Bruno Ferrero: Život je všetko, čo máme

Bruno Ferrero: *Život je všetko, čo máme*
*Malé príbehy pre potešenie duše*

Vydavateľstvo: DON BOSCO 2004
/Príbehy upravené mnou./

*Pomlčka*
Kamenár nadvihol dláto a povedal: „Skončil som“.Muž sa zahľadel na kameň: Dva dátumy oddelené pomlčkou.Potriasol hlavou a povedal: „Zdá sa mi to málo. Môj otec mal život dlhý a naplnený dobrodružstvami. Chcel by som, aby sa nejakým spôsobom dalo vyčítať, že prežil detstvo vo veľkej a krásnej rodine, uprostred polí naplnených zeleňou, že mal radosť z bohatej žatvy a obavy z letných búrok a z toho, že prídu hrozné suchá.
Chcel by som, aby sa vedelo, že narukoval na vojnu, že bol zranený, zajatý, že ušiel a stretol sa s mojou matkou, ktorá si myslela, že už je mŕtvy.
A potom prišli deti. Rástli, ženili sa, vydávali, mali svoje vlastné deti a posielali ich k otcovi, aby ich učil správne žiť.
A potom staroba. Slabosť a choroby, ale aj láska, náklonnosť, nadšenie, dlhé dni nabité úzkosťami, starosťou, ale vďakou a poklonou tomu, ktorý ho stvoril. Nič z toho na tom kameni nevidím.“
Kamenár muža pozorne počúval, potom vzal dláto a štyrmi rýchlymi údermi predĺžil pomlčku medzi dátumom narodenia a smrti o niekoľko centimetrov. Obrátil sa k mužovi a opýtal sa: „Takto je to lepšie?“
*Poučenie:* Život nemôže byť iba pomlčkou medzi dvoma dátumami. Je predsa všetko, čo máš.
*Sochár*
Sochár otesával kladivom a dlátom veľký mramorový blok. Zastavil sa pri ňom chlapec a čudoval sa, čo muž robí. Muž, ktorý zúrivo tĺkol do veľkej skaly, sa mu zdal čudný.
O niekoľko týždňov šiel chlapec znovu okolo a na veľké prekvapenie na mieste, kde predtým bol veľký mramorový balvan, zbadal stáť mocného leva. Celý vyjavený sa rozbehol za sochárom a pýtal sa: „Ako si vedel, že v tom kameni je taký krásny lev?“

*Poučenie:* Aj keď sa niekomu bude zdať, že si len tupý, fádny a nezaujímavý, nepekný balvan, je v tebe lev. Len ho musíš v sebe objaviť a poslať von.

*Deravá nádoba*
Jeden dedinčan každý deň prinášal do dediny vodu v dvoch veľkých nádobách prehodených na chrbte osla. Jedna nádoba bola nová a nevytiekla z nej ani kvapka vody. Druhá bola stará, popukaná a kým prišli do dediny, stratila polovicu svojej vody. Cítila sa ponížená a neužitočná. Raz ráno povedala gazdovi: „Prepáč, že so mnou strácaš čas, že ťa stojím námahu, aj peniaze. Odpusť mi moju slabosť a moje rany. Neviem, čo mám robiť, aby som ti mohla byť užitočná.“
Gazda sa na ňu láskavo pozrel a povedal: „Kúpil som vrecko semiačok a vysial ich na okraj cesty, kadiaľ chodievame. Každý deň polievaš nádherný pás voňavých kvetov. Nie si zbytočná.“

*Poučenie*: Každý z nás je plní rán. Všetci sme nejako „popraskaní“, ale keď chceme, Boh dokáže aj skrze našu slabosť robiť zázraky.
*V lese*
„Prečo chodíš každý deň do lesa?““Modliť sa.““Ale Boh je predsa všade, nie?““Áno, Boh je všade.““A Boh je Bohom na každom mieste.““Áno, Boh je Bohom na každom mieste.““A prečo sa teda chodíš modliť do lesa?““Lebo v lese ja nie som ten istý.“

