivým, ako sa milo vyjadrila pani de Saint-Exupéry, ale žiť po jej boku je nad jeho sily.“

/strana 216/

Pomýšľajú na odluku a o niekoľko mesiacov sa skutočne rozídu… Consuelo sa občas na niekoľko dní stratí, telefonuje alebo telegrafuje z bližšie neurčených miest z Álp, alebo z brehov kanála Saint Martin a vyhráža sa, že skočí do priepasti, že sa hodí do vody. Consuelo je omyl, ale z tých omylov, ktoré sa nedajú napraviť, ani sa ich človek nemôže zriecť.“ /strana 216/

14

Saint-Exupéry má ťažkú nehodu. Preberie sa v nemocnici s 8 zlomeninami a je akoby duchom neprítomný. Tri týždne bojuje s lekármi, ktorí mu chcú odrezať pravú ruku. Po mesiaci v nemocnici v Guatemale ho prevezú do New Yorku. Aj tam mu chcú ruku odrezať. A tak utečie z kliniky, kde chodil každý deň na ošetrenie. A už sa tam nevráti.

Psychicky je veľmi otrasený. Neznáša niektoré zvuky, napríklad šuchot otvárajúcej sa zápalkovej škatuľky. Z ničoho nič ho prepadne úzkosť, rovnako nevysvetliteľne sa z nej dostane… predtým mohol piť ako dúha, teraz ho zloží i kvapka alkoholu. Taký rozprávač ako on teraz púšťa do sveta fantastické, znepokojujúce historky.“

/strana 220/

Američania mu prejavujú sympatie a Saint-Exupéry rýchlo pookreje. Smeje sa nad vymoženosťami americkej domácnosti, všetko chce preskúmať, zbiera elektrické holiace strojčeky, je unesený elektrickým organom, získa magnetofón a celé hodiny si nahráva vlastný hlas.

/strana 220/

Jeho nechuť učiť sa cudzie jazyky sa vzťahuje aj na angličtinu. Je šokovaný množstvom tovaru v obchodoch, jedlami v reštauráciách. Počas rekonvalescencie „si prečíta všetko, čo za 7 rokov napísal a odložil… všetko, čo vytvorí ďalšiu knihu „Zem ľudí“.

/strana 222/

Potom sa vráti do Európy: nedoliečený, nervózny, zmietaný úzkosťou a návalmi veselosti. Začína sa leto. Strávi ho bez Consuely, cestujúc po miestach svojho detstva.“

/strana 222/

Nemecké oddiely vstupujú do Prahy a nemeckí intelektuáli zdokonaľujú teóriu o nadradenosti ich rasy.“

/strana 225/

Saint-Exupéry sa vyberie do Nemecka. Je šokovaný, že krajina, ktorá tak tuho zbrojí, prosperuje. Všetko je zarážajúco moderné, armáda disciplinovaná, vycvičená, pripravená. Keď to Saint-Exupéry porovná s dezorientovanou situáciou vo Francúzsku, môže si zúfať.

15

Saint-Exupéry je slávny a chce ísť ku stíhačom. „Cennejší ste živý ako mŕtvy,“ vravia mu jeho praktickí priatelia.

Nemecká armáda zaplavuje Holandsko, Belgicko a Luxembursko.“

/strana 256/

16

Saint-Exupéry je zúfalý z pomerov vo francúzskej armáde, z jej nedisciplinovanosti, nedostatku lietadiel, výcviku, pilotov… stretne sa s ministerským predsedom, ponúka sa, že pôjde za prezidentom Spojených štátov a ako letec ho presvedčí, že… Ignorancia, ľahkovážnosť, stupídny optimizmus… len s tým sa Saint-Exupéry stretáva. „Dôležité informácie o pozícii nepriateľa dodá sám nepriateľ.“

/strana 261/

Armáda ráta s tým, že populárny spisovateľ jej pozitívne nakloní svetovú verejnú mienku. A Nemci postupujú.

