Ferdinand Gabaj: Rozprávky o prvákoch

Ferdinand Gabaj: Rozprávky o prvákoch

 DSCF6007

Knižnica: vlastná

Jazyk: slovenský

Prečítané: naposledy január 2013, Bratislava

Počet strán: 139

Ilustrácie: Naděžda Bláhová

Vydavateľstvo: Mladé letá 1963

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ferdinand_Gabaj

Ferdinand Gabaj sa narodil 17. decembra 1908 v Liptovskej Porúbke a zomrel 12. júla 1974 v Bratislave. V bývalých socialistických životopisoch muselo byť hneď na prvom mieste uvedené, že „pochádzal z roľníckej rodiny“. Študoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi a celý svoj život pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach Slovenska. Jeho posledným pôsobiskom bola Bratislava, kde aj odišiel do dôchodku, aj zomrel. Mal iba 65 rokov.

Svoje prvé básnické a prozaické pokusy začal uverejňovať v roku 1926 v rôznych časopisoch. Debutoval knihou poviedok Katka a Kata v roku 1934. Vo svojich románoch vychádzal z dedinského prostredia. Svojím milým humorom pripomínal Martina Kukučína, ktorého mám rada. 

Osobitnú skupinu diel tvoria knihy pre rodičov a vychovávateľov, ktoré spomienkami a zápiskami dlhoročného učiteľa, vďaka ktorým sa snaží pomôcť pochopiť detskú dušu. Okrem tvorby pre dospelých sa venoval i tvorbe pre deti a mládež. Deti vykresľuje s láskavým porozumením podčiarkujúc ich optimizmus, ale i protirečivosť a zložitosť ich detského sveta. Jeho rozprávky sú podľa wikipédie, ale aj podľa môjho názoru,  plné bizarných nápadov, fantázie, vtipu, hravosti a humoru.

Okrem vlastnej tvorby tiež prekladal z poľskej, maďarskej a českej literatúry.

Dielo podľa wikipédie

Tvorba pre dospelých

  • 1934Katka a Kata, zbierka poviedok
  • 1936Spod šindľovej strechy, kniha noviel
  • 1937Otec Timotej, román
  • 1940Brmbolčekovci, román
  • 1941Eva, kniha noviel
  • 1942Každý po svojom, román
  • 1948Suchý plač, psychologický román
  • 1950Začíname žiť
  • 1953Ryžiari

Knihy pre rodičov a vychovávateľov

  • 1946Na prahu života
  • 1952Moji piataci
  • 1954Prváci

Tvorba pre deti a mládež

Niekedy mi je ľúto, že som tak ďaleko od slovenskej knižnice. Rada by som si od neho ešte niečo prečítala . Najmä preto, že bol učiteľ. 🙂

Abeceda išla do školy

Prváci išli do školy. Bol to ich prvý deň a mamičky šli svoje deti odprevadiť do školy, tlačiac pred sebou kočíky. Rozprávajú sa o svojich deťoch. Že Adamko je uplakaný a Cilka usmievavá. Adamko chodil na prechádzky so svojimi dvoma mladšími sestričkami, ale teraz sa musí učiť čítať abecedu a sestričky nemá kto povoziť v kočíku.

Cilka má doma naopak – dvoch veľkých bratov. Nemá sa s kým hrať a preto je taká natešená, že môže chodiť do školy, kde sú rovnako veľké deti ako ona.

Škriepka

Prváci idú zo školy. Zastavia sa v parku a hrajú sa s napadaným lístím. V zápale hry ani nezbadajú, ako sa zotmelo. Spomnú si, ako im maminky vraveli, že majú ísť zo školy rovno domov a odrazu im je náhlo. Utekajú ku svojim taškám a Elenka a Cyril sa pohádajú, pretože ich tašky sú rovnaké. Elenka nakoniec spozná svoju tašku podľa hrebienka z umelej hmoty, ktorý jej mama kúpila, aby sa hodil ku jej žltým vlasom.

Cilka zaplakala, Adamko sa usmial

Odkedy Cilka chodí do školy, bavieva sa s bábikami doma celkom inakšie ako doteraz.“

/strana 19/

Hrá sa s nimi predovšetkým na školu. Je učiteľkou a je ku nim dosť prísna. Vodí svoje bábiky na krátke prechádzky. Vyberie sa do horárne, ktorú vybudoval jej brat druhák. Vôjdu do včelína, pumpujú vodu, vyvrátia studňu.