*Dva somáriky*
Dva unavené, vyhladované somáriky počuli rozprávať o Kráľovi kráľov, ktorý prišiel na Zem z neba. Vybrali sa za pastiermi do jaskyne, aby sa mu poklonili. Keď vychádzali vonku, čakal ich tam znovu ich bezcitný pán. Odchádzali so zvesenými hlavami a ťažkým nákladom na chrbte. „Všetko je nanič,“ povedal jeden. „Prosil som Mesiáša, aby odložil moje bremeno a on to neurobil.““A ja som ho prosil,“ povedal druhý, ktorému sa pod ťarchou podlamovali nohy, „aby mi dal silu odniesť ho.“
*Poučenie*: Keď ti niekto povie, že jeho „život je ťažký“, odpovedz mu otázkou: „V porovnaní s čím?“

*Dážď*
V jedno daždivé popoludnie uháňala autom po hlavnej ulici žena. Bola sústredená, lebo cesta bola mokrá a šmykľavá. Zrazu dieťa, ktoré sedelo vedľa nej, povedalo: „Dážď je ako hriech a stierače sú ako Boh, ktorý zotiera naše hriechy.“ Matka premohla prekvapenie a vyhlásila: „Ale, veď stále prší.“ Dieťa bez zaváhania povedalo: „My stále hrešíme a Boh nám stále odpúšťa.“
*Poučenie:* Nejestvuje kniha, do ktorej vraj Boh zapisuje naše hriechy. Boh nemá nijaký register, nijaký katalóg. On nás vidí v prítomnej chvíli a zahŕňa nás svojou veľkou láskou, v ktorej nieto podmienok.
*Stratégia kačky*
Jeden mladý študent sa vybral do sveta hľadať Boha. Na svojich cestách vyhľadával najslávnejších učiteľov, radil sa s nimi, ale Boha nenašiel. Študoval, čítal, učil sa, ale Boha nenašiel. Zriekol sa všetkého, ale Boha nenašiel.
Vyčerpaný toľkým cestovaním si ľahol do trávy na brehu jedneho jazera. Zvedavo sledoval namáhavé manévrovanie kačky, ktorá v tŕstí hľadala svoje početné mláďatá. Bolo ich veľa a boli neposedné. Hľadala ich až do západu slnka. Plávala bez odpočinku medzi tŕstím, kým nepriviedla do bezpečia aj posledné zo svojich mláďat.
Vtedy sa muž usmial a vybral sa naspäť do svojho rodného kraja. Keď ho priatelia zbadali, pýtali sa ho: „Našiel si Boha?“A on mi povedal: „Objavil som, že Boh celý ten čas hľadal mňa.“
*Poučenie*: Nemusíš robiť veľa. Daj sa nájsť Bohu.
*Vrchy*
Pod Andami žil raz jeden mierumilovný kmeň. Jedneho dňa ich napadla banda zúrivých lupičov. Svoju korisť ukryli vysoko v neprístupných horách a vybrali sa na ďalší zboj. Medzi tým, čo do hôr odniesli, bolo aj malé dieťa.
Ľudia z dediny sa pokúšali vystúpiť do vrchov. Vyslali svojich najlepších mužov, aby dieťa priniesli. Muži začínali svoj výstup raz jedným, raz druhým smerom. Vyskúšali jeden chodník, potom druhý chodník, ale napriek veľkému úsiliu sa im nepodarilo vystúpiť vyššie ako o sto metrov.
Vyčerpaní sa začali pripravovať na návrat do osady. V tom zbadali, ako s k nim blíži matka strateného dieťaťa. Zostupovala z vrchu, na ktorý sa im nepodarilo vyjsť. Na chrbte niesla svoje nájdené dieťa. „Ako sa ti to mohlo podariť, matka, keď sa to nepodarilo nám, najsilnejším mužom z osady?“ pýtali sa prekvapene. Žena sa na nich pozrela a povedala: „Nebolo to vaše dieťa.“

*Poučenie*: Boh hovorí každému z nás: „Ty si moje dieťa. Nik a nič ma nezastaví, aby som ťa mohol znovu priviesť domov.“