Saint-Exupéry píše Citadelu. „Práca na tomto posmrtnom diele, tak sa mu totiž zachcelo nazývať ho už od prvých riadkov, ktoré napísal pred štyrmi rokmi, je preňho jedinou možnosťou ako uniknúť pocitu, že sa stalo čosi nenapraviteľné. Tohto pocitu je plný od čias, ako nemecká armáda zaplavila Francúzsko.“

/strana 272/

17

Po niekoľkých týždňoch práce a zvažovania okolností v ňom pomaly dozrieva rozhodnutie, že z Francúzska odíde. Nemôže tu robiť nič z toho, čo vie, lietať má zakázané a písať v podstate tiež… nikdy mu nedovolia publikovať to, čo si myslí.“

/strana 277/

18

Stále nevie anglicky, takže v Amerike sa viaže na francúzsku komunitu, ale tá sa „žerie“, názorovo rozdelená do troch mini-skupín:

– pétainisti

– gaullisti

– a ostatní

Ale Američanov Európa nezaujíma. „O jednu vojnu viac alebo menej. V Európe odjakživa bývali vojny. Európania sú nimi posadnutí. Nebudú sa im do toho miešať. Raz stačilo.“

/strana 291/

Pre Saint-Exupéryho bude exil v Amerike jeho najplodnejším spisovateľským obdobím. Ale stále sa chystá „odísť“. „Uchyľuje sa k absurdným plánom, ako sa zúčastniť na boji.“

/strana 300/

Napriek elánu pociťuje čoraz ostrejšie bolesti v bruchu a musí ísť na operáciu. V nemocnici sa nudí, ustavične sa pozerá na dvere v nádeji, že sa objaví nejaká návšteva. Ku jeho starým známym patrí už aj Gabin a Marlene Dietrichová so svojou krásnou francúzštinou.

Do Ameriky prichádza aj jeho žena. Ubytuje ju dosť blízko seba, aby jej mohol byť nápomocný, ale žiť s ňou ho už zunovalo. Ale koho by nezunovala takáto žena? Obklopí sa nadrealistami a cíti sa v Amerike ako ryba vo vode.

7. decembra zničí japonské námorné letectvo americkú tichomorskú flotilu Pearl Harbour. Hitler vyhlási Spojeným štátom vojnu.

19

Už na začiatku roku 1942 povie Curtice Hitchcock Saint-Exupérymu, že by mal napísať knihu pre deti. K tomuto vyhláseniu ho inšpirujú Saint-Exupéryho kresbičky „malého princa“. „Ak je srdce mladé, možno písať pre deti.“ 

/strana 312/

Kniha Malý princ, ktorú Saint-Exupéry napísal, aj si sám ilustroval, vyšla niekoľko dní pred jeho odchodom z Ameriky. Knihu, ktorú kritika prijala s rozčarovaním, dnes pozná každý a niet vari človeka, ktorý by malého človiečika, putujúce dieťa, čo spadlo z hviezd, nemiloval.

20

Náruživá túžba Saint-Exupéryho, aby mohol znovu lietať, sa splnila, ale nebol šťastný. „Pohŕdanie angličtinou mu prináša ustavičné opletačky s pozemnými kontrolórmi, všetci sú totiž Američania, jeho roztržitosť sa od čias bojov vo Francúzsku nezmenšila.“

/strana 329/

Aj stroje sú už iné, prístrojová doska má vari o sto spínačov viac ako kedysi, kabína nie je pretlaková, ale to, v čom je problém, nie sú lety.

Na cudzej základni je Saint-Exupéry strašne smutný. Do sveta svojim priateľom píše zúfalé listy. „Môj fyzický stav mi všetko sťažuje. Cítim sa ako pri výstupe na Himaláje. Taká obeta a navyše je nespravodlivá. Z drobných záležitostí sa stávajú nepotrebné obete. Ako napríklad chodenie sem a tam v tomto veľkom tábore na ostrom slnku…. som úplne zničený kvôli Francúzsku.“

/strana 330/

Zaťažovali ho búrlivé stranícke spory medzi Francúzmi v New Yorku, to však nebolo nič v porovnaní s tým, čo sa deje v Alžírsku, kde je kandidátov na výnosné miesta v budúcom Francúzsku ako maku.“

/strana 330/

Dvadsiateho prvého júla absolvuje prvú bojovú akciu nad Francúzskom vo výške 10 tisíc metrov. Let trvá päť hodín 50 minút. Po návrate žiari od radosti, podarilo sa mu vyfotografovať údolie Rhony.“