„Pribehol druhák. Pohádal sa s „učiteľkou“ a rozhádzal jej bábiky. Rozmetal ich po celej izbe. A tú, ktorá pokazila studňu, schytil za vlasy a vložil si ju pod pazuchu – ako zálohu na škodu. Cilka sa rozplakala.“

/strana 21/

Na druhý deň vzala Cilka svoje bábiky do knižnice brata tretiaka a ukazovala bábikám, ako majú cengať. A zasa bolo zle. Brat ju vyhanbil pred jej vlastnými žiačkami. Cilka plakala, otecko sa hneval.

V škole Adamko rozprával o tom, ako cestovali vlakom na návštevu ku strýkovi a jeho otec vrátil pokladníčke peniaze, ktoré mu zle vydala. Prváci počúvali Adamka, ktorý v prvý deň tak plakal a teraz tak smelo a s hrdosťou hovoril o svojom otcovi. Cilke sa Adamko zapáčil a povedala si v duchu, že toto bude jej kamarát.

Adamko a Cilka sa skamarátili

Cilka si vezme Adamka ku nim domov. Rodičia neboli doma, ale oni dvaja sa spolu krásne hrali. Dokonca aj druhák a tretiak sa chceli pochváliť Adamkovi so svojimi pokladmi a dovolili bábikám, aby tentokrát k nim prišli na návštevu. Bábiky sa vozili na rušni a všetci sa výborne zabávali.

Prváčkina tajnosť

Marta išla do prvej triedy a teraz zanedbáva svoju bábiku Martičku. Dokonca sa na ňu nahnevala, že jej Martička „neodpovedá“. Zabudla, že vždy namiesto nej hovorila a smiala sa ona. Keď si to uvedomí, zahanbí sa a chce Martičke prečítať niečo z knižky, z ktorej číta stará mama, ale nedarí sa jej. Založí si starej mamine okuliare a zasa nič. Písmenká jej splývajú, nijaké slovo sa jej nepodarí prečítať. Ešte šťastie, že ju stará mama zavolá na večeru.

Prvákova zvedavosť

Emil má otecka odcestovaného ďaleko za hranicami. Keď príde od neho list a mama ešte nie je doma, rozhodne sa, že si ho prečíta sám. Sadne si na svoju stoličku a číta:

„Mi-lá mo-ja že-na…“ Oči mu rýchlo bežia za slovami, ale ukazovák zaostáva na písmenách. Presadol si na maminu stoličku. Hádam tu bude lepšie čítať.

/strana 49/

Zapálil si lampu, zobliekol kabát. Ale čítanie sa nestalo ľahším. Vzal si svoj šlabikár a hľadá si písmená, ktoré ešte v škole nepreberali. Opakuje si, čo sa už naučili a znovu sa pokúša prečítať otcovou rukou napísaný list. Ale on ešte nevie čítať listy! „Prepáč, otecko… Počkám na mamu“, odvzdychol si a list vložil do obálky.

/strana 51/

Vierke sa narodil braček

Prvákov po škole čakajú rodičia, alebo starí rodičia, alebo mamičky. Vierku nečaká nikto. Tetuška Ema jej oznamuje, že mamička je v nemocnici a že sa jej narodí braček, alebo sestrička. Vierka nechce ani bračeka, ani sestričku. Chce naspäť svoju mamu. Už nie je prvá v dome ona, ale malý braček a Vierka na neho žiarli a robí malému Janíčkovi zle.

Vierka moja, dobre si zapamätaj! Hľa, ako mám rada tieto svoje oči, jedno i druhé, tak rada mám teba i Janíčka. Ty si už rozumná prváčka, nuž uver mi…“

/strana 58/

Vierka počúva pozorne mamičku. Nie, nepomyslela ešte ani raz na to, že bola teiž takýmto bábätkom. Naozaj.. hanbí sa… ešte dobre, že braček zaspal, že sa nedíva na ňu!

/strana 59/

Keď mamička navrhne, že by mohla Janíčka kočíkovať, rozžiaria sa jej očká. Veľmi rada bude kočíkovať bračeka aj doma, aj na prechádzkach.

Nemilá nehoda

Darinka je parádnica, ktorá nosí veľkú mašľu na hlave a vždy peknú, čistú zásterku. Keď píšu perom, vyleje na seba atrament z kalamára, ale odmietne ísť kvôli tomu domov. Pekne si umyje ruky aj tvár pod vodovodom a na druhý deň príde do školy znovu v peknej, čistej, bielej zásterke, s veľkou mašľou na hlave.

Šlabikáre klebetia o prvákoch

V stredu odchádzajú prváčikovia na hodinu telesnej výchovy a v triede sa o nich začnú rozprávať ich šlabikáre.