*Kniha*
Mladý, rozmaznaný študent ukončil štúdiá a očakával, že mu otec daruje drahé auto. Pochodil s ním najlepšie autosalóny, vybral si svoj vytúžený model a tešil sa na deň svojich promócií.
Jeho otec mu však vyšiel v ústrety nie s kľúčmi od auta, ale s Bibliou. Mladík od hnevu zahodil Bibliu do kúta a od toho dňa neprehovoril s otcom ani slovo. Našiel si prácu ďaleko od domova a napriek otcovým prehováraniam, sa domov vrátil až vtedy, keď mu prišla správa, že jeho otec zomrel.
V noci po pohrebe sa prehŕňal v starých papieroch na otcovom stole a našiel medzi nimi aj svoju Bibliu. Pod tlakom výčitiek, ktoré mal, sfúkol z knihy prach, otvoril ju a medzi jej stránkami našiel poukaz s dátumom svojej promócie a autom, ktoré mu otec daroval.
*Poučenie*: Biblia. Kniha pre mnohých zapečatená, neužitočná, nepoužitá, neotvorená, zaprášená. A predsa sa medzi jej stránkami skrýva to, po čom všetci odjakživa túžime.
*Možno žiť aj naslepo*
Vždy veľmi zaneprázdnený podnikateľ, si zavolal taxík, nastúpil a panovačne povedal: „Rýchlo! Poďte rýchlo! Čo najrýchlejšie, dobre vám zaplatím.“
Taxík vyrazil, gumy len tak zapískali a auto letelo ako blesk. O chvíľu cestujúceho prepadla pochybnosť. Naklonil sa k taxikárovi a opýtal sa: „Počúvajte a povedal som vám vôbec, kam treba ísť?“
Taxikár sa nedal vyrušiť. Pokojne odpovedal: „Nie, pane, ale idem čo najrýchlejšie.“
*Poučenie*: Možno žiť aj naslepo.

*Samotársky život*
Syn jednej mladej matky sa narodil v jaskyni, vyrástol v dedine, kde pracoval ako chudobný tesár do tridsiateho roku svojho života. Potom tri roky chodil po svojom kraji a kázal.Nenapísal nijakú knihu.Nikdy nemal nijaký verejný úrad.Nemal ani rodinu ani dom.Nechodil ani na univerzitu.Nikdy sa nevzdialil viac ako tristo kilometrov od miesta, kde sa narodil.Neurobil nič, čo sa obyčajne spája s úspechom. Nemal nijaké poverovacie listiny. Mal len seba.Mal len tridsať rokov, keď sa verejná mienka postavila proti nemu. Priatelia od neho utiekli.Predali ho nepriateľom a dostal sa pred súd, ktorý bol len fraškou. Bol pribytý na kríž medzi dvoch zločincov.Keď umieral, jeho kati hádzali kocky o jeho rúcho. Bolo jedinou vecou, ktorá mu patrila. Keď umrel, pochovali ho do hrobu, ktorý mu dal zo súcitu priateľ.Po dvoch dňoch bol hrob prázdny.Ani králi, ani myslitelia, ani vedci, ani generáli a ich pochodujúce armády, nedokázali zmeniť život človeka na zemi s takou razantnosťou, s akou ho zmenil tento jediný, chudobný a nenápadný muž, ktorému dali meno Ježiš.
*Liečba*
Lekár sklamane potriasol hlavou. U pacienta sa neprejavovalo nijaké zlepšenie. už desať dní starec vôbec nereagoval na liečbu. Vzdal sa. Ako keby mu na živote vôbec nezáležalo.
Keď ho na druhý deň lekár znovu navštívil, sedel stare opretý o podušky a pýtal si jesť. „Čo sa stalo? Čo vás tak rýchlo vrátilo späť do života? “ pýtal sa prekvapený lekár, pretože vedel, že jeho lieky to neboli.
Starček sa usmial. „Včera ma prišiel navštívit vnúčik a povedal mi: Deduško, musíš sa hneď vrátiť domov. Pokazil sa mi bicykel.“

*Pomätená?*
Stará pani v domove dôchodckov mala čudný zvyk. Každý večer objímala a bozkávala televízor. Ošetrovateľ sa jej pýtal: „Prečo to robíte, pani?“ „Viete, táto bednička je jediná na svete, ktorá sa na mňa ešte usmeje a prihovorí sa mi.“