/strana 331/

Vzťahy s Američanmi sa pokazili. Plukovník Dunn, veliteľ Gray a operační dôstojníci nemajú radi Francúzov. Vravia, že sú to rojkovia, že sú nezodpovední, nenapraviteľní. A nespúšťajú ich z očí. Prvého augusta Saint-Exupéry štartuje na druhý bojový let, pri ktorom sa mu jeden z motorov zastaví. Vráti sa, pri pristávaní je však „dlhý“, lebo napriek predpisu zabudol vysunúť brzdiace klapky. Na brzdenie zostane priveľmi krátka dráha, lietadlo dostáva šmyk a pristáva na olivovníku. Plukovník Dunn a major Gray sa chytia príležitosti: Saint-Exupérymu, ktorý aj tak lietal len protekčne, keďže už dávno prekročil vekovú hranicu, zakážu lietať.“

/strana 333/

Na veľký úžas Američanov a Angličanov sa francúzske politické skupiny zúrivo napádajú predo dverami okupovanej vlasti, akoby bolo naliehavejšie zvíťaziť jeden nad druhým, a nie nad nepriateľom.“

/strana 334/

Saint-Exupéry sa pošmykne na schodoch a spadne na chrbát. V oblasti krížov má veľkú modrinu, ale inak je v poriadku. Lenže on prepadne panike, pretože kríže ho už dlhšie bolievajú. Bojí sa, že ochrnie, prenasleduje lekárov, že mu zamlčujú pravdu a potom sa zistí, že ich zbytočne podozrieval. O dva týždne začne znovu: tentokrát je presvedčený, že má rakovinu, nádor na pylore, niet o tom nijakej pochybnosti… „V skutočnosti sa mu zapálili črevá od nadmerného užívania sulfonamidov a od korenených jedál. Až o dva mesiace si prizná, že si namýšľal.“

/strana 336/

Saint-Exupéry je na dne. Neopúšťa ho úzkosť. „Ba je čoraz intenzívnejšia, lebo všetky pokusy vrátiť sa do služby sú neúspešné.“

/strana 337/

21

Osmeho mája sa II/33 presunie z Neapolu na Sardíniu, na letisko v Alghero… Saint-Exupéry začne opätovne trénovať pod ochranným dohľadom Gavoilla, ktorý ho ustavične stráži ako starostlivá pestúnka. Dozor je potrebný: zmizli už štyria piloti, ktorí neboli až takí roztržití ako Saint-Exupéry a boli oveľa mladší.“

/strana 341/

.. musím svojím bojom dokázať isté veci. Vždy som robil, čo som si myslel. V New Yorku som ebol gaullistom preto, že ich politika nenávisti neznamenala pre mňa pravdu. Nebolo to zo strachu pred vojnou, ani z lásky k záhaľke. Vyčítali mi môj život v New Yorku. Potupovali ma. Preto som dnes veľmi spokojný, že nasadením vlastného života môžem dokázať, že som čistý. Najlepší dôkaz je vlastná krv… Nenávidím Alžír. Je nečistý. Je to akési smetisko ľudskosti.“

/strana 344/

… Rád by som vedel, čo si myslíte o terajších časoch. Ja si zúfam… Som určite najstarší z vojnových pilotov sveta. Minule sa mi porúchal motor vo výške 10 tisíc metrov nad Annecy práve vo chvíli, keď som mal 44 rokov! Kým som plachtil nad Alpami rýchlosťou korytnačky vydaný na milosť a nemilosť celému nemeckému stíhaciemu letectvu, bolo mi do smiechu pri myšlienke na tých supervlastencov, čo zakazujú moje knihy v severnej Afrike… Keby som sa bol zrútil, vôbec nič by som neľutoval. Bojím sa mraveniska, čo príde. A nenávidím počestnosť robotov…“

/strana 344/

31. júla strávi časť noci v reštaurácii v Miome. Všetkých udivuje kúzelníckymi trikmi s kartami. O ôsmej hodine 45 minútach štartuje ako pilot P-38 č. 223 z letiska v Borgu a viac sa nevráti.“

/strana 345/

Werbeanzeigen
Dieser Beitrag wurde unter Biografie, Francúzski autori, Werke abgelegt und mit , , verschlagwortet. Setze ein Lesezeichen auf den Permalink.

Kommentar verfassen

Trage deine Daten unten ein oder klicke ein Icon um dich einzuloggen:

WordPress.com-Logo

Du kommentierst mit Deinem WordPress.com-Konto. Abmelden /  Ändern )

Google Foto

Du kommentierst mit Deinem Google-Konto. Abmelden /  Ändern )

Twitter-Bild

Du kommentierst mit Deinem Twitter-Konto. Abmelden /  Ändern )

Facebook-Foto

Du kommentierst mit Deinem Facebook-Konto. Abmelden /  Ändern )

Verbinde mit %s