Víťaz Dušan

Prvák Dušan nájde malú peňaženku a odovzdá ju v riaditeľni. Pán riaditeľ ho pochváli pred celou školou do rozhlasu. Dušanko sa stane hrdinom dňa, ale aj víťazom v snehovej bitke, kde ho napadne nejaký závistlivý druhák a on sa slovne dokáže ubrániť tak, že sa ten druhák bitkár zahanbí a odchádza.

Julka a Julko

Julke zomrela mamička, keď ju ešte len vozili v kočíku. Kamaráti sa s oteckom, ktorý ju čakáva pred školou. Aj dnes ju čaká, keď je vonku veľká metelica. Julka zazrie v snehu chlapca, ktorý sa hrá, že je v horách a vo svojej horlivosti nedbá ani na zimu, ani na mráz, ani na svojho dedka, ktorý ho hľadá a ustavične kričí: Julius, Julius!!!

Julka zachráni českého chlapčeka pred nachladnutím a jeho deduška pred zúfalstvom. Jej ocko je na ňu patrične hrdý. Deduško kúpi deťom cukríky a Julka, školáčka, ich ráta spolu s chlapcom, škôlkárom. Julkin otec zistí, že sú vlastne susedia a pozve ich na lipový čaj.

Chce byť učiteľom

Karolko je prvák cigánskeho pôvodu. Veľmi rád chodí do školy. Pán učiteľ sa mu niekedy prihovorí v jazyku, ktorým hovoria doma. Aj za kamaráta si ho vybral. Karolko sedával v poslednej lavici, ale teraz sedí v prvej lavici. Už si aj úlohy pekne robí, aj jednotky a dvojky dostáva, čistý chodí do školy a doma učí čítať a písať svojich mladších súrodencov. Aby sestra nebola taká bojazlivá, ako bol on, aby pán učiteľ nemal s ňou toľko roboty. Veď na budúci rok ide tiež do prvej triedy! Karolko chce byť učiteľom!

Nádejná maliarka

Prváčka Vilma ide na návštevu ku starej mame. Má práve dva dni voľna a využije ich na kreslenie. Nakreslila starých rodičov, nakreslila včelín… veľmi rada kreslí. Jej výkresy bývajú v škole aj na výstave. Doma kreslila pesničku. Aj prvákov. Vysoké topole naklonené vo vetre, aké rastú za školou pri ceste. A teraz sedí v posteli, pred sebou má zrkadlo a kreslí samu  seba.

Gratulanti prvákovi

Prvák Paľko veľmi rád číta. Už prečítal všetko, čo je v šlabikári. Čítal aj z čítanky svojej sestry, ktorá už je tretiačka. Začítal sa aj do rozprávkovej knižky. Keď nečíta, tak ráta, keď neráta, tak húta.

/strana 120/

Pozoruje na dvore zvieratká, rozpráva sa s nimi, ale nechá ich utiecť, aby sa rozprávali po svojom a medzi sebou, keď mu mama a ocko donesú za plnú náruč rozprávkových knižiek.

Škôlkári u prvákov

Prváci dokončili šlabikár. Už poznajú všetky písmená. Stihli svoju učebnicu pre prvý ročník aj preopakovať a dnes sa tešia na návštevu škôlkárov. Majú pre nich pripravené aj pohostenie. Prváci vodili detičky za ruky, akoby nevedeli samy spraviť ani krôčika.

/strana 132/

Pán učiteľ navrhol, aby si zaspievali, a tak nôtili jednu pesničku za druhou. Aj básničky recitovali. Škôlkári sa tiež osmelili, chceli sa popýšiť, recitovali rečňovanky. Ťažko sa lúčili so svojimi novými priateľmi, keď zazvonilo. Jeden chlapček zastal vo dverách, otočil sa k prvákom a zakričal: „Sem rád prídem do školy!“

/strana 133/

Werbeanzeigen
Dieser Beitrag wurde unter Literatúra pre deti a mládež, Slovenskí autori, Werke abgelegt und mit , , , , , verschlagwortet. Setze ein Lesezeichen auf den Permalink.

Kommentar verfassen

Trage deine Daten unten ein oder klicke ein Icon um dich einzuloggen:

WordPress.com-Logo

Du kommentierst mit Deinem WordPress.com-Konto. Abmelden /  Ändern )

Google+ Foto

Du kommentierst mit Deinem Google+-Konto. Abmelden /  Ändern )

Twitter-Bild

Du kommentierst mit Deinem Twitter-Konto. Abmelden /  Ändern )

Facebook-Foto

Du kommentierst mit Deinem Facebook-Konto. Abmelden /  Ändern )

Verbinde mit %s