Záhrada


Kedysi dávno v ďalekej krajine žilo jedno dievčatko. Staralo sa o malý domček a krásnu záhradu, ktorá bola okolo neho. Raz jej jeden starý mudrc povedal: „Môžem ti splniť jedno želanie. Chceš sa stať bohatou? Krásnou? Slávnou? Čokoľvek si budeš pýtať, môžem ti to splniť, ale nezabudni, že si môžeš želať iba jednu jedinú vec.“ Dievčatko veľmi nepremýšľalo. „Chcem prežiť celý svoj život v našej krásnej záhrade.“
Roky sa míňali. Z dievčatka sa stala pekná mladá žena, do ktorej sa zaľúbilo veľa mužov, ale ona každého odmietala. Patrila svojej záhradke a bála sa ju opustiť. Ale raz ráno, ako sa v nej prechádzala, stretla muža, do ktorého sa okamžite zamilovala a on si ju odviedol do svojho nádherného paláca s vysokými vežami a mramorovými stenami. Okolo paláca však bola púšť. Nesmierna záplava zlatého piesku.
Vtedy sa mladá žena rozplakala. Kde je jej krásna záhrada? Na druhý deň ráno ju jej muž priviedol ku oknu a povedal: „Pozri sa. Tvoja záhrada prišla spolu s tebou.“
*Poučenie*: Staraj sa o vnútornú záhradu svojej duše. Bude ťa všade sprevádzať a dá ti silu dobre žiť.
*Kráľov portrét*
Veľký perzský kráľ raz vypísal verejnú súťaž pre všetkých umelcov svojho panstva. Obrovskú sumu peňazí mal vyhrať ten, komu sa podarí namaľovať kráľov najvernejší obraz.
Prvý sa prihlásil jeden Ind s podivuhodnými farbami, ktorých tajomstvá poznal iba on. Druhý bol Armén, ktorý si priniesol zvláštnu hlinu. A tretí Egypťan s nevídanými dlátami a rydlami a krásnym mramorovým blokom. Ako posledný sa predstavil jeden Grék s vreckom prachu. Všetci sa mu smiali: „Čo len môže ten človek dokázať s úbohým vreckom prachu?“
Všetkých účastníkov súťaže zatvorili po jednom do miestností kráľovského paláca. Po niekoľkých týždňoch sa kráľ vybral ohodnotiť diela, ktoré vytvorili. Obdivoval pozoruhodné maľby Inda, plastiky z farebnej hliny od Arména, ako aj krásnu sochu Egypťana. Potom vstúpil do miestnosti, v ktorej bol zatvorený Grék. Svojím jemným prachom vyleštil mramorovú stenu a keď kráľ vstúpil, zazrel na protiľahlej stene dokonalý obraz samého seba, ako keby sa videl v zrkadle. Súťaž vyhral Grék.
*Ako môžem vylepšiť svoj duchovný život?*
„Ako môžem vylepšiť svoj duchovný život?“ pýtal sa jedn mladík učiteľa. „Urob to, čo robí sochár, keď tvorí sochu. Zoberie kus mramoru a odstraňuje z neho všetko, čo sa mu nepodobá na jeho sochu.““Čo tým chceš povedať?“ „Odstráň akoby údermi kladiva všetko, čo nie si ty. Každú zlú myšlienku, nekontrolovaný cit, zlostný postoj, podráždené správanie… len tak objavíš umelecké dielo, ktorým si ty sám. Šmirgeľ dní, skalpel utrpenia a úsilie odhalia tvoj pravý obraz.“
*Oznam*
Cesta do kostola viedla cez dedinu. Stará žena ňou šla so sklopenými očami a ustavične čosi mrmlala. Pritom poškuľovala po ľuďoch: „Nemravníci… opilci… nehanebnica… svinstvo… povaľači…“ opakovala. Zrýchlila krok, aby si našla pokoj na modlitbu. Prišla ku bráne kostola, ale tá bola ešte zatvorená. Na dverách visel lístok.Stálo na ňom: „Ja som tam vonku. Ježiš.“
*List mame*
Jedna mladá žena nechala mame tento krátky list.
„Keď si si myslela, že sa nepozerám, zavesila si si môj prvý výkres na chladničku a ja som dostala chuť ostať doma a maľovať.
Keď si si myslela, že sa nepozerám, dala si jesť túlavému kocúrovi a vtedy som pochopila, že starať sa o zvieratá je dobrá vec.
Keď si si myslela, že sa nepozerám, modlila si sa a ja som začala veriť, že Boh jestvuje a že sa s ním dá vždy hovoriť.
Keď si si myslela, že sa nepozerám, pobozkala si ma na dobrú noc a ja som pochopila, ako veľmi ma máš rada.
Keď si si myslela, že sa nepozerám, videla som, ako ti po tvári stekajú slzy a ja som sa naučila, že niekedy veci nejdú dobre, ale že plač robí dobre.
Keď si si myslela, že sa nepozerám, usmiala si sa a vtedy sa mi zachcelo byť rovnako milou, ako si ty.
Keď si si myslela, že sa nepozerám a znepokojovala si sa o mňa, zachcelo sa mi znepokojovať sa o seba.
Keď si si myslela, že sa nepozerám, pozerala som sa a chcela som ti prejaviť vďačnosť za všetko, čo si urobila, keď si si myslela, že sa nepozerám.
*Ruka*
Jeden človek po ťažkej operácii hovoril o svojom zážitku: „Deň pred operáciou prišla za mnou ošetrovateľka a povedala mi: „Zajtra pri operácii vám vyberú srdce a pri živote vás budú udržiavať iba prístroje. Keď vám dajú srdce do poriadku a bude po operácii, vráti sa vám vedomie, prebudíte sa v resuscitačke. Šesť hodín sa však nebudete smieť pohnúť. Nemusí sa vám podariť nijaký pohyb, nedokážete hovoriť, dokonca ani otvoriť oči, ale budete pre vedomí. Budete cítiť a vnímať všetko, čo sa bude okolo vás diať. Tých šesť hodín ostanem pri vás a budem vás držať za ruku, tak ako teraz. Budem tam s vami, kým sa úplne nepreberiete. Aj keď sa budete cítiť úplne bezbranný, budete cítiť moju ruku. Vedzte, že ja vašu nepustím.“Stalo sa presne to, čo ošetrovateľka povedala. Zobudila ma, ale nemohol som nič urobiť. Iba som cítil jej ruku, ktorou zvierala tú moju. Presne tak, ako mi to sľúbila.“
*Poučenie:* Ježiš nás drží za ruku celý náš život.
*Viera*
Polia boli vysušené. Bledé, ožltnuté listy viseli ochabnuto z konárov. Z lúk úplne zmizla tráva. Ľudia žili v napätí a nervózne skúmali krištáľovo modré nebo.
Rozpálené týždne plynuli jeden za druhým. Celé mesiace nespadla ani kvapka vody. Vtedy miestny duchovný zorganizoval na námestí pred kostolom hodinu modlitieb, aby si vyprosili milosť dažďa.
V určenú hodinu bolo námestie plné ľudí. Mnohí si priniesli predmety, ktoré dosvedčovali ich vieru: Biblie, kríže, ružence… Ale v prvom rade vážne sedelo jedno dieťa. Na kolenách malo červený dáždnik.
*Poučenie:* Modliť sa znamená prosiť o dážď. Veriť znamená… priniesť si dáždnik.
*Poriadok*
Jedna žena raz priviedla synčeka k Mahatma Gándhímu a požiadala ho: „Mahatma, povedz mu, aby už nejedol sladkosti.““Buď taká dobrá a príď o tri dni,“ odpovedal Gándhí.Po troch dňoch sa žena vrátila s dieťaťom a Gándhí mu povedal: „Prestaň jesť sladkosti.“Žena sa spýtala:“Prečo si nás nechal čakať tri dni, aby si nám povedal len toto?“Mahatma povedal: „Lebo pred troma dňami som aj ja ešte jedol sladkosti.“
*Poučenie*: Keby sa všetci tí, čo rozkazujú, kážu, vyžadujú, naliehavo požadujú a vykrikujú, rozhodli robiť to, čo žiadajú od druhých, tento svet by sa stal rajom.
*Plán*
Po nanebovstúpení sa Ježiš pozeral na Zem, ktorá sa rútila do tmy. Iba niekoľko malých svetielok bojazlivo žiarilo nad mestom Jeruzalem. Archanjel Gabriel, ktorý prišiel privítať Ježiša, sa ho spýtal: „Pane, čo sú to tie malé svetlá tam dolu?““Sú to moji učeníci pri modlitbe, zhromaždení okolo mojej Matky. Mojím plánom je poslať im svojho Ducha, aby sa tie chvejúce pochodne stali večne živým plameňom, ktorý zapáli láskou postupne všetky národy na zemi.“Archanjel Gabriel sa odvážil namietnuť.“Pane a čo urobíš, keď sa tento plán nepodarí?“Po chvíľke ticha mu Pán tíško odpovedal:“Ale ja nemám iný plán…“
*Poučenie*:Ty si tiež malá pochodeň chvejúca sa v nesmernej hĺbke noci. Ale si časťou Božieho plánu. A iné plány neexistujú.
*Múdrosť*
Bol raz jeden kráľ, ktorý celý svoj život prežil rozpútavaním vojen a rozširovaním svojho kráľovstva. Keď mal šesťdesiat rokov, uvedomil si, že sa o živote a zmysle bytia veľa nenauči. Zvolal svojich ministrov a radcov a rozkázal im: „Vezmite všetky peniaze z mojich pokladníc a choďte do celého sveta hľadať knihy o múdrosti. Chcel by som konečne spoznať pravú múdrosť života.“
Radcovia sa po siedmych rokoch rokoch vrátili a na 40 preťažených ťavách niesli celú horu rozličných múdrych kníh. Keď to kráľ videl, zvolal: „Mám 67 rokov, nebudem mať kedy prečítať všetky tieto knihy. Urobte mi z nich výťah.“
Na výťah celého pokladu múdrosti potrebovali sedem rokov a na jeho náklad sedem tiav.
„Mám už 74 rokov,“ povedal kráľ čoraz slabším hlasom. „Mám unavené oči. Nepodarí sa mi prečítať ani tieto knihy. Urobte ešte jeden súhrn.“
Mudrci sa pustili do práce a pracovali vo dne v noci nad knihami múdrosti. Po 7 rokoch bola výsledkom ich úsilia jedna jediná kniha, v ktorej bola všetka múdrosť sveta. V tej chvíli pribehol kráľov sluha a kričal: „Rýchlo, rýchlo zaneste knihu kráľovi. Umiera.“ Najmúdrejší z mudrcov sa sklonil ku kráľovi. „Povedz mi jednou vetou všetku múdrosť sveta,“ povedal mu slabým hlasom kráľ. „Áno, veličenstvo. Tá veta je: Preži túto chvíľu.“
*Poučenie*: Väčšina z nás v živote nevyhrá nijaké veľké ceny. Nestaneme sa milionármi, nebudeme zvolení za prezidentov, ani nedostaneme Nobelovu cenu. Ale všetci sa môžeme tešiť z malých radostí života. Z praskajúceho ohňa, či západu slnka. Z voľného miesta na parkovisku, z toho, že kvitnú kvety, či prší dážď.  Tešme sa z malých pôžitkov života. Tie sú tu pre nás a všetkého je tu pre nás hojnosť.

Werbeanzeigen
Dieser Beitrag wurde unter Bruno Ferrero, Lieblingsauthoren, Lieblingswerke, Náboženské, Werke abgelegt und mit , , , , verschlagwortet. Setze ein Lesezeichen auf den Permalink.

Kommentar verfassen

Trage deine Daten unten ein oder klicke ein Icon um dich einzuloggen:

WordPress.com-Logo

Du kommentierst mit Deinem WordPress.com-Konto. Abmelden /  Ändern )

Google Foto

Du kommentierst mit Deinem Google-Konto. Abmelden /  Ändern )

Twitter-Bild

Du kommentierst mit Deinem Twitter-Konto. Abmelden /  Ändern )

Facebook-Foto

Du kommentierst mit Deinem Facebook-Konto. Abmelden /  Ändern )

Verbinde mit